Páli ma záha! Tento povzdych poznajú mnohí, svedčí o tom aj spotreba veľkého množstva voľnopredajných antacíd. Nadbytok žalúdočnej kyseliny sa spája so závažným vredovým ochorením žalúdka či dvanástnika. Rizikom je však aj baktéria.Pri zvýšenej tvorbe žalúdočnej kyseliny ľudia často siahajú po rôznych voľnopredajných antacidách. Doktorka Zacharová upozorňuje, že ak je človek nútený často užívať tieto voľnopredajné liečivá, môžu sa objavovať vážnejšie zápalové zmeny v oblasti pažeráka. Následne môžu vznikať komplikácie, preto je vhodné poradiť sa s odborníkom a nespoliehať sa na samoliečbu. „Pokiaľ však človek nemá vážnejšie ochorenia iných orgánových systémov, sporadické užívanie antacíd nie je rizikové," hovorí Zacharová.Infekcia HP patrí aj k rizikovým faktorom rakoviny žalúdka, no ako hovorí doktor Tomáš Koller, samotnú rakovinu dostane len asi jedno percento všetkých infikovaných. K ďalším rizikovým faktorom patrí napríklad chronický zápal s atrofiou (stenčovaním) sliznice žalúdka a určitý typ stravovania s obsahom nitrozamínov, rozšírený najmä v Ázii. Je to napríklad sójová omáčka, údené potraviny a sušené ryby. Samotný vred žalúdka, ak je dobre liečený, by nemal znamenať vyššie riziko rakoviny. Určité typy nádorov sa však v počiatočných štádiách môžu javiť ako vredy a nedajú sa od nich ľahko odlíšiť. „Preto je vždy dôležité histologické vyšetrenie každého vredu žalúdka a kontrola jeho zhojenia po liečbe. Neplatí to však pre dvanástnikové vredy, kde je riziko rakoviny malé. Výskyt rakoviny žalúdka však posledné desaťročia klesá na celom svete," hovorí Koller.
Ešte pred sto rokmi lekári nevedeli určiť presnú príčinu vredovej choroby žalúdka a dvanástnika. V roku 1910 priniesol „rozuzlenie" nemecký lekár Schwarz, ktorý do histórie medicíny prispel známym postulátom: „Bez kyseliny niet vredu". A naozaj, kyselina chlorovodíková, ktorú tvorí žalúdočná sliznica, je silná, extrémne agresívna látka. Je však nevyhnutná pre správne trávenie a jej úlohou je aj likvidovať choroboplodné zárodky v potrave.
Nebezpečný Helicobacter
Aj preto boli vedci v 80. rokoch minulého storočia prekvapení, keď zistili, že v agresívnom prostredí sliznice žalúdka dokáže prežívať baktéria Helicobacter pylori, ktorá patrí k najzávažnejším rizikovým faktorom vzniku vredovej choroby. Potvrdzuje to aj gastroenterológ Tomáš Koller z V. internej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava: „V súčasnosti je veľká väčšina vredov žalúdka alebo dvanástnika spôsobená spomínanou infekciou Helicobactera pylori v žalúdku alebo užívaním protizápalových liekov, či aspirínu, prípadne kombináciou týchto dvoch faktorov. Omnoho menej časté sú vredy u pacientov so závažnými chorobami pečene, obličiek, krvného obehu alebo pri niektorých zriedkavých typoch nádorov."
Odborník zdôrazňuje, že Helicobacter sa stále významne podieľa na vzniku vredov dvanástnika, menej žalúdka.
Ohrozuje každého
Táto zradná baktéria sa prenáša orálno-fekálnou cestou. Prejavy nákazy môžu byť rôzne a ako upozorňuje Barbora Zacharová z Gastroentero-hepatologického centra Thalion v Bratislave, väčšina infikovaných ani nemusí mať žiadne ťažkosti. V prípade, že už ide o chronickú gastritídu, vredy žalúdka alebo dvanástnika, zvyknú sa u pacientov objavovať po jedle alebo aj nalačno bolesti brucha, pocity netrávenia a ťažoby, pocity na vracanie a nechutenstvo.
Vredové ochorenie sa zvykne označovať ako sezónne. Tomáš Koller hovorí, že „sezónnosť choroby bola pozorovaná už v minulosti, ale uspokojivé vysvetlenie dodnes nepoznáme". Pravdepodobne sezónne zmeny vonkajšej teploty, tlaku vzduchu, vlhkosti, slnečného svitu, ako aj stravovacích zvykov vplývali nejakým neznámym mechanizmom na priebeh infekcie. „Aj v súčasnosti pozorujeme mierny nárast počtu pacientov s krvácajúcim vredom, najmä koncom leta a zimy."
Ako odlíšime žalúdočný vred od dvanástnikového? „V starších učebniciach medicíny sa písalo, že vred dvanástnika bolí vtedy, ak je pacient nalačno, teda ráno alebo v noci. Naopak, vred žalúdka bolí bezprostredne po jedle," hovorí Koller. Rozdiely neplatia absolútne, ale čiastočne ich možno pozorovať aj dnes. Na rozdiel od minulosti však veľké množstvo vredov vôbec nebolí. Ide o vredy, ktoré vyvoláva užívanie protizápalových liekov, ktoré sú škodlivé na žalúdok a zároveň sú liekmi proti bolesti.
Pacient musí byť v liečbe dôsledný
V liečbe vredov v poslednom čase nezaznamenávame výrazné novinky. U každého pacienta treba vyšetriť prítomnosť HP v žalúdku a zistiť možnú spoluúčasť liekov toxických na žalúdok. Infekciu treba liečiť a lieky škodlivé na žalúdok vynechať, aby sa vredy mohli zhojiť.
A aká je prevencia? Za rizikový faktor sa dlhodobo považuje fajčenie, dôležitá je dostatočná hygiena a podľa odborníka treba dbať aj na vyšetrovanie HP u vybraných skupín pacientov. „Rizikoví sú najmä starší ľudia s množstvom chorôb, ktorí užívajú lieky škodlivé na žalúdok alebo lieky proti zrážaniu krvi. Títo pacienti by mali užívať aj lieky proti kyseline v žalúdku, čím sa zníži riziko vzniku vredov," hovorí Koller. „Aj napriek pomerne presným odporúčaniam, ktoré vyplynuli z kvalitných klinických štúdií, sa pacienti opakovane vracajú s krvácajúcimi vredmi len preto, že jednoduché opatrenia podcenili."
Páli vás záha?
Hrozí aj rakovina
