BRATISLAVA. Tráviace problémy súvisia so životným štýlom a patria k civilizačným ochoreniam. Odborníci hovoria, že napriek intenzívnej osvete sa ľudia u nás stále stravujú nesprávne.
„Konzumujú sa pričasto mastné jedlá, sladené nápoje, slané výrobky. Navyše bežne dostupné potraviny sú chemicky vylepšované a obsahujú umelé farbivá a toxické látky. A organizmu ubližuje aj časté užívanie antibiotík a iných liekov alebo nekvalitných potravinových doplnkov kupovaných často bez záruky cez internet," hovorí Pavel Malovič, primár Kliniky telovýchovného lekárstva Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.
Dôsledky životného štýlu Výsledkom nadmernej konzumácie je nadváha, ktorá je problémom až pre dva milióny ľudí na Slovensku. „A 600-tisíc ich trpí obezitou," tvrdí Malovič.
Zdravotný stav populácie sa zhoršuje aj pre nedostatok pohybu, dlhodobé zanedbávanie pitného režimu, nadmerné pitie alkoholu, fajčenie a sedavý spôsob života. „Najviac sú ohrození ľudia pracujúci osem aj viac hodín za počítačom, profesionálni šoféri, ale aj tí, ktorí za prácou precestujú dlhé trasy."
Okrem vysokej hladiny cholesterolu a krvných tukov, vysokého krvného tlaku a porúch srdcového rytmu trápia obyvateľstvo aj poruchy trávenia aj vážnejšie ochorenia tráviaceho traktu.
Poruchy trávenia
tráviace ťažkosti postihujú 10 až 20 percent európskej populácie, čo je 40 až 80 miliónov ľudí, poruchy a ochorenia tráviaceho systému sú ročne dôvodom pre 4 milióny hospitalizácií, spotreba alkoholu, ktorý síce zrýchľuje pohyb čriev, ale likviduje črevnú mikroflóru, aj v krajinách Európskej únie stúpa: na každého človeka na Slovensku vychádza na 10 litrov liehu ročne, najmenej - polovicu z takéhoto množstva vypijú Malťania, Slovinci a Švédi, najviac obyvatelia Luxemburska (14,4 litra) a Česka (13,6 litra na osobu), na Slovensku podľa prieskumu GfK Roper Reports Worldwide športuje raz týždenne 41 percent ľudí, 25 percent len príležitostne a 34 percent vôbec, polovica z dvoch miliónov slovenských domácností má vlastné auto, počet sedavých zamestnaní spojených s prácou na počítači sa za posledných desať rokov výrazne zvýšil, zdravotný stav populácie ovplyvňuje 40 percentami životný štýl vrátane výživy, 40 percentami životné prostredie, 19 percentami zdravotná starostlivosť a len 1 percentom genetika. Zdroj:www.zdravetravenie.sk
Črevá ovplyvňujú celé telo Tráviaci trakt je popri koži a dýchacích cestách jedným z orgánov, ktoré sú vystavené kontaktu s vonkajším prostredím. „Povrch celého systému vrátane čriev má rozlohu obrovskej plochy veľkej 200 až 300 metrov štvorcových," hovorí Iveta Čierna, pediatrička a gastroenterologička 2. detskej kliniky Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.
Črevo neslúži len na spracovávanie a vylučovanie nepotrebných zvyškov potravy. „Je to aj dôležitý endokrinný orgán, pretože sa podieľa na produkcii hormónov. A zároveň imunitný, pretože bráni prieniku škodlivých látok do vnútorného prostredia. Úlohu bariéry plní črevná mikroflóra," vysvetľuje lekárka.
V čreve prebiehajú detoxikačné a metabolické procesy, ktoré ovplyvňujú zdravotný stav celého organizmu aj jeho obranyschopnosť. Dôležitú úlohu v tom zohrávajú baktérie, v hrubom čreve je ich približne kilogram. „Je ich desaťkrát viac, ako má telo buniek, a len v jednom grame čreva je 150-krát viac baktérií ako ľudí na svete," opisuje systém odborníčka.
