Sezóna sa nekončí: alergie sa mnohí nezbavia celý rok

Stúpa počet ľudí, ktorí sú precitlivení na viac druhov alergénov. Dráždiace pele a trávy mimo sezóny nahrádzajú rôzne potraviny.

BRATISLAVA. Počet alergických pacientov sa podľa štatistík inštitútu pre alergie za posledné štvrťstoročie strojnásobil a naďalej bude stúpať. Odborníci hovoria, že je to aj dôsledok preberania západného životného štýlu, takzvanej westernizácie.

V imuno–alergiologických ambulanciách pribúdajú nové typy alergií, pred desaťročím úplne neznáme.

„Osobne veľmi negatívne vnímam trend, že vzrastá počet ľudí, ktorí sú precitlivení na viac druhov alergénov - sú polysenzibilizovaní,“ hovorí Slávka Belvončíková z Alergio-imunologického centra v Prešove, Sabinove. „Preto alergie strácajú charakter sezónnych ťažkostí, pacienti sú alergickí nielen na peľ, ale veľakrát v kombinácii aj na celoročne sa vyskytujúce alergény.“

Ľudia trávia viac času v uzavretých priestoroch, v budovách, autách, kde je viac roztočov, plesní a častejší kontakt s chemickými látkami. „Vedie to k vyčerpaniu rezervných obranných mechanizmov imunitného systému človeka,“ povedala Belvončíková. „Stačí napríklad nadmerný stres, infekcia či úraz, a alergia sa vydá na svoj pochod a začne sa prejavovať aj navonok.“ Z latexu sa vyrábajú mnohé výrobky, najmä prezervatívy a chirurgické rukavice. Alergia sa prejavuje najmä začervenaním a svrbením pokožky. Prejavuje sa napríklad pri používaní príborov, mincí či šperkov s obsahom niklu. Pokožka je červená, svrbí, môže praskať a šúpať sa. Polyvinylchlorid je jedným z najpoužívanejších plastov. Alergia sa prejavuje najmä pri dotyku sliznice s PVC, napríklad opuchom pier pri pití z fľaše, u malých detí pri kontakte úst s hračkou. Tapety nie sú pre alergikov vhodné, najmä z prírodných vlákien. Obsahujú trávu, jutu, ľan či hodváb. Najvhodnejšia je silikátová omietka. O alergiách sme hovorili s primárom oddelenia klinickej imunológie a alergiológie Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave MARTINOM HRUBIŠKOM. Sú alergie pre ľudstvo novodobým problémom? „Alergia je stará ako ľudstvo samo. Trpeli na ňu už egyptskí králi a faraóni. Nepovedal by som, že ide o novodobý problém. Ale je pravda, že kým na začiatku 20. storočia bol alergický jeden z dvesto ľudí, v roku 2000 už alergiu poznalo 20 až 30 percent populácie. V niektorých priemyselných mestách je výskyt až 40–percentný.“Prečo je tak veľa ľudí alergických? „Je to vplyvom životného prostredia a genetiky. Nejde o jednu príčinu, ale celý komplex. Čím viac sa tých príčin stretne dokopy, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa raz bude alergické. Aj ten, kto sa narodí s genetikou predisponujúcou na alergiu, ňou pri určitom spôsobe života a vyrastaní v určitých podmienkach trpieť nemusí, a druhý ňou trpieť bude.“Ako vidíte budúcnosť? „Netreba byť pre alergie nejakým pesimistom, určite neskončíme tak, že by celé ľudstvo na ne vyhynulo, ale pozornosť jeje venovať treba. Liečba sa v posledných dvadsiatich rokoch zlepšila, lieky sú bezpečnejšie a účinnejšie a poznaním príčin sa zlepšuje aj prevencia.“

Alergie sa krížia

Viac ako tretina ľudí na Slovensku v sebe nosí gény na alergiu. Až v štvrtine populácie sa v priebehu života alergické ochorenie naozaj prejaví. Kým astmatikov je u nás asi 250-tisíc, alergickou nádchou trpí až 750-tisíc ľudí a počet ekzematikov sa blíži k pol miliónu.

