Pôvodný text z roku 2015 sme rozšírili a aktualizovali v roku 2025.
Ľudovo sa jej hovorí žihľavka alebo aj koprivka – odborne urtikária, patrí k dvadsiatim najčastejším dermatózam, s ktorými navštevujeme ambulanciu kožného lekára.
Urtikária síce pacienta neohrozuje na živote, no najmä chronická forma sa spája nielen s fyzicky obťažujúcimi ťažkosťami, ale vyvoláva aj nepríjemné psychické problémy, od pocitu hanby až po strach ísť medzi ľudí. Citlivá koža, svrbenie až pichavá bolesť spôsobujú neustály pocit nepohody.
Aké sú časté príčiny žihľavky a ako sa dá účinne liečiť?
Prejdite na:
Ako vyzerá žihľavka
Žihľavka sa môže objaviť kdekoľvek na tele vrátane tváre. Spočiatku má podobu lokálneho výsevu až začervenaných plôch so svrbivými vyrážkami, ktoré nemokvajú. Pomenovanie vzniklo podľa typickej kožnej reakcie, ktorá pripomína podráždenie po kontakte so žihľavou – rastlinou z rodu Urtica.
„Typické prejavy vyzerajú ako ploché, plastické, nad okolie mierne zdvihnuté pľuzgieriky. Majú tendenciu spájať sa do menších ložiskovitých či veľkých mapovitých porcelánových alebo červenkastých nepravidelných útvarov,“ opisuje žihľavku dermatovenerologička Vladimíra Mezencevová z dermatovenerologickej ambulancie Nemocnice Malacky.
Tieto kožné prejavy vyzerajú podľa nej členito buď ako:
- pučiace kvasinky pri drobnej ložiskovej žihľavke,
- pruh v mieste poškrabania pri tlakovej žihľavke, niekedy sa vyskytujúce v pásoch (troch či štyroch),
- mapa so zálivmi a polostrovmi, či súostroviami pri veľkoplošnej žihľavke.
Príčiny vzniku žihľavky
Za vznikom žihľavky môže stáť široké spektrum faktorov – od alergických reakcií cez infekcie až po vážnejšie celkové či autoimunitné ochorenia. U niektorých ľudí je žihľavka odpoveďou na konkrétny podnet, zatiaľ čo u iných sa jej príčina vôbec nedá jednoznačne určiť. Práve preto býva diagnostika niekedy náročná a vyžaduje dôsledné vyšetrenie. Podľa jej trvania rozlišujeme dva základné typy žihľavky:
Akútna žihľavka
Zvyčajne odznie v priebehu niekoľkých dní, maximálne šiestich týždňov. Akútne formy majú alergický pôvod a asi v polovici prípadov môže výsyp sprevádzať aj angioedém, teda opuch.
U malých detí sa žihľavkou prejavuje zväčša alergia na potraviny, lieky (napr. antibiotiká) alebo na uštipnutie hmyzu. Medzi najväčšie potravinové alergény patria orechy, vajcia, mliečne výrobky, mäkkýše, aj niektoré druhy ovocia (jahody, pomaranče).
„Alergická žihľavka je podmienená reakciou tela na alergén, keď sa z buniek vyplaví histamín. Dokážeme ju zablokovať antihistaminikami. Žihľavka je len jedna z možností, ako reaguje alergik na kontakt s alergénom,“ vysvetľuje doktorka Mezencevová.
Za určitých okolností môže podľa odborníčky nastať aj stav, že histamín sa uvoľní pri kontakte s alergénom a pacient ešte situáciu zhorší konzumáciou jedla a pitia, ktoré obsahuje histamín. Ide najmä o potraviny ako:
- pivo či víno,
- zrejúce syry,
- fermentované potraviny ako kvasená kapusta,
- konzervované potraviny,
- špenát, paradajky, sardinky.
