Keď ochorieme, určite by sme sa chceli dostať do nemocnice s najlepším vybavením a zveriť sa do rúk najlepšieho a najskúsenejšieho lekára. Ktorá nemocnica je najlepšia, dá sa to vôbec zistiť? Pacienti na Slovensku zatiaľ nemajú k dispozícii dostatok informácií o kvalite lekárskych pracovísk. Informácie sa tak prenášajú medzi ľuďmi. ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Keď ochorie prezident, minister či diplomat, je to takmer jasné. V pohotovosti je tím špičkových lekárov a konziliárov z oblasti chirurgie, internej medicíny, neurológie, ktorí sú pripravení zasiahnuť. Keď ochorie bežný občan, určite by sa tiež chcel dostať do nemocnice s najlepším vybavením a zveriť sa do rúk najlepšieho a najskúsenejšieho lekára, ale spravidla nevie, ako sa k nemu dostať. Aké sú kritériá a ako sa to dá vôbec zistiť?
Každý má právo vybrať si
Po revolúcii má každý pacient pri výbere lekára aj nemocnice slobodu.
MUDr. Vasil Demidov, predstaviteľ Združenia na ochranu práv zdravotných poistencov: „V súlade so zákonom o zdravotnom poistení je zaručená slobodná voľba lekára a zdravotníckeho zariadenia.“
Pacient teda môže požiadať o operáciu kdekoľvek, praktického lekára môže navštevovať teoreticky v ktoromkoľvek obvode. Vieme o tom?
Vieme, čo máme robiť, keď nás odmietnu? Ako vybrať pre seba či svojho blízkeho najlepšiu nemocnicu na konkrétny zákrok? Ako vlastne poznať, ktorá nemocnica je tá najlepšia? A tu je pes zakopaný. Oficiálny prehľad kvality neexistuje.
Po revolúcii má každý človek možnosť slobodne si vybrať lekára aj nemocnicu. Ako sa v tom však vyznať? Pacienti totiž nemajú k dispozícii dostatok informácií o kvalite lekárskych pracovísk. ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Pacienti nemajú k dispozícii dostatok informácií o kvalite lekárskych pracovísk. Nemôžu si teda oficiálne zistiť, koľko urobí nemocnica daných zákrokov, aká je úspešnosť, koľko majú jednotlivé oddelenia sestričiek v prepočte na pacientov a podobne.
Informácie sa tak prenášajú medzi ľuďmi. Výhodu majú, pochopiteľne, rodiny lekárov. Tí dokážu najlepšie posúdiť, či priamo vedia, ako ich kolegovia pracujú, alebo si môžu zohnať potrebné informácie o prístrojovom vybavení.
Hľadať možno aj na internete, niektoré nemocnice už majú svoje webové stránky. Jedno je však isté. Rozdiely medzi nemocnicami sú a vyplatí sa hľadať vhodné pracovisko.
Ak budete potrebovať akútne vyoperovať slepé črevo ale napraviť nohu po úraze, nebudete si pravdepodobne veľmi vyberať, ale v situáciách, ako je napríklad plánovaná operácia žlčníka, očí či nebodaj nádoru na mozgu, je vhodné urobiť si menší prieskum a nemocnicu si vybrať.
Podľa svojich možností si môžete vybrať aj súkromné pracovisko, ktoré nemá zmluvy so zdravotnými poisťovňami, tak však budete platiť za všetko a môže to ísť do tisícov.
Nebudete však čakať a môžete očakávať, že sa o vás budú starať ako o významnú osobnosť. Druhá možnosť je, že sa zveríte do starostlivosti lekárom v nemocnici, ktorá má zmluvu s vašou poisťovňou a tá zdravotnú starostlivosť uhradí.
Ako postupovať?
Na výber nemocnice má každý človek právo.
Čas, keď bola príslušnosť k nemocnici určovaná podľa bydliska je už dávno preč. Dnes má každý občan Slovenska právo na slobodnú voľbu lekára. Tá platí aj pre nemocnice. Aj človek z dedinky na východnom Slovensku má právo slobodne sa rozhodnúť medzi malou okresnou nemocnicou a fakultnou nemocnicou vo väčšom meste. Nemal by sa teda nechať odradiť odpoveďou – vy sem ale nepatríte. Dôležité je poznať svoje práva a postup, ako sa do vybranej nemocnice dostať.
Žiaľ, pacienti sa často stretávajú s odmietnutím prijatia a ošetrenia. Argumenty bývajú rôzne. Choďte inam, sem nepatríte. Nemôžeme vás zobrať. Čo v tej chvíli robiť?
Hádať sa so sestrou či lekárom na chodbe? Zohrať dojemnú scénku? Prehovárať, vyhrážať sa sťažnosťami? Ako sa v tejto situácii zachovať, mnoho ľudí nevie. Je to ich veľké mínus.
Ako sa dostať do nemocnice
Pacient by sa mal písomne obrátiť na prednostu či primára kliniky a vysvetliť mu, o čo presne ide.
Pacient môže požiadať aj svojho praktického lekára, aby mu napísal odporúčanie do vybranej nemocnice.
Tým však ešte nie je úspech zaručený.
Platí totiž nepísané pravidlo, že vo fakultných nemocniciach pôsobia skúsenejší lekári a práve tieto nemocnice môžu mať dlhšie čakacie lehoty.
Potvrdil nám to aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska MUDr. Peter Ottinger: „Každá nemocnica vedie objednávkové kalendáre na náročné výkony (napríklad operácie náhrad bedrových, kolenných zhybov a podobne). Tu sa čakacie lehoty odvíjajú od dostatku zdrojov. Spravidla presahujú aj šesť mesiacov a viac. Po takej skúsenosti rieši pacient situáciu zatiaľ ‘iným‘ spôsobom, ktorý nás podľa jednej zo svetových štatistík zaraďuje veľmi hlboko.“
