BRATISLAVA. Organizmus nemá pri vysokých teplotách možnosť odvádzať patričné množstvo tepla a tým sa zvyšuje jeho telesná teplota. Práve preto predstavujú vysoké letné teploty riziká poškodenia organizmu súvisiace s jeho prehriatím. Pre TASR to uviedla Jana Nováková z Úradu verejného zdravotníctva SR.
"Medzi najohrozenejšie skupiny populácie patria dojčatá, deti do troch rokov, starší ľudia a ľudia s nadváhou, pretože tuková vrstva pôsobí ako izolátor, ktorý bráni dostatočnému odvodu tepla z organizmu," dodala.
Najčastejšími prejavmi prehriatia organizmu sú podľa Novákovej mdloba, vyčerpanie, kŕče z tepla, úpal, slnečný úpal resp. úžeh. "Príčinou mdloby je nedostatočné prekrvenie mozgu spôsobené rozšírením jeho ciev v súvislosti s teplom. Mdloba sa prejavuje nevoľnosťou, malátnosťou a závratmi," vysvetlila.
Vyčerpanie organizmu vzniká v prípade, ak je človek vysokým teplotám vystavený dlhodobejšie a nedochádza k nahradzovaniu stratených tekutín. Kŕče z tepla tiež považuje odborníčka za závažný stav, ktorý vzniká vtedy, keď organizmus pracuje vo vysokej teplote fyzicky namáhavou prácou.
Príčinou tohto stavu je nadmerná strata tekutín a iónov, keď prichádza k narušeniu nervosvalového prenosu. "Prejavuje sa bolestivými sťahmi svalov, kŕčmi, ktoré vznikajú často pri vedomí. Nápravu dosiahneme opatrným dodávaním tekutín, ktoré obsahujú dostatočné množstvo iónov," spresnila.
Zároveň vysvetlila, že úpalom označujú odborníci stav, ktorý predstavuje celkové prehriatie organizmu bez závislosti od toho, či je spôsobené napr. nadmerným slnečným žiarením.
"K úpalu môže dôjsť aj napríklad v horúcich prevádzkach. Vo všeobecnosti ide o pre organizmus príliš teplé prostredie v lete napríklad horúčavy 35 stupňov Celzia a viac bez dostatku dodávaných tekutín; ale môže to byť aj horúce vlhké prostredie, v ktorom organizmus vďaka vysokej vlhkosti prostredia nedokáže potom odvádzať nadmerné teplo," konkretizovala.
K príznakom úpalu patria bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, zvracanie, zrýchlené dýchanie, zrýchlený pulz, teplota do alebo až nad 40 stupňov. "Tento stav môže prejsť až do šokového stavu, do kŕčov a bezvedomia," varovala odborníčka.
Nováková upozornila aj na rozdiel medzi úpalom a slnečným úpalom, resp. úžehom. Slnečný úpal je spôsobený pôsobením priameho slnečného žiarenia na nechránenú hlavu alebo zátylok. K rovnakým symptómom ako pri úpale sa pridáva aj poškodenie pokožky, jej sčervenanie až spálenie, prejavujúce sa pľuzgiermi. Na rozdiel od úpalu sa príznaky slnečného úpalu objavujú neskôr.
"Slnečný úpal najčastejšie hrozí deťom, ktoré sa pohybujú na priamom slnku bez prikrývky hlavy a ľahkého odevu. Prejavuje sa u nich bolesťou hlavy, zrýchleným dýchaním, pulzom a nevoľnosťou," spresnila. Rodičia by mali dbať podľa nej na to, aby deti na priamom slnku nosili ľahký svetlý vzdušný odev, prikrývku hlavy a okuliare so slnečným filtrom, pričom by sa nemali fyzicky namáhať a pohybovať na priamom slnku medzi 11.-15. hodinou.
