Priaznivé účinky botulotoxínu pri liečbe niektorých ochorení objavili odborníci niekedy v polovici minulého storočia, v praxi sa táto látka využíva asi tridsať rokov. Prvý raz ju opísal ešte v 19. storočí nemecký lekár Justinus Kerner a baktériu, ktorá za tvorbu jedu zodpovedá, izoloval istý belgický bakteriológ zo šunky, ktorou sa otrávilo niekoľko ľudí. V 70. rokoch minulého storočia botulotoxín našiel uplatnenie v medicíne pri liečbe strabizmu – škúlenia a 90. roky boli míľnikom pre využitie tohto jedu v korektívnej dermatológii.
Náhodné odhalenie
Podobne ako pri viagre, aj estetické estetické využitie účinkov botoxu lekári odhalili náhodne, pri jeho využití s iným zámerom, za iným účelom. Botulotoxín sa totiž využíval pri liečbe očných chorôb a pri jeho aplikácii sa prejavil ďalší efekt – vrásky okolo očí zmizli. Dnes síce registrujeme využitie tejto látky najmä v súvislosti s vyhladením vrások na tvári, krku a v dekoltáži, avšak používa sa aj na elimináciu nadmerného lokalizovaného potenia – hyperhidrózy, obvykle v podpazuší.
Využitie má aj v neurológii, napríklad pri liečbe dystónie, ktorej prejavom sú mimovoľné sťahy svalstva, po úrazoch, pri mozgových príhodách, detskej obrne, Parkinsonovej chorobe, lézii tvárového nervu. Uplatní sa aj v gynekológii pri liečbe sexuálnej dysfunkcie – vaginizmu, v gastroenterológii, prípadne všade tam, kde vzniká spazmus.
Pre krásu i zdravie
Aj kyselina hyalurónová je známa predovšetkým pre využitie v oblasti estetickej medicíny, no tým sa jej rola v ľudskom organizme takisto ani nezačína, ani nekončí. „Kyselina hyalurónová je dôležitým komponentom extracelulárneho matrixu. Nachádza sa v celom organizme, telo človeka obsahuje asi 15 g.
Koža obsahuje asi polovicu celkového množstva, ale nájdeme ju aj vo vnútrokĺbovom priestore, v sklovci oka či v pupočnej šnúre,“ uvádza dermatologička MUDr. Alexandra Novotná, riaditeľka bratislavskej kliniky plastickej chirurgie a estetickej medicíny Esthetic. Dopĺňa, že kyselina hyalurónová pre medicínske použitie sa vyrába biosynteticky, niektoré baktérie totiž dokážu tvoriť hyaluronan, ktorý vytvára ochrannú kapsulu okolo celej baktérie.
Je aj v dýchacích cestách
Kyselina hyalurónová je teda telu vlastná látka, vzniká pomocou enzýmov vo vnútri buniek a cez bunkovú membránu postupne preniká do medzibunkového priestoru.
Pomáha stmeľovať vrstvy spojivového tkaniva a zabraňuje aj prieniku patogénov. Je aj prirodzenou súčasťou dýchacích ciest, v pľúcach je jej asi 160 mg a tvorí základnú zložku medzibunkovej hmoty, kde funguje ako akási špongia. Má totiž výrazné hygroskopické schopnosti – dokáže naviazať veľké množstvo vody, až tisícnásobok svojej hmotnosti, a vzhľadom na svoje fyzikálno-chemické vlastnosti má aj výrazné hydratačné schopnosti.
Vodu teda dokáže nielen absorbovať a udržať, ale podľa potrieb organizmu aj uvoľniť. Často sa využíva ako alternatíva k zásahom plastického chirurga v estetickej medicíne, avšak v medicíne sa využíva napríklad pri operáciách oka, liečbe osteoartritídy, obsahujú ju aj prípravky, ktoré pomáhajú pri hojení chronických rán a pod.
Pomáha samočisteniu
Kyselina hyalurónová je podľa MUDr. Renáty Kučerovej z ORL ambulancie pre deti a dospelých, Centrum Kramáre, Bratislava aj prirodzenou súčasťou tak dolných, ako i horných dýchacích ciest – v tomto prípade aj sliznice nosa. Zodpovedá za udržiavanie vlhkého prostredia na sliznici horných dýchacích ciest, pomáha znižovať jej opuch a zmierňovať zápal.
Napomáha aj náprave samočistiaceho, tzv. mukociliárneho transportu, čo je prirodzený čistiaci mechanizmus dýchacích ciest. Na povrchu sliznice sa totiž nachádzajú riasinky, ktoré sa neustále hýbu a posúvajú tak rôzne zachytené nečistoty a patogény smerom von. Kyselina hyalurónová dokáže zvýšiť kmitanie týchto epitelových riasiniek, a tým prispieva k rýchlejšiemu vyčisteniu dýchacích ciest.
