Žihľavka nie je len chyba krásy. Ako ju liečiť?

Ľudovo žihľavka alebo aj koprivka – odborne urtikária, patrí k dvadsiatim najčastejším dermatózam, s ktorými navštevujeme ambulanciu kožného lekára. Objaviť sa môže kdekoľvek na tele vrátane tváre a spočiatku má podobu lokálneho výsevu až začervenaných plôch so svrbivými vyrážkami, ktoré nemokvajú.

Urtikária síce pacienta neohrozuje na živote, avšak najmä chronická forma sa spája nielen s fyzicky obťažujúcimi ťažkosťami, ale vyvoláva aj nepríjemné psychické problémy, od pocitu hanby až po strach ísť medzi ľudí. Citlivá koža, neustále svrbenie až pichavá bolesť spôsobujú neustály pocit nepohody.

Ak sa navyše žihľavka „udomácni“ na viditeľných častiach tela – napríklad na tvári, červené fľaky, výsev alebo opuch môžu spôsobiť až viditeľné fyziognomické zmeny. Vtedy sa pacient neraz stráni spoločnosti, obmedzí sociálne kontakty, izoluje sa, redukuje aj svoje pracovné či školské aktivity, vyhýba sa športovaniu, u žien môže byť urtikária aj problémom v partnerskom živote. A pocity nespokojnosti a stres zasa zvyšujú intenzitu prejavov žihľavky.

Akútna i chronická

„Urtikária je porucha fungovania imunitného systému,“ vysvetľuje imunoalergiológ Radovan Košturiak zo špecializovanej alergiologickej a imunologickej ambulancie nitrianskej polikliniky, člen výboru Slovenskej spoločnosti alergiológie a klinickej imunológie. Obvykle odznie v priebehu niekoľkých dní až týždňov – tieto krátkodobé, akútne formy majú alergický pôvod.

Akútna žihľavka ako alergická reakcia sa obvykle objavuje u detí a mladistvých. „Zväčša sa výsev objavuje pri alergii na chlad, slnko, alebo ide o potravinovú alergiu. Ak je výskyt urtík a angioedému spontánny, bez vonkajšieho vyvolávajúceho faktora a rádovo sa predlžuje z týždňov na mesiace až roky, hovoríme o chronickej forme,“ hovorí lekár a dodáva, že v takom prípade patrí pacient do rúk špecialistov v osobitných dermatovenerologických alebo imunoalergiologických centrách. Chronická spontánna urtikária (CSU) postihuje asi jedno až štyri percentá Slovákov.

Vyrážky aj opuch

„Pre typickú žihľavku platí, že rýchlo vzniká a rýchlo zaniká a na jednom mieste sa nezdrží dlhšie ako 24 hodín. Existujú aj iné ochorenia, pri ktorých žihľavka na rovnakom mieste pretrváva dlhšie,“ hovorí dermatovenerologička Mária Šimaljaková, prednostka Dermatovenerologickej kliniky Lekárskej fakulty UK v Bratislave a viceprezidentka Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti.

Zhruba desať až dvadsať percent akútnych urtikárií prechádza do chronického štádia a pretrváva viac ako šesť týždňov.

„Prvotná diagnostika akútnej žihľavky je jednoduchá, keďže urtikária je charakteristická typickým výsevom vyrážok a navyše, asi v polovici prípadov môže výsyp sprevádzať aj angioedém, teda opuch.“

Stres ju provokuje aj zhoršuje

Faktorov, ktoré môžu stáť za vznikom žihľavky, je veľa, môžu to byť rôzne celkové ochorenia, ale aj infekcie, autoimunitné ochorenia a podobne.

„Pacient prechádza rôznymi, často pomerne náročnými vyšetreniami, hľadá sa príčina neustupujúcej žihľavky – alergén (chlad, peľ, chemikália, potravina, skrytá infekcia), pričom sa často nedopracujeme k žiadnemu jednoznačnému výsledku. CSU je ochorením bez zjavnej etiológie, teda bez zjavnej príčiny ochorenia,“ uvádza dermatologička Mária Šimaljaková a dopĺňa, že žihľavku môžu vyprovokovať a výrazne zhoršiť aj stresové situácie.

Nielen antihistaminiká

Lekárka uvádza, že chronická urtikária sa bežne lieči antihistaminikami, ale skúšajú sa aj iné lieky, ktoré nie sú určené na túto diagnózu ako cyklosporín alebo azatioprim. Ak je urtikária prejavom alergickej reakcie, príznaky v krátkom čase vymiznú.

Ak však vyrážky ani po dlhšom čase neustúpia a ložiská sa dokonca šíria ďalej po tele, ide o dlhodobý problém a podľa imunoalergiológa Radovana Košturiaka je po špecializovanom vyšetrení často potrebné liečiť nielen symptómy na koži, ale prácu imunitného systému, keďže v prípade CSU môžeme hovoriť o autoimunitnom ochorení.

Pri chronickej spontánnej urtikárii sa najnovšie využíva aj biologická liečba, ktorá účinne uľavuje od príznakov, najmä svrbenia a opuchu. Ide však o nákladnú liečbu, kde jeden cyklus trvá pol roka, a tak lekári dôsledne zvažujú, či je pre pacienta vhodná.

Kritériá na biologickú liečbu

Kedy teda môže lekár určiť pacientovi biologickú liečbu? Podľa dermatovenerologičky je kritériom jednak stanovenie diagnózy chronickej spontánnej urtikárie, čo znamená výsevy žihľavky alebo opuchov, ktoré trvajú dlhšie ako šesť týždňov a nepozná sa ich príčina. „Tiež to musí byť pacient, ktorý nereaguje na bežné dávkovanie antihistaminík ani na ich štvornásobne zvýšenú dávku. Liečba nemá zjavné kontraindikácie ani komplikácie.“

Jej princípom je zásah do imunity pomocou látok, ktoré sa bežne vyskytujú v ľudskom tele a ktoré stimulujú imunitu, čo sa prejaví tak, že výsev, svrbenie a opuch ustúpia. Ak sa liečba žihľavky dlhodobo zanedbá, pacientovi síce nehrozia priamo nejaké závažné komplikácie, no ochorenie ho môže výrazne psychicky poškodiť a značne znížiť kvalitu jeho života.