Obezita - v Medzinárodnej klasifikácii chorôb s označením E 66, je multifaktoriálne podmienené ochorenie. Ak by sme si odmysleli genetické alebo fyziologické príčiny, ďalším dôležitým činiteľom je rodinné zázemie, ale aj vplyv konzumného spôsobu života, reklamy a pod. Rozhodne je však veľmi dôležitý prístup najbližšieho okolia. V rodine, kde sú obézni rodičia, je veľmi pravdepodobné, že budú obézne aj deti. Dedí sa však predispozícia, takže či sa ochorenie u dieťaťa prejaví alebo nie, závisí od viacerých ďalších faktorov. Obézne dieťa nezriedka trpí aj psychickými problémami a čím skôr sa obezitu podarí zastaviť a upraviť hmotnosť dieťaťa, tým väčšia je šanca, že dieťa nebude obezitou trpieť aj v dospelosti. Už v detstve si totiž vytvárame stravovacie návyky, ktoré sa v dospelom veku veľmi ťažko menia a prestavujú.
Obézne deti sú ohrozené rôznymi vážnymi ochoreniami. V súvislosti s nevhodným stravovaním a obezitou sa nezriedka stretávame aj u detí so zvýšenou hladinou cholesterolu, veľkou hrozbou je aj narastajúci výskyt diabetu a ďalších závažných ochorení, ako sú napríklad kardiovaskulárne choroby, ochorenia obličiek či nádorové ochorenia. V dôsledku úzkej súvislosti medzi diabetom 2. typu a obezitou sa dokonca začal používať pojem „diabezita".
Čo sa za mladi naučíš...
Rodíme sa s určitým počtom tukových buniek, ktorých nám v priebehu života nepribúda, len menia svoj objem. A ani dedičná predispozícia ešte nemusí byť zákonite dôvodom na to, aby dieťa trpelo obezitou. Práve preto je veľmi dôležité, aké stravovacie návyky si dieťa v rodine osvojí - rodinný model stravovania sa neraz prenáša z generácie na generáciu. Ak u našej starej mamy pri nedeľnom obede nechýbal na stole bravčový rezeň, s najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stravujú aj naši rodičia a my si tiež prenášame tento vzorec do vlastnej rodiny. A keďže rodina zohráva veľmi dôležitú funkciu pri raste a vývine dieťaťa v každom ohľade, netreba na to zabúdať.
V súčasnosti je hrozieb, ktoré vedú k obezite, veľké množstvo - lákadlá ako televízia či napríklad počítačové hry vedú k fyzickej pasivite, neraz sprevádzanej konzumáciou rôznych pochutín plných umelých aditív a konzervačných látok. Toto všetko má vplyv nielen na fyzické zdravie dieťaťa, ale podpisuje sa aj na jeho psychike - také deti neraz trpia aj emočnými poruchami, narúša sa ich predstavivosť a bývajú ohrozené rôznymi degeneratívnymi ochoreniami práve v dôsledku nedostatku pohybu.
Nielen genetika, ale aj vzťahy v rodine
Rovnako, ako je v rodine rizikovým faktorom ľahostajnosť rodičov, tak aj príliš úzkostlivá starostlivosť môže mať nepriaznivý dopad na zdravý vývoj dieťaťa. Ľahostajnosť rodičov často vedie k citovej izolácii dieťaťa a také dieťa je náchylnejšie podľahnúť aj ďalším rizikám a nástrahám, prípadne si jedlom alebo sladkosťami kompenzuje citové frustrácie. Príliš úzkostliví rodičia zasa často zabúdajú na prirodzené potreby dieťaťa. V snahe ochraňovať ho prekračujú hranice zdravej miery, a dieťaťu v konečnom dôsledku škodia. Dôsledkom prílišnej fixácie matky na dieťa môže byť aj to, že ho vníma ako neoddeliteľnú súčasť samej seba a prestáva ho akceptovať ako samostatnú bytosť s vlastnými individuálnymi potrebami. Dieťa veľmi citlivo vníma rozpor medzi svojimi potrebami a tým, aké sú možnosti ich naplnenia, čo v ňom vytvára silné napätie, ktoré môže riešiť práve prejedaním sa.