Jej priaznivé účinky sa tým nekončia, obnovuje aj fyziologickú štruktúru tkanív dýchacích ciest, zlepšuje ich hojenie, zmierňuje kŕčovité sťahy priedušiek pri kašli. Posilňuje aj obranyschopnosť dýchacích ciest a uľahčuje vykašliavanie. Lekárka dodáva, že znížená koncentrácia kyseliny hyalurónovej vedie k vysušeniu nosovej sliznice, k poruche tvorby hlienu, a tak aj narušeniu mukociliárneho transportu. Táto látka zohráva preto dôležitú rolu aj v prevencii a liečbe typických jesenných ochorení, ako je nádcha, prechladnutie či kašeľ.
Vlhká sliznica je dôležitá
Len vlhká sliznica dokáže správne fungovať a efektívne sa brániť voči baktériám a vírusom. Ak je vysušená, je oveľa zraniteľnejšia a menej odoláva ataku patogénov. Rozpad kyseliny hyalurónovej v ľudskom tele je však pomerne rýchly, a tak napríklad pri infekciách dýchacích ciest lekárka Renáta Kučerová odporúča dodávať túto látku exogénne – zvonka.
Obnova správnej hydratácie slizníc prirodzene podporuje vlastné obranné mechanizmy organizmu. „Kyselina hyalurónová urýchľuje hojenie poškodenej sliznice, mikrotrhliniek, ktoré sa môžu objaviť po silnej, akútnej nádche, ale aj po úrazoch v oblasti nosa, pomáha obmedziť tvorbu chrást, ktoré sa na sliznici môžu tvoriť jednak pozápalovo, ale môžu sa objaviť aj u pacientov často po operácii v oblasti nosa, prínosových dutín, nosovej priehradky.“
Dekongestíva a riziko návyku
Kyselina hyalurónová udržuje sliznicu vlhkú, zabraňuje jej vysušovaniu, zmierňuje nepríjemné prejavy zápalu nosovej sliznice – opuch a pálenie. V prípade nádchy ľudia často siahajú po dekongestívach – prípravkoch, u ktorých sa dlhodobé používanie spája s rizikom návyku. Kyselina hyalurónová v porovnaní s nimi nemá síce taký okamžitý efekt, avšak jej pôsobenie je dlhodobé a riziko návyku nehrozí.
Dekongestíva pomáhajú sťahovať cievky v sliznici nosa, čím sa zmierni prekrvenie, a tak aj opuch, zlepší sa dýchanie. Je to však „danajský dar“, účinok totiž časom slabne, cievy sa opäť začnú rozťahovať a výsledkom je nakoniec zdurená sliznica. Dôsledkom nadmerného užívania takých prípravkov môžu byť dokonca aj nevratné zmeny na nosovej sliznici.
Izotonický alebo hypertonický?
Pri liečbe nádchy a ochorení horných dýchacích ciest často siahame po prípravkoch s morskou vodou, ktorá sa v nosových a aj ušných výplachoch používa už dve desiatky rokov. ORL lekárka Renáta Kučerová uviedla, že v súčasnosti sa v chronickej indikácii preferuje v liečbe izotonický roztok pred hypertonickým.
Prípravky na výplach nosa alebo zvukovodu môžu byť vo forme izotonického alebo aj hypertonického roztoku. Veľa takých roztokov obsahuje aj iné látky, či už kyselinu hyalurónovú alebo éterické silice a pod. Pacient si potom vyberá, čo potrebuje, lekári však odporúčajú izotonický roztok, lebo, ako vysvetľuje ORL lekárka, koncentrácia takého roztoku je rovnaká ako koncentrácia bunky.
„Izotonický roztok potláča zápal nosovej sliznice, zabraňuje sekrécii riedkeho hlienu a opuchu sliznice a znižuje hladinu histamínu a leukotriénu C4 pri alergickej nádche, takže potláča aj nepríjemné pocity ako bolesť, pálenie,“ hovorí lekárka a dodáva, že tieto dve látky – ak sú prítomné na sliznici nosa, spôsobujú, že sliznica zvláštne reaguje, ako napríklad u alegikov, keď sa nahromadí veľké množstvo napr. histamínu, ak je pacient v kontakte s nejakým alergénom.
Izotonický roztok odporúča ako vhodný v akútnej aj chronickej indikácii. Upozorňuje na riziká používania hypertonického roztoku, ktorého koncentrácia je vyššia ako koncentrácia bunky a takýto roztok, naopak, podporuje uvoľňovanie histamínu a pri jeho dlhšom používaní – viac ako jeden-dva týždne, môže pacient začať pociťovať bolesť a pálenie sliznice.
