Koža plní viacero funkcií, okrem iných je aj ochrannou bariérou, a môže napríklad aj na niektoré látky obsiahnuté trebárs v kozmetických prípravkoch zareagovať vtedy, ak ochranný film na pokožke či rohovinová vrstva buniek nedokážu zabrániť, aby iritujúca látka prenikla do hlbších vrstiev kože. Takáto látka kožu dráždi, a tomuto stavu sa hovorí aj kontaktná precitlivenosť na nejaký kozmetický prípravok, čo sa prejaví ako tzv. iritačná dermatitída.
Či takáto reakcie kože vznikne a ako sa prejaví závisí jednak od množstva dráždiacej látky, ale aj od toho, ako často pokožka do kontaktu s touto látkou prichádza.
Napríklad v kozmetických prípravkoch sú nezriedka obsiahnuté takéto potenciálne iritujúce látky a aj preto sa môžu používať len v obmedzených množstvách, prípadne sa pridávajú do takých prípravkov, u ktorých je čas pôsobenia obmedzený vzhľadom na účel, na ktorý sú určené. Ako príklad môžeme spomenúť farby na vlasy.
Precitlivenosť kože na nejaký takýto podnet však môže spôsobiť alebo podmieniť aj aktuálny stav kože alebo vplyv niektorých vonkajších faktorov ako sú napríklad okolitá teplota a vlhkosť vzduchu.
Pri alergii reaguje imunita
K akútnej senzibilizácii dochádza už po jednorazovom pôsobení látky na koži a reakcia je obvykle prudká a pomerne rýchla, môže nastať od niekoľko minút do niekoľkých hodín po tom, ako prípravok použijete. Odborníci v takom prípade hovoria o akútnej dermatitíde. O chronickej hovoríme vtedy, ak koža nezareaguje na látku alebo látky obsiahnuté v prípravku hneď, ale až po jeho opakovanom používaní.
A kedy ide o alergiu? Podobne ako pri iných formách alergie, aj tu ide o reakciu imunitného systému na určitý podnet, ktorý v tomto prípade prichádza zvonka. A môže sa to stať, rovnako ako u iných alergií, aj v prípade takých látok, s ktorými iní problém nemajú, príkladom je lanolín, rôzne bylinné výťažky a pod.
Ako sa prejaví
A na aké zložky v kozmetických prípravkoch najčastejšie mávame alergiu? Sú to konzervačné prostriedky – napríklad parabény, rôzne vonné zložky alebo farbivá. Pomýlený imunitný systém však tieto látky vníma ako nepriateľské a zaútočí proti nim, hoci bežne problémy nespôsobujú.
Alergická reakcia sa môže prejaviť napríklad svrbením v mieste aplikácie prípravku – to býva prvý prejav, potom začervenaním, pľuzgiermi, opuchmi, svrbiacou žihľavkou a pod. Alergické prejavy sa objavia v mieste nanesenia prípravku, avšak môžu sa rozšíriť aj na iné oblasti na tele. Môže sa napríklad stať, že vám opuchnú viečka, avšak príčinou nebude maskara alebo očné tiene, ako by ste možno predpokladali, ale môže to byť aj iný prípravok, ktorý ste naniesli na iné miesto na tvári.
Samozrejme, pri zistení, ale už aj podozrení na alergickú reakciu prípravok nepoužívajte, prípadne si ho vezmite so sebou na vyšetrenie k alergológovi, ktorý podľa látok, ktoré obsahuje, môže zistiť, či boli príčinou vašej alergickej reakcie, prípadne vám dá spraviť testy.
Ak sa u vás objavila alergická reakcia a nepoužívate žiadny nový prípravok, nepoužívajte žiadne prípravky aspoň dva dni a potom po párdňovej pauze začnite vylučovacou metódou zisťovať, ktorý z nich mohol alergickú reakciu spôsobiť. Ak nezistíte, ktorý prípravok vám spôsobil problémy, navštívte dermatológa. Nezabúdajte, že niektoré prípravky – napríklad parfumy, môžu vyvolať nežiaducu reakciu, ak sa po ich nanesení následne vystavíte pôsobeniu slnečných lúčov.