Emočný hlad - stavebný kameň obezity
Už od najútlejšieho detstva vnímame prijímanie potravy ako niečo príjemné - u novorodenca je kŕmenie spojené s tesným kontaktom s matkou. Pôžitok z jedla sa viaže na pocity pohody, bezpečia a citovej istoty. Preto napríklad aj cmúľanie cumlíka evokuje príjemné pocity spojené so saním matkinho prsníka pri kŕmení a na dieťa pôsobí upokojujúco.
V dôsledku toho aj v neskoršom veku nemusí byť príjem potravy podmienený len biologickou potrebou, ale práve aj tzv. emočným hladom. A tu opäť hrozí nebezpečenstvo. Ak budete negatívne emočné prejavy u dieťaťa alebo vlastný nedostatok záujmu či času venovať sa mu kompenzovať jedlom, riskujete, že si k nemu dieťa nevytvorí správny vzťah a následkom môže byť zasa obezita. Deti si niekedy vyžadujú pozornosť krikom alebo plačom a určite nie je správne „utíšiť" kričiace dieťa sladkosťou. Ani odmeňovanie detí jedlom alebo sladkosťami nie je vhodným spôsobom, opäť sa vytvára neprimeraný vzťah k jedlu - v neskoršom veku sa môžu citový hlad pokúšať takisto zaháňať konzumáciou nadmerného množstva potravy alebo sladkostí.
Citový hlad sa môže vyvinúť aj v stresových situáciách - tie sa potom následne stávajú spúšťacím faktorom pre nadmerný príjem potravy. Takýto prístup má svoju odozvu aj vo fyziologickej rovine - pri jedení sa vyplavujú endorfíny - hormóny šťastia, takže sa vytvára až závislosť od jedla. Čím skôr sa tento bludný kruh preruší, tým väčšia šanca, že také dieťa nebude mať problém odlíšiť citový hlad od fyziologického a jedlo sa pre neho nestane prostriedkom k navodeniu pohody a dobrej nálady.
Buďte dieťaťu vzorom
Je teda veľa dôvodov, aby sa rodičia zamysleli nad vzorcom stravovania v svojej rodine a nad tým, ako možno obezitu dieťaťa eliminovať, avšak najmä ako jej predchádzať. Odborníci odporúčajú pri zmene stravovacích návykov obézneho dieťaťa zapojiť ho aj do plánovania jedálnička i nákupu potravín, pričom však, samozrejme, treba mať na pamäti redukčné zásady. Rodičia by mali byť dieťaťu vzorom, ak mu odopierajú trebárs obľúbené čipsy a sledovanie televízie, určite bude pôsobiť demotivujúco, ak ich oni sami budú jesť pri trávení večerných chvíľ pred obrazovkou. Skvelým výchovným prostriedkom vo všeobecnosti je pochvala. Dieťa treba za každý, aj malý úspech chváliť. Zvýši sa tým jeho sebavedomie, sebadôvera a pocíti aj uspokojenie a radosť, čo je predpokladom úspechu. Dbajte vždy na dôslednosť v jednotlivých krokoch, nemalo by sa stať, že dieťa za to isté raz pochválite a inokedy vyhrešíte.
Netreba zabúdať, že nielen vhodná diéta, ale aj dostatok pohybu je kľúčom k zdraviu a štíhlej línii. Snažte sa naplánovať spoločné pohybové aktivity pre celú rodinu. Nebojte sa zaviesť zmeny aj v takých oblastiach, ako sú napríklad rodinné oslavy - nie je až taký problém nahradiť more hamburgerov, hranolčekov, zákuskov, sladených nápojov a čipsov a vytvoriť zdravší variant slávnostného menu. Rodičia by mali mať pod kontrolou aj množstvo a kvalitu jedla, ktoré dieťa zje v škôlke či v škole alebo u starých rodičov.
