Desaťročia sme si zvykali na šedivú uniformitu panelákov a zväčša nevýrazné rodinné domy, na nerešpektovanie krajinných osobitostí, ignorovanie historických a urbanistických súvislostí, na narastanie prázdnoty z ničenia hodnôt. Slovensko zaplavili typizované panelové šesťhrany blízkeho príbuzeneckého vzťahu bez ohľadu na to, či zakotvili na Štrbe, či v Senci, projekty na rodinné domy sa požičiavali medzi susedmi stavebníkmi. Len máloktorým architektom sa podarilo aj zrealizovať humánne bývanie sídliskového typu a väčšina projektantov sa stala neúnavnými prekresľovačmi. Kde zapadli vízie o Petržalke, v ktorej nepríde chodec do styku s komunikáciou pre vozidlá a smeti budú z bytov pneumaticky odsávané, kam sa podeli idey z makiet Dlhých dielov s citlivo zakomponovanými terasovými domami, najviac päťposchodovými, vo svahovitom teréne na Dunajom?
V kategóriách občianskych, priemyselných či dopravných stavieb išlo možno aj o akúsi reprezentáciu systému, mnohé riešenia umožnili ich tvorcom predviesť, čo by sme v našej malej krajine mohli mať na očiach všade.
Detské choroby uvoľnenia trhu
Od času, keď už starý systém nemal koho osloviť, sme okúsili opačnú stranu mince zvanej extrém. Najmä novozbohatlí investori si dali postaviť svoje sídla veľmi často podľa vzorov z amerických seriálov. Produkty podnikateľského baroka vídame tiež bez ohľadu na región, jeho vývojové osobitosti a krajinný profil. Tvorca hodnôt na dlhé desaťročia, architekt, bol často postavený do úlohy žiaka počúvajúceho odporúčania pána majiteľa.
Dôstojnejšie použili prostriedky do inak vädnúcej stavebnej činnosti finančné inštitúcie a solventnejšie podniky, zväčša ešte ako štátne. Tu boli vytvorené diela, ktoré vyrazili punc originality prostrediu, tu boli predvedené v minulosti nepoužívané materiály a technológie, mestá získali nové dominanty a aj nasledovaniahodné vzory a inšpirácie. Našťastie, zistili sme, že aj stavať sa dá rýchlo, bez nadmerného priestorového zaťaženia okolia.
Posun ku kvalite
Pozitívne tendencie sa pomaly prejavujú aj vo výstavbe bytových domov. Z príčin ľahko pochopiteľných aj nezainteresovanému počet dokončených objektov každoročne zaostáva za potrebou, ale zvyšuje sa kvalita bývania. Byty majú lepšie členenie priestoru, väčšiu obytnú plochu, najmä však sú porovnateľné s normami vo vyspelých krajinách v oblasti energetickej náročnosti bývania, teší aj kvalitnejšie odvedená remeselná práca.
Výrobcovia a seriózne stavebné firmy v boji o zákazníka ponúkajú komplexné programy, ktorými sa môžu stať ich produkty či projekty dostupnými, obciam postupne začína záležať na serióznom urbanistickom zámere rozvoja, najdôležitejšie však je, že záujemcovia o bývanie majú náročnejšie požiadavky a fundovanejšie predstavy o vlastnom bývaní.
Príležitosť oceniť kvalitu
Keďže vzrástol počet stavebných diel, ktoré posunuli architektonickú hodnotu našich miest a obcí, rozhodla sa Slovenská komora architektov oceniť diela realizované za posledných desať rokov. Vtedy totiž bola komora zriadená a jednou z jej úloh je aj starať sa o stavebnú kultúru, rozvoj architektúry a urbanizmu.
Cenu, ktorej súčasťou je aj plastika akademického sochára Jána Hoffstädtera, udelili so zámerom zvýšenia stavebnej kultúry a jej harmonické zladenie s prostredím, udelili v piatich kategóriách, navrhnutých bolo pätnásť adeptov z tridsiatich deviatich prihlásených.
Predsedom poroty bol prof. Peter Gál, členmi architekti Michal Gál, Václav Kohlmayer, Ján Komrska, doc. Ľubica Vítková, Márius Žitňanský, scénický výtvarník doc. Ján Zavarský a sekretár poroty arch. Anna Zajková. Porota priznala víťazné miesta autorom: architektom Jurajovi Molnárovi a Ľubomírovi Peráčkovi za rodinný dom v Devínskej Novej Vsi, Petrovi Moravčíkovi, Jurajovi Šujanovi, Karolovi Stasselovi a Lucii Marušicovej za riešenie 130-bytového komplexu v Bratislave v kategórii bytových domov, v kategórii občianskych a priemyselných stavieb architektovi Štefanovi Moravčíkovi za obchodno-administratívne centrum JOPA v Banskej Bystrici, v kategórii rekonštrukcie a obnovy architektom Petrovi Boudovi a Ivanovi Masárovi za obnovu Erdödyho paláca v Bratislave a v kategórii interiér a stavebný dizajn architektom docentovi Ivanovi Petelenovi, Petrovi Danielovi, Michalovi C. Hronskému a profesorovi Jozefovi Chrobákovi za riešenie kongresovej sály Krajského úradu v Banskej Bystrici.
Svojou kvalitou si vyslúžili nomináciu na ocenenie aj projekty rodinného domu v Košiciach-Barci a v Bratislave, polyfunkčného domu na Námestí M. Benku v Bratislave a bytového domu v Šamoríne, evanjelického kostola Ducha svätého v Nitre a ČSOB v Nitre, rekonštrukcia Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a prestavba hotela Perugia v Bratislave, projekt K-Gallery v Bratislave na Ventúrskej ulici a interiér južného krídla Radnice v Trnave. ĽUBOMÍR ŠIMNA
FOTO SME - ĽUBOMÍR ŠIMNA
