Neumyté lesné plody môžu byť zdrojom nebezpečnej pásomnice, ktorá parazituje aj na ľudskej pečeni. Tiché ochorenie prepukne zväčša až po rokoch.
BRATISLAVA. Tam, kde líšky dávajú dobrú noc, ale už aj v mestách. Na lesnom ovocí i na zelenine v záhradkárskych oblastiach sa šíri nebezpečná pásomnica. Roznášajú ju líšky, ktoré sú stále odvážnejšie a v noci sa z lesa vydávajú aj do sídlisk.
Väčšina slovenských líšok podľa odborníkov v tele nosí parazit pásomnice líščej. Tento druh pásomnice prežije aj v ľudskom organizme. Neliečený zabíja.
Meria menej ako dva milimetre. FOTO – CENTERS FOR DESEASE CONTROL
Líšky najviac parazit roznášajú vo svojom prirodzenom prostredí. Lesné plody si preto radšej umyte, varujú parazitológovia. Inak si spolu s chutným ovocím môžete do úst vložiť aj mikroskopické nebezpečné vajíčka.
Šíreniu parazitu pomáhajú najmä vlhké roky, ako je tento.
Rizikový sever Pásomnica líščia spôsobuje ochorenie, ktoré sa nazýva alveolárna echinokokóza; v 98 percentách prípadov napadá pečeň človeka. Výnimočne môže aj mozog; v tele sa vyvíja larvocysta, požiera primárne pečeň; lekári si cystu bez podrobných vyšetrení mýlia aj s nádormi; jej ložisko je zložené z mechúrikov s dĺžkou do 3cm; inkubačná doba 5 až 10 rokov. Zdroj: Parazitologický ústav SAV
Väčšina z jedenástich prípadov prenosu na človeka, ktoré lekári objavili od roku 2000, sa
udiala v Žilinskom a Prešovskom kraji.
Práve na severe Slovenska je najviac nakazených líšok, hovorí Martina Miterpáková z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Podiel líšok s parazitom odhaduje až na šesťdesiat percent.
Lekárka Jana Kinčeková z toho istého ústavu dodáva, že riziku sú vystavení aj obyvatelia rodinných domov, ktorým do záhrad zablúdia líšky. Parazit sa šíri ich trusom.
Ochorenie alveolárna echnikokóza, ktoré spôsobuje, väčšinou postihuje pečeň človeka.
Napadol aj mladé dievča Doteraz najviac dramatickým je príbeh 14ročného dievčaťa. Kinčeková hovorí, že mu museli vyoperovať pravý lalok pečene.
Naposledy parazit v tele človeka lekári objavili na začiatku tohto roku u 68ročnej ženy.
Odborníčky sa však zhodujú, že nakazených môže byť viac. Inkubačná lehota ochorenia je totiž päť až desať rokov, pacient o cudzom organizme v tele nemusí vedieť. Prvé roky môžu byť bez akýchkoľvek zvláštnych príznakov.
O to bolestivejšie a nebezpečnejšie je, keď ochorenie prepukne naplno. Parazit napáda vo väčšine prípadov pečeň. Tá sa zväčší a je bolestivá. Môže dôjsť k jej cirhóze alebo zlyhaniu.
Ak ochorenie napadne mozog, môžu sa v ňom vytvoriť metastázy, ktoré môžu vyvolať epilepsiu alebo až smrť.
Premnožené líšky Za rozšírením parazitu v prírode je podľa Kinčekovej premnoženie líšok, ktoré na Slovensku nemajú silného prirodzeného predátora.
Na začiatku 90. rokov sa počet líšok na jar pohyboval podľa Miterpákovej okolo šiestich tisíc. Štefan Engel zo Slovenského poľovníckeho zväzu ich počet z tejto jari odhadol na vyše 21tisíc. Líšky sú na Slovensku premnožené aj podľa zoológa Martina Kruga.
Ich stav sa snažia regulovať poľovníci. Počas loveckej sezóny 2008/2009 ich ulovili vyše 17tisíc, hovorí Engel.
Jar však podľa Kruga líškam priala, každoročne sa stav ich dopĺňa a na svet privádza mnoho mláďat. Populáciu líšok zvyšuje aj to, že sa medzi nimi menej šíri besnota.