Skríženou alergiou na peľ aj potraviny trpí v Európe až polovica peľových alergikov. Kombinácia vzniká, ak sú alergény v potravinách a v peli podobné na viac ako 70 percent. Vtedy organizmus alergika reaguje na zdanlivo celkom odlišnú látku rovnako, ako na kontakt s peľom.

Napríklad až polovica pacientov alergických na peľ brezy je súčasne precitlivených na jablko, menej na broskyňu, hrušku, čerešňu, kivi, slivku, surový zeler. „Stretávam sa aj s pacientmi, ktorí majú ťažkosti čistiť surové zemiaky,“ hovorí Belvončíková. Spomína si na pacientku, ktorá sa zemiakov nemôže ani dotknúť.

Pacienti alergickí na peľ tráv zasa majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú reagovať na arašidy, kivi, melóny paradajky. Belvončíková má skúsenosť, že obrovská skupina pacientov, ktorí sú alergickí na byliny - palinu, reaguje aj na niektorú koreňovú zeleninu, koreniny či ovocie.

Pozor na krevety

Alergici na roztoče by si mali dávať pozor najmä na dovolenkách v exotických krajinách, kde sú v ponuke aj plody mora.

„Často im pripomínam, aby neochutnávali všetko, čo je v jedálnom lístku, napríklad také krevety im môžu privodiť prudkú reakciu organizmu,“ hovorí Belvončíková.

Pacienti alergickí na perie by mali byť zase opatrní pri očkovaní. Očkovacia látka, ktorá sa vyrába kultiváciou na vaječných zárodkoch, je pre nich nevhodná.

Organizmus reaguje rôzne

Skrížená potravinová alergia sa nerozvinie u všetkých pacientov po rovnakom čase. „U niektorých sa objaví až po rokoch, sú aj pacienti, ktorí už pri prvom vyšetrení a diagnostike udávajú aj klinické príznaky skríženej alergie,“ hovorí Belvončíková.

Najčastejším prejavom po zjedení surového ovocia alebo zeleniny je svrbenie, tŕpnutie pier, opuch slizníc v ústach, svrbenie podnebia, začervenanie okolo úst.

Môžu sa vyskytovať aj ťažšie reakcie, horšie astmatické ťažkosti, nádchy, zápal spojoviek. Najťažšou reakciou〜 je opuch hrtana, keď sa pacient môže zadusiť, alebo celková reakcia organizmu - anafylaktický šok.

Záťažové potraviny by pacienti nemali jesť najmä v peľovej sezóne, zdôrazňuje Belvončíková.

Časté kombinácie:

Brezoví alergici reagujú na jadrové a kôstkové ovocie, (jablká, hrušky, čerešne, slivky, marhule, broskyne), kivi, tiež mrkvu, petržlen, zeler, fazuľu, hrášok, orechy, lieskovce, mandle, arašidy. Reakciu môže vyvolať tiež čistenie surového zemiaka.
Ľudia alergickí na astrovité byliny ako palina, ambrózia. Ich protilátky reagujú s koreňovou zeleninou, najmä surovou, a mnohými koreninami (estragón, oregano, tymian, saturejka, provensálske bylinky). Reakcie môže vyvolať aj paradajka, paprika, kôstkové ovocie a arašidy, pomaranč, kivi, melón, hrášok, kaleráb, reďkovka, či nedostatočne tepelne upravené obilie, kukurica, ryža.
Trávoví alergici môžu reagovať na ľuľkovité plodiny (paradajka, paprika, zemiaky, baklažán, machovka) , ale aj na koreniny ako palinoví pacienti, tiež na melóny, cuketu, tekvicu, uhorku, cibuľu, cesnak, kôstkové a jadrové ovocie.