BRATISLAVA. "Ročne by sme mohli zavrieť sedem školských tried," ilustroval alarmujúce štatistiky národný koordinátor na prevenciu detských úrazov Samuel Hruškovic.
Až 42 percent úrazov sa stane v domácnosti, ktorá je z hľadiska detskej úrazovosti, najmä pre deti do šiestich rokov, najrizikovejším prostredím. V posledných rokoch významne stúpajú aj štatistické čísla, ktoré zaznamenávajú prípady sebapoškodzovania a samovrážd detí a mládeže.
Približne pätinu smrteľných úrazov detí do veku 14 rokov spôsobí utopenie súčasný nárast domácich bazénov zvyšuje riziko utopenia malých detí. Hruškovic odporúča majiteľom domácich bazénov ich oplotenie, pretože aj najzodpovednejší dozor môže na pár sekúnd či minút zlyhať. Dieťa vo vode je potrebné opticky neustále sledovať. Medzi ďalšie riziká patria popáleniny, pády z výšky, skoky do neznámej vody, otravy a úrazy pri športových aktivitách.
Podľa Hruškovica sú úrazy príčinou približne 40 percent úmrtí detí vo veku 14 rokov, pričom najväčšie množstvo úrazov sa stane na cestách. "V priebehu roka umrie na cestách okolo 60 detí a mladistvých. Počet detskej úrazovosti počas letného obdobia stúpa o 100 percent. Je to spôsobené tým, že deti trávia viac času samy, či už doma alebo pri pohybových aktivitách vonku, ale na zvýšenú úrazovosť vplýva aj zmena prostredia, najmä keď mestské deti prídu na vidiek," uviedol pre TASR Hruškovic a upozornil, že treba vo zvýšenej miere dbať na to, aby mali deti presne vytypované bezpečné miesta, kde sa môžu hrať.
Pri menších deťoch zdôraznil aj potrebu zabezpečenia zvýšeného dohľadu. Deti do troch rokov by v domácnosti nemali byť samy bez sústavného optického dohľadu a deti do 12. roku života by nemali byť v domácnosti bez prítomnosti dospelej osoby.
Medzi konkrétne situácie, ktoré ohrozujú deti medzi 6. až 12. rokom života zaraďuje záchranár v prvom rade dopravu. "Treba si uvedomiť, že deti až do veku 12 rokov nevedia správne posúdiť dopravnú situáciu a adekvátne na ňu aj reagovať. Sú impulzívne, majú o 30 percent menší zorný uhol pohľadu ako dospelí, nevedia správne posúdiť, či auto ide alebo stojí, situáciu vyhodnocujú dvojnásobne dlhšie ako dospelí, sú menšie a vodič ich v dopravnej situácii môže zaregistrovať na poslednú chvíľu." Malé dieťa nevie odhadnúť rýchlosť ani brzdnú dráhu približujúceho sa vozidla.
Štatistiky poukazujú na to, že deti väčšinou zrazí menšie a tichšie auto, pretože veľké a hlučné auto považuje v dopravnej situácii aj malé dieťa za väčšie riziko.
Časť detí usmrtených pri dopravných nehodách tvoria aj tie, ktoré zahynú ako pasažieri automobilu. Expert rodičov dôrazne vyzýva nielen na bezpečný štýl jazdy, najmä mimo obcí a miest a za zhoršených jazdných podmienok, ale aj na dodržiavanie zásad bezpečnosti prepravy detí v automobile. Detské sedačky a používanie bezpečnostných pásov by mali byť pre rodičov záväzné. "Bezpečnostné pásy zvyšujú prežitie a zmenšujú riziko úrazov pri dopravnej nehode o 60 percent," vysvetlil.
Medzi ďalšie riziká dopravných kolízií s deťmi patrí podbehnutie dieťaťa pod auto, zrážka motorového vozidla s mladým cyklistom alebo pády cyklistov. Pri bicyklovaní je nevyhnutnosťou cyklistická prilba, ktorú v súčasnosti predpisuje aj zákon. Malé deti by sa nemali pohybovať bez sprievodu dospelej osoby, dieťa ako cyklistický účastník cestnej premávky po verejných komunikáciách musí byť v sprievode osoby staršej ako 15 rokov, pri zníženej viditeľnosti treba zabezpečiť, aby deti nosili oblečenie s reflexnými prvkami.
"Väčšie dieťa musia rodičia naučiť chodiť na známe miesta bezpečnou cestou, vybrať napr. do školy trasu s najmenším dopravným ruchom a neustále ho upozorňovať, že najkratšia cesta nie je vždy najbezpečnejšia," odporučil Hruškovic.
