Ktosi múdry povedal, že nech už bol otcom chorôb ktokoľvek, matkou bola určite zlá strava. Je preto veľmi dôležité, aké stravovacie návyky si dieťa v rodine osvojí, stravovacím model sa často „dedí“ a prechádza z generácie na generáciu.
V poriadku je to vtedy, ak je spôsob stravovania v súlade s princípmi zdravej výživy. Chyba v programe však nastáva, ak dieťaťu už odmalička rodičia vštepujú nesprávne stravovacie návyky, ktoré môžu viesť k obezite, cukrovke, srdcovo-cievnym či nádorovým ochoreniam.
Málo zeleniny – rizikový faktor
Kombinácia rôznych prospešných látok v ovocí a zelenine priaznivo pôsobí na tráviaci trakt i metabolické procesy. Nielen vitamíny, minerály či enzýmy, ale aj vláknina je veľmi dôležitá, jej nedostatok sa podpisuje na rôznych ochoreniach – obezite, nešpecifických črevných zápaloch, vredovej chorobe žalúdka, cukrovke, vzniku hemoroidov, trombózy a pod.
Dostatok zeleniny a ovocia v strave teda nie je len ošúchaným odporúčaním, má podstatne hlbšie opodstatnenie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie možno nájsť v alarmujúcom množstve prípadov súvis medzi nedostatočnou konzumáciou ovocia a zeleniny a úmrtiami. Nedostatok ovocia a zeleniny na jedálnom lístku patrí k najčastejším rizikovým faktorom, ktoré majú na svedomí smrť.
Úloha rodiča
Treba mať na pamäti, že rodičia sú tí, ktorí rozhodujú o tom, či bude ich dieťa aj v dospelosti jesť dostatok ovocia a zeleniny, pretože oni položia základy jeho stravovacích návykov a aj chuťových zvyklostí a preferencií. Kedy je však vhodný čas začať podávať zeleninu a ovocie malým deťom?
Aj pediatrička Zuzana Klembarová potvrdzuje, že význam konzumácie ovocia a zeleniny je u detí veľmi veľký, keďže obsahuje veľa životne dôležitých látok. Podľa jej odporúčaní je vhodné začať podávať ovocie a zeleninu u plne dojčených detí od ukončeného šiesteho mesiaca a u umelo živených detí od ukončeného štvrtého mesiaca. „Netreba sa obávať, podľa najnovších teórií a výskumov – najmä vo Švédsku – je už po ukončenom štvrtom mesiaci tráviaci systém bábätka pripravený tráviť aj iné potraviny ako mlieko,“ vysvetľuje lekárka.
Nebojte sa alergií
Rodičia majú navyše často obavy, že ak svojim malým deťom zaradia do stravy aj zeleninu v takom ranom veku, môže sa u nich vyvinúť alergia. Pediatrička však tieto obavy vyvracia, hovorí, že „podľa nových teórií je práve medzi štvrtým a siedmym mesiacom života takzvané alergické okno, keď je nižšia pravdepodobnosť vzniku alergie, ak sa organizmus stretne s novou potravinou.
Samozrejme, množstvo alergénu musí byť primerané, nie veľká dávka, len skusmo z niektorého druhu ovocia alebo zeleniny.“ Lekárka odporúča dávať deťom len jeden druh novej potraviny, dva – tri dni počkať, či dieťatko zareaguje alebo nie, aby sme v prípade reakcie vedeli, na ktorú potravinu reakcia vznikla. Týka sa to detí, ktoré nemajú v rodine alergiu, alebo samy netrpia žiadnou alergiou.
„U detí s už zistenou alergiou alebo ktorých rodičia či súrodenci sú alergici, je vhodné vyhýbať sa tým najväčším alergénom, ako sú citrusy, exotické ovocie, orechy, morské plody, jahody, paprika, zeler, paradajky, vaječný bielok a pod. aspoň do druhého až tretieho roku života a zavádzať tieto potraviny do jedálneho lístka opatrne a pomaly,“ hovorí pediatrička.
Buďte im príkladom
Veľmi dôležité je, aby ste boli svojmu dieťaťu príkladom, ak budú mať aj rodičia na tanieri zeleninu, dieťa ju bude jesť tiež. V dojčeneckom a batoľacom veku sa totiž dieťa nielen oboznamuje s novými chuťami, ale utvárajú sa jeho chuťové preferencie a toto obdobie je preto kľúčové aj pre vytváranie jeho stravovacích návykov. Dôležitá je aj trpezlivosť, ak dieťa zeleninu odmieta, skúste mu ju podľa rady pediatričky podávať hravou formou. Lekárka takisto podčiarkuje význam osobného príkladu – „detičky sa najviac od nás učia práve odpozeraním.“
Pozor na sladkosti
Ak vaše dieťa zeleninu tvrdohlavo odmieta, môžete vyskúšať zápar malých trikov:
- zeleninu pripravujte pred dieťatkom a sami si občas kúsok vložte do úst,
- skúste dieťatku pridať zeleninu do jedla alebo k jedlu, ktoré má rado a neodmieta ho,
- ponúknite mu surovú zeleninu ešte pred jedlom, keď je najhladnejšie,
- zeleninu môžete napríklad pokrájať na tvarovo zaujímavé kúsky a farebne skombinovať tak, aby bola pre dieťa aj vizuálne príťažlivá.
„Čím skôr si dieťatko zvykne na chuť ovocia a zeleniny, tým lepšie. Najväčším nepriateľom sú sladkosti, pretože ak si dieťa zvykne na presladenú chuť, tak zdravé potraviny mu budú pripadať fádne a chuťovo nezaujímavé,“ upozorňuje lekárka.
Okrem toho, že je dôležité deťom už v takom útlom veku začať podávať zeleninu, netreba zabúdať ani na pestrosť. Najčastejšie deťom dávame mrkvu, petržlen, zemiaky, brokolicu, kafriol či hrášok, túto paletu však pri dnešnej ponuke nie je problém rozšíriť. Ak nemáte poruke čerstvú zeleninu, uprednostnite kvalitnú mrazenú, mrazenie je najlepší spôsob, ako uchovať dôležité živiny.
Za obezitou sa môže skrývať citový hlad
Už od narodenia sa pôžitok z jedla viaže k pocitu bezpečia, pohody a citovej istoty. Keď matka dieťatko dojčí, ich vzájomný tesný telesný kontakt pôsobí na dieťa príjemne a upokojujúco.
Ak v neskoršom veku siahame po jedle, nemusí to byť len v dôsledku biologickej potreby, môže za tým stáť práve neuspokojený „emočný hlad“. Aj preto je dôležité, aby ste neučili svoje dieťa tomu, že si negatívne emócie bude kompenzovať jedlom.
Ak dieťa plače, kričí alebo si inak vynucuje pozornosť, nesnažte sa ho utíšiť tým, že mu do ruky strčíte maškrtu. Ani za dobrú známku ho neodmeňujte sladkosťou. Niekedy si dieťa vynahrádza jedlom aj nedostatok záujmu zo strany rodičov, ktorí sa mu z rôznych dôvodov málo venujú. Taký nezdravý vzťah k jedlu potom vedie k obezite.
Citový hlad sa môže vyvinúť aj v stresových situáciách - tie sa potom stávajú „spúšťačom“ nadmerného príjmu potravy. Deje sa to aj preto, lebo pri jedení sa vyplavujú endorfíny a podporujú tak závislosť od jedla.