Závažná alergická žihľavka môže viesť k anafylaktickému šoku. Ide o akútnu a život ohrozujúcu alergickú reakciu, pri ktorej sa okrem výsevu vyrážok môžu objaviť aj opuchy tváre, pier alebo jazyka, sťažené dýchanie, pokles krvného tlaku, závraty či strata vedomia. Tento stav si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Alergie sú jednou z najčastejších príčin žihľavky u detí. (zdroj: Adobe Stock)Histamínová intolerancia a žihľavka
Normálne pôsobí pri zdravom človeku regulačný mechanizmus, ktorý je schopný zvládnuť toxické účinky histamínu pomocou enzýmov, vysvetľuje lekárka.
„Väčšie množstvo histamínu alebo iných biogénnych amínov môžu tento systém preťažiť,“ dodáva.
Pri zníženej aktivite či množstve enzýmu DAO (diamino-oxidáza), ktorého hlavnou funkciou je rýchle a kontinuálne odbúravanie histamínu prijatého z potravy, vzniká nadmerná histamínová nálož a jednou z možností, akou náš organizmus reaguje, je práve žihľavka.
„Hovoríme o histamínovej intolerancii, ktorá sa môže vyskytovať aj pri nízkych hodnotách IgE (alergických protilátok) a organizmus pacienta, ktorý nikdy predtým nemal prejavy alergie, sa začne správať ako pri ťažkej alergii - nastane opuch pier, svrbenie jazyka, svrbenie mäkkého podnebia, svrbenie nosovej sliznice s riedkou sekréciou, resp. opuch nosovej sliznice s pocitom upchatého nosa, kolika a následná rýchla pasáž s vypudením riedkej stolice, koprivkovitý výsev, tzv. intolerančná žihľavka,“ vysvetľuje odborníčka.
Môžu ju spôsobiť určité lieky. Aktivitu enzýmov, ktoré sú potrebné na odbúranie histamínu, môže znižovať aj káva, čaj či fajčenie. Intolerančnú žihľavku však spôsobujú aj látky v potravinách ako sú:
- konzervanty (kyselina benzoová, kyselina sorbová),
- kyselina salicylová (v dermatologikách),
- potravinárske farbivá v nápojoch, zmrzlinách, pudingoch (žltá - tartazín E102, červená - erytrozín E127, amarant E123, azorubín E122),
- antioxidanty (askorbylpalmitát (304(i)), askorbylstearát (304(ii)), tokoferoly E 306 – 309, galáty E310 – 312)
- sulfity (siričitany),
- látky zvyšujúce arómu (perubalzámová silica, škoricová silica, ethyl vanilín a vanilín),
- látky zvyšujúce chuť (prítomné v zmesiach korenín E620 – 625, napr. známy glutaman sodný).
„Pri intolerancii na histamín dochádza k silnému svrbeniu kože, bolestiam hlavy a koprivke do 10 až 30 minút po jedle,“ dodáva doktorka Mezencevová.
Chronická žihľavka
Zhruba desať až dvadsať percent akútnych urtikárií prechádza do chronického štádia a pretrváva viac ako šesť týždňov. Chronická žihľavka sa však môže objaviť aj spontánne, bez vonkajšieho vyvolávajúceho faktora. V takom prípade patrí pacient do rúk špecialistov v osobitných dermatovenerologických alebo imunoalergiologických centrách.
Typy žihľavky:
Podľa vyvolávajúceho podnetu ďalej rozlišujeme tieto typy:
- dermografická žihľavka – vyrážky sa objavia na mieste mechanického podráždenia či trenia pokožky (napr. na chrbte, kde tlačili popruhy batoha),
- chladová žihľavka – po vystavení chladu alebo studenej vode,
- tepelná žihľavka – po vystavení teplu alebo horúcej vode,
- cholinergná žihľavka – spúšťačom je zvýšenie telesnej teploty pri cvičení či strese, keď sa človek nadmerne spotí, výsev je najmä na trupe a horných končatinách.
Liečba žihľavky
Mierne formy žihľavky sa dajú zvládnuť aj doma podaním liekov proti alergii - antihistaminík. Viaceré antihistaminiká sú voľne predajné, pri vhodnom výbere by ste sa mali poradiť s lekárnikom, na žihľavku sa používajú tie s obsahom účinnej látky ako:
- loratadín,
- desloratadín,
- levocetirizínium-dichlorid,
- cetirizínium-dichlorid,
- azelastín,
- fexofenadín a ďalšie.
