FOTO – ARCHÍV AUTORA
Kanáriky (Serinus canarius) sú druhou najrozšírenejšou skupinou exotov chovaných v zajatí po andulkách – papagájcov vlnkovaných. Aj vo voľnej prírode na Slovensku počas leta prebýva sťahovavý kanárik poľný, ktorý je zákonom chránený. Nemá však zďaleka také predispozície k spevu ako kanárici, ktorých domovom sú španielske Kanárske ostrovy, Azory a Madeira.
Tam môžeme kanárikov aj v súčasnosti obdivovať vo voľnej prírode. Sú to nenápadní olivovozelení vtáci s tmavšími krídlami. Aj keď sa najlepšie cítia v hustých porastoch, vyskytujú sa všade. Hniezdia na nevysokých vetvách krov a stromov, ale nerozpakujú sa urobiť si hniezdo aj na celkom atypickom mieste. Ich hlasový prejav je skôr príjemné cvrlikanie, než by sme ho mohli označiť za spev.
Rozšírenie ponuky šľachtením
Španieli, ktorí dobyli ostrovy v roku 1478, sa nadchli ich hlasovým prejavom, doviezli si ich do domoviny a tieto spevavce sa takmer na 100 rokov stali predmetom výnosného obchodu. Monopol naň si obhájili mnísi. Predpokladá sa, že v rámci niekoľkých populácií sa pokúsili aj o akési šľachtenie či kríženie, pretože v predaji boli žltosfarbení vtáci, oranžoví, modrí, bieli a strakatí. Aby neprišli o svoj výnosný obchod, predávali len samčekov, ktorí majú aj väčšie nadanie na spev ako samičky. Až neskôr sa medzi chovateľov dostali aj páriky a od toho obdobia sa obchod s kanárikmi nekontrolovateľne šíril po celej Európe.
V priebehu storočí mutáciou vznikali nové farebné variety, dostavili sa zmeny v štruktúre peria a vtáci sa vyskytli v rôznych exteriérových odchýlkach. Podľa týchto znakov sa ustálili aj chovateľské smery. Jeden je zameraný na spevavé variety, druhý na farebné – postavové a štruktúrové druhy a pre laikov sú zaujímavé rôzne pestrofarebné jedince.
Na vytvorení nových variet okrem mutácie sa podieľalo aj zámerné šľachtenie s kanárikom poľným, čížikom ohnivým, ktorého domovinou je Stredná Amerika a s niektorými druhmi vtákov pinkovitých. Traduje sa, že spevavých kanárikov šľachtili v Nemecku, vďaka Angličanom sa rozšírila paleta farebných variet a Holanďania sa podieľali na vytvorení nových exteriérových tvarovaní.
Chov v zajatí
Nemožno poprieť, že človek sa prehrešil voči pôvodnému kanárikovi tým, že zmenil jeho životné prostredie za klietku. No taký istý osud postihol aj mnoho ďalších dnes už domestikovaných druhov zvierat, nad čím sa už nikto nepozastaví. Exot – kanárik už je v súčasnosti natoľko prešľachtený, že jeho túžba po slobode zanikla a bez starostlivosti človeka by vo voľnej prírode neprežil.
Odporúča sa, aby klietka pre chovný pár bola dlhá 45 cm, vysoká 30 cm a 25 cm široká. Hniezdenie u tohto druhu nebýva problémové. Párik si uvije hniezdo na hustej vetvičke ihličnana, alebo v drôtenom košíčku z dostupnej plste a vystelie si ho materiálom, ktorý mu podhodíme. Môže to byť jemný mach, zvieracia srsť, nitky, bavlnky a podobne.
Po ukončení stavby hniezda samica znesie 4 až 6 vajec. Odporúča sa vajcia odoberať a nahradiť ich atrapou až do času definitívneho zasadnutia na hniezdo z toho dôvodu, že vtáci sa totiž veľmi nešetrne pohybujú medzi násadou a často ju poškodia. Zároveň tým dosiahneme aj to, že mláďatá sa liahnu takmer naraz po 14. dňoch. Rodičia ich kŕmia ďalších 18 dní a hniezdenie za optimálnych podmienok potom môže prebehnúť až trikrát do roka – od marca do jesene.
Triedenie mláďat
Odstavené mláďatá dávame do klietok takzvaných odstavovačiek. Ak sú jej rozmery približne také, aké má chovná klietka, môžeme spolu umiestniť 6 až 8 mláďat. V jesennom období do začiatku zimy ich rozdeľujeme podľa pohlavia a premiestňujeme do preletovačiek, klietok dlhých 100 cm, vysokých 70 a širokých 50 cm.
Pre budúce spevavce sú vhodnejšie voliérky, v ktorých si môžu viac zalietať. Tým sa im posilní najmä prsné svalstvo a zosilnie hruď.
Neskôr ich umiestňujeme do podstatne menších klietok tzv. spevavých aj preto, aby obmedzili svoj pohyb, hravosť, hašterivosť. Priame slnečné svetlo im veľmi nevyhovuje.
Jedince, ktoré chceme chovať len pre potešenie a na okrasu umiestňujeme hneď do pripravenej, nie veľmi veľkej klietky, ktorá sa stane už ich trvalým domovom.
MIRO MATÚŠ