Patogénne baktérie spôsobujú rôzne črevné ťažkosti, užitočné zlepšujú trávenie a zabezpečujú ochranu prostredia, čím podporujú imunitu. „K zdravotným problémom dochádza pri nízkom počte týchto mikroorganizmov, preto ich treba doplniť," upozorňuje Čierna.
Riešením sú mliečne výrobky s obsahom probiotickej kultúry alebo priamo probiotické prostriedky, ktoré sa odporúčajú na zlepšenie stavu črevnej flóry najmä po chrípke alebo inom infekčnom ochorení a tiež po ukončení užívania antibiotík.
Žiadne extrémy a viac pohybu Kto chce úspešne čeliť bežným zdravotným ťažkostiam, ktoré však môžu byť prekážkou v práci, ale aj pri relaxe, mal by začať dodržiavať dávno vymyslené zásady.
„Najschodnejšou cestou, ako si zlepšiť zdravotný stav, je vyhýbať sa všetkým extrémom v stravovaní a začať sa skutočne hýbať. Optimálne množstvo je 7500 až 10 000 krokov denne, čo je asi 5 kilometrov chôdze," hovorí Malovič.
Na víkend je dobré naplánovať si niektorý z rekreačných športov, namiesto výťahu čo najčastejšie používať schody a do blízkeho obchodu prestať jazdiť autom.
„Po odstránení ťažkostí sa človek zbaví dlhodobého stresu zo zlého trávenia a tým sa určite zlepší jeho duševná pohoda, pocit fyzického pohodlia, kreativita a koncentrácia pri práci a tiež sexuálny život," hovorí športový lekár.
Výskyt IBS
V priemere je syndrómom dráždivého čreva postihnutý jeden z desiatich ľudí, v niektorých rozvinutých krajinách však je to až každý piaty dospelý človek. Týka sa častejšie ľudí mladších ako päťdesiatročných, starší majú stabilnejší životný štýl a ochotnejšie počúvajú rady odborníkov.
Dráždivé črevo mnohí podcenia
Syndróm dráždivého čreva spôsobuje viaceré zdravotné problémy, ktoré pacientovi znepríjemnia každodenný život. Trpia ním obyvatelia vyspelých krajín, najmä ženy.
BRATISLAVA. Najčastejšou príčinou chronických črevných problémov je syndróm dráždivého čreva (IBS). „Trpí ním asi 20 percent populácie najmä vo vyspelých krajinách. Liečených je 90 percent z nich," hovorí praktický lekár Peter Lipták, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Syndrómu preto Svetová gastroenterologická spoločnosť venovala tohoročný Svetový deň zdravého trávenia. Chce upozorniť na zdravotný problém, ktorý mnohí pacienti podceňujú a nevnímajú ako dôvod pre návštevu lekára.
Chorobu si privolajú IBS je chronické ochorenie tráviaceho traktu. Typické sú časté bolesti brucha, narušená činnosť čriev a pocit nafúknutosti. Pacient potom trpí striedavo obdobiami zápchy a hnačky, v stolici sa môže objavovať hlien.
Ženy sa s týmto problémom potýkajú dva- až trikrát častejšie ako muži a ohrozené bývajú aj deti. Počet chorých stúpa zrejme pre stresujúci životný štýl a nesprávne stravovanie.
Chirurg nepomôže Problém sa nedá riešiť chirurgicky, lieči sa príležitostne liekmi, ale najmä zmenou životného štýlu, odstránením stresu a korekciou stravovacích návykov.
Treba piť dostatok tekutín, obmedziť mastné jedlá aj potraviny spôsobujúce plynatosť, neprejedať sa, jesť pomaly a jedlo dobre požuť a vyhýbať sa alkoholu, kofeínovým či kolovým nápojom a potravinám s obsahom sorbitolu a fruktózy.
Odborníci tiež odporúčajú častejšie konzumovať mliečne výrobky s probiotickými účinkami.