Postihnuté miesto môžete chladiť studenými obkladmi alebo upokojujúcim hydratačným mliekom a na lokálnu liečbu na malých plochách sú vhodné aj antihistaminiká vo forme gélov alebo mastí (napr. s obsahom dimetindénium-maleátu).
Z domácich metód na zmiernenie ťažkostí je podľa dermatovenerologičky vhodná prísna diéta až pôst – varená ryža, suchár, čistá voda.
„Praktická rada, pri podozrení na potraviny, je užiť pred jedlom tabletku čierneho uhlia. Problémovú potravinu čierne uhlie aspoň čiastočne zadrží, absorbuje na svoj povrch a tým bráni alebo znižuje reakciu,“ hovorí lekárka.
Chronická žihľavka sa bežne lieči antihistaminikami, ale skúšajú sa aj iné lieky, ktoré nie sú určené na túto diagnózu ako cyklosporín alebo azatioprim.
Pri chronickej spontánnej žihľavke sa využíva aj biologická liečba, ktorá účinne uľavuje od príznakov, najmä svrbenia a opuchu. Ide však o nákladnú liečbu, kde jeden cyklus trvá pol roka, a tak lekári dôsledne zvažujú, či je pre pacienta vhodná.
Najvýraznejším príznakom žihľavky sú ploché, plastické, nad okolie mierne zdvihnuté pľuzgieriky, ktoré sa môžu vyskytovať po celom tele, aj na tvári. (zdroj: Adobe Stock)Kedy vyhľadať lekára
Dermatovenerologička Vladimíra Mezencevová odporúča vyhľadať lekára najlepšie do siedmich dní, ak príznaky pretrvávajú a nezlepšujú sa. Len lekár môže stanoviť účinnú liečbu.
Pri určení dôvodu vzniku žihľavky je pre lekára dôležitá podrobná rodinná a osobná anamnéza, najmä výskyt alergií aj ochorení spojených s trávením v rodine.
„Lekár sa vie oprieť o výsledky súboru laboratórnych vyšetrení a kožných testov realizovaných alergológmi aj dermatológmi,“ hovorí.
Ak sa liečba žihľavky dlhodobo zanedbá, pacientovi síce nehrozia priamo nejaké závažné komplikácie, no ochorenie ho môže výrazne psychicky poškodiť a značne znížiť kvalitu jeho života. Ak sa navyše žihľavka „udomácni“ na viditeľných častiach tela – napríklad na tvári, červené fľaky, výsev alebo opuch môžu spôsobiť až viditeľné fyziognomické zmeny – teda zmeny vo výraze tváre alebo vonkajších črtách človeka.
Vtedy sa pacient neraz stráni spoločnosti, obmedzí sociálne kontakty, izoluje sa, redukuje aj svoje pracovné či školské aktivity, vyhýba sa športovaniu.
Pocity nespokojnosti a stres zasa zvyšujú intenzitu prejavov žihľavky.
„Stres je jeden z ďalších možných provokačných podnetov u pacientov alergikov, resp. pacientov s histamínovou intoleranciou. Telo naučené reagovať určitým spôsobom je náchylné reagovať na stres ako na alergén,“ dodáva doktorka Mezencevová.
Možné vážnejšie ochorenia, ktoré sprevádza žihľavka
Ako žihľavka sa môže prejaviť urtikariálna vaskulitída – zápal najmenších kožných ciev. Odborníčka hovorí, že je náročné klinicky ju odlíšiť od chronickej žihľavky, v tomto prípade vyrážky pretrvávajú viac ako 24 hodín a k správnej diagnostike je nutné histologické vyšetrenie.
Žihľavka môže byť niekedy súčasťou ďalších príznakov, ktoré môžu signalizovať možné ochorenia, a to najmä:
- infekčné ochorenia (hepatitída C a B, infekčná mononukleóza, glomerulonefritída),
- systémové ochorenie spojiva (bolesti svalov, opuchy kĺbov, artritída, systémový lupus, Sjögrenov syndróm),
- neoplázie (leukémie, karcinómy vnútorných orgánov).
