Košice 11. júna (TASR) - Duševné choroby budú podľa prognóz Svetovej zdravotníckej organizácie krízou 21. storočia, pretože duševné zdravie nepatrí medzi priority spoločnosti. Ľudia s nervovo-psychickými poruchami, ktorými môže podľa odborníkov trpieť až jedna tretina populácie, však patria k najviac stigmatizovaným a diskriminovaným skupinám obyvateľstva.
O to je záslužnejšia činnosť občianskych združení, ktoré sa snažia pomôcť reintegrovať vyliečených pacientov do spoločnosti. Uviedol to na dnešnej tlačovej konferencii v Košiciach primár michalovskej Psychiatrickej nemocnice MUDr. Pětr Nawka. Ocenil zároveň prínos jediného košického združenia príbuzných a priateľov ľudí s duševným ochorením Radosť. Podľa jeho riaditeľky Drahoslavy Kleinovej, úsilie združenia, zoskupujúceho pacientov, ich rodinných príslušníkov a terapeutov od roku 1997 smeruje k odbúravaniu predsudkov voči psychicky chorým a ku skvalitneniu ich života. Tvrdí, že fungujú ako "prietokový ohrievač", kde sa mohlo "zohriať" a nájsť oporu vyše 100 ľudí dotknutých psychickým ochorením vlastným, alebo blízkej osoby.
Vlani OZ Radosť odštartovalo v Košiciach projekt Duševne zdravie si chráň, v rámci ktorého založili Klub duševného zdravia pri Psychiatrickej klinike (PK) FN na Triede SNP. Okrem viacerých vzdelávacích podujatí zorganizovali aj konferenciu na tému Duševné zdravie v školách. Jedným z jej záverov bolo konštatovanie, že vysoký počet žiakov v triedach a ich preťažovanie spôsobuje poškodzovanie psychického zdravia žiakov i učiteľov. Učiteľské povolanie prítomní zhodnotili ako rizikové, vyžadujúce si ďalšie vzdelávanie v oblasti komunikácie ale aj pomoc rôznymi formami psychohygieny. Začali tiež pracovať na projekte, ktorý má pomôcť psychicky chorým deťom opäť sa začleniť medzi zdravých vrstovníkov v školách.
Ročne na oboch košických psychiatrických klinikách poskytnú pri hospitalizácii pomoc približne 1700 pacientom. Faktom je, že nervovo-psychických porúch všeobecne pribúda, na ich liečbu sa na Slovensku vynakladá v porovnaní so somatickými ochoreniami o polovicu menej prostriedkov a psychiatrická veda ešte nie je tak ďaleko, aby mohla vždy účinne pomôcť. Podpora spoločnosti pre postihnutých je podľa Kafku o to dôležitejšia, že "pri veľmi širokom chápaní duševných porúch možno konštatovať, že nikto nie je úplne zdravý". Ako dodal, každý má nejaké ťažkosti a nemôže vopred vedieť, ako a kedy sa v jeho živote rozvinú.
