Článok pokračuje pod video reklamou
Aby bolo možné vytvoriť novú liečbu, vedci ju musia otestovať. Lieky však nemôžu odskúšať na ľuďoch skôr, než sa potvrdí ich efektivita na zvieratách. Háčik je v tom, že pri laboratórnych hlodavcoch alergie nevznikajú spontánne tak ako u človeka.
„Jednoznačne to spomaľuje výskum,“ povedal pre magazín Vox alergiológ a imunológ zo Standfordu, David Lewis. Vedci síce u hlodavcov spúšťajú reakcie, ktoré sa ponášajú na alergiu, no aj tak nedokážu garantovať, že lieky zaberú aj človeku.
Prečítajte si tiež:

Ako funguje imunoterapia
Dodnes preto v pravom slova zmysle existuje jediná liečba - alergenová imunoterapia. Ostatné lieky, napríklad antihistaminiká a steroidy, prejavy alergie iba tlmia.
Alergenová imunoterapia prebieha v dvoch fázach. V prvej časti liečby pacient dostáva postupne zvyšujúce sa dávky alergénu, na ktorý je precitlivelý.
Neskôr nastupuje fáza udržiavacej liečby. Spočíva v pravidelnom a dlhodobom užívaní predpísanej dávky alergénu. Organizmus si na kontakt s alergénom postupne zvyká, vytvára si vlastné protilátky a pričom sa znižuje reaktivita tela na alergén.
Prečítajte si tiež:

Výrazné zníženie príznakov
„Imunoterapia je zatiaľ k dispozícii iba pre obmedzenú skupinu alergénov, najmä peľ a roztočov, nemáme vakcíny napríklad na potraviny,“ vysvetľuje alergiológ Petr Kubec. Terapia síce nepomôže každému, ale zmierni prejavy alergie dochádza v 80 až 90 percentách prípadov, v závislosti od vakcíny.
V prípade alergie na jarné stromy sú k dispozícii injekcie a kvapky pod jazyk. „Pre alergikov na peľ tráv a obilnín sú určené aj zatiaľ najnovšie tabletky pod jazyk,“ povedal Kubec. Čoskoro by sa tabletiek mali dočkať aj alergici na roztoče.
Imunoterapia existuje aj pre ľudí alergických na osie a včelie bodnutie, ostatné alergény sú menej obvyklé a aj keď sú na trhu dostupné, ich úspešnosť je výrazne menšia. Týka sa to napríklad liečby alergie na spóry plesní, mačky či pele burín.
Prečítajte si tiež:

Boj s alergiou môže trvať roky
Alergénová imunoterapia je určená pre pacientov, u ktorých bola alergia preukázaná krvnými alebo kožnými testami a nie je možné odstrániť alergény z ich blízkosti. Terapia trvá tri až päť rokov.
Ak sa pacienta podarí vyliečiť už po troch rokoch, nie je potrebné v nej pokračovať. Ak sa pacientovi uľaví iba čiastočne, je potrebné dokončiť päťročný cyklus. Existujú aj prípady, kedy telo na liečbu reaguje nevhodne a treba ju ukončiť.
Podstatné je aj načasovanie imunoterapie. Peľoví alergici môžu terapiu začať až po skončení sezóny, v prípade celoročných alergikov možno liečbu zahájiť kedykoľvek.
Prečítajte si tiež:

Pozor na nosové spreje
Prejavy alergickej nádchy možno významne potlačiť pomocou voľnopredajných nosových kvapiek - dekongestív. Lekári však varujú pred ich prehnaným používaním. Na mnohé postupne vzniká návyk, ktorý môže zdravotný stav zbytočne skomplikovať.
Mnohí pacienti po dlhodobom užívaní kvapiek prichádzajú do ambulancií s „medikamentóznou“ nádchou. Viaceré prípravky preto majú obmedzenú dobu užívania, návyk sa môže vytvoriť už po týždni užívania.
Mechanizmus nosových kvapiek spočíva v tom, že sťahujú cievy v nosovej sliznici a tým zmenšujú jej opuch. Dlhodobým užívaním sa ich účinok nie len znižuje ale dochádza k spätnému rozšíreniu ciev a upchatiu nosa.
To u pacienta vedie k nadužívaniu, ktoré na sliznici spôsobuje nevratné zmeny.
Pri alergických ťažkostiach je preto vhodnejšie vyhľadať lekára, odstrániť z okolia alergény, ktoré zapríčiňujú ťažkosti, a upraviť liečbu.