ZORA KOLÍNSKA, herečka a podnikateľka: „Starožitnosti som zbožňovala v mladosti, vtedy som bola schopná skupovať veci, ktoré sa mi páčili, po rôznych súkromníkoch. Zašla som až tak ďaleko, že som vymenila skoro celý nábytok za starožitnosti. Potom som prišla na to, že sa mi tak nežije pohodlne. A zase som to vymenila po rokoch za moderný nábytok. Samozrejme, ostali mi nejaké pamiatky z minulosti, povedzme, neorenesančné kreslo či biedermeierovský komplet. Po starožitníctvach však už nechodím, lebo na to nemám čas.“
ĽUDOVÍT KANÍK, predseda DS: „Staré veci sa mi páčia, ale majitelia starožitností zo mňa veľký biznis nemajú. Tie starožitnosti, alebo skôr staré veci, ktoré mám, som si väčšinou ponachádzal na povalách, zabudnuté a zničené. Spolu s otcom som ich poopravoval. Vôbec ich nenakupujem, zdá sa mi krajším dobrodružstvom nájsť starú vec a dať ju do poriadku. Nebavilo by ma kupovať drahú a vzácnu vec, lebo nepovažujem za zábavu, keď človek za niečo dá veľa peňazí. Omnoho radšej budem po nich pátrať tam, kde ležia bez povšimnutia. Som rád, keď im môžem vrátiť život. Možno sa iní ľudia viac dívajú na staré veci ako na umelecké predmety, ale ja mám na mysli staré veci z dedinského, sedliackeho prostredia, výrobné nástroje, ktoré sa už nepoužívajú. Tie nemajú historicko-umeleckú hodnotu, ale sú príjemné a pekné.“
FERO MAKAI, majiteľ bratislavskej reštaurácie: „Naše starožitnosti sú strašné. Veci v nich sú enormne predražené, a ak tu niekedy vôbec niečo bolo, je to dávno vyvezené v zahraničí. V civilizovanom svete sa starina predáva za pár korún, u nás sa to vydáva za starožitnosť a stojí to celý majetok. Preto tu ani obchody so starožitnosťami nenavštevujem. Zájdem jedine za serióznym obchodníkom, ktorého som si musel nájsť, a ak mám šťastie, prehrabem sa v sklade, potom chvíľu zjednávam, a to, čo by som inak dostal za desaťtisíc, kúpim za dve. S kšeftármi sa nebavím. Väčšinou chodím nakupovať do Česka. Tam dostanem originál tonetku, ktorá tu stojí minimálne dva a pol tisíc, za 300 až 500 korún.“
SLÁVO BACHORÍK, výtvarník: „Nikdy som nekupoval starožitnosti v obchode. Vedel som si zohnať lepší a lacnejší tovar za iných podmienok. Ten, ktorý som videl v starožitnostiach, mi nie vždy vyhovoval. Veci, ktoré som zháňal, boli špecifické. V našich starožitnostiach je málo kvalitných vecí, a tie, čo sú, sa veľmi rýchlo minú. Mnohé z nich sú predražené. Za drahé považujem tie, ktorých cena nezodpovedá stavu a kvalite.“ (ea)
