Nadmerné solenie, nedostatok či neprimerané množstvo tekutín či nadbytok liekov. Na prvý pohľad nevinné správanie môže spôsobiť doživotné problémy až doživotnú dialýzu.
Ochorením obličiek trpí približne každý desiaty dospelý človek, pacient pritom môže stratiť až 90 percent funkcie orgánov bez toho, aby mal akékoľvek príznaky. Práve z dôvodu jeho neskorej diagnostiky častokrát dochádza k poškodeniu až k zlyhaniu obličiek.
Signály sú nenápadné - objavuje sa únava, strata pozornosti, bledá pokožka, nechuť do jedla, svrbenie alebo tŕpnutie. Lekár však problém dokáže odhaliť už počas preventívnej prehliadky krvným testom alebo prostredníctvom bielkoviny v moči.
Ak sa obličkám klesne výkon, hrozia srdcovocievne choroby, infekcie, ochorenia kostí, zvyšuje sa tlak a hladina cholesterolu. U žien môže spôsobiť neplodnosť.
Prečítajte si tiež:
Probiotiká prospievajú aj zdraviu močových ciest
Chronická porucha obličiek
Pri chronickom ochorení obličiek dochádza k ich trvalému poškodeniu. Ochorenie býva často diagnostikované až v pokročilom štádiu, keď už nie je možné zastaviť následné zlyhanie obličiek s potrebou dialyzačnej liečby, prípadne transplantácie.
Chronické ochorenie obličiek pritom môže odhaliť jednoduchý krvný test alebo vyšetrenie moču a pomerne jednoduchá a dostupná liečba môže spomaliť progresiu tohto ochorenia, znížiť riziko spojené so srdcovým infarktom, prípadne zlyhaním srdca a zlepšiť kvalitu života pacientov.
„Ľudia pracujú na svojom zdraví veľmi záchvatovo, až keď problém prepukne,“ hovorí nefrológ Martin Demeš a apeluje na potrebu prevencie. Kľúčové je obmedziť solenie a piť primerané množstvo tekutín. Problémy môže spôsobiť aj vysoké množstvo liekov.
Koľko soli je pre telo priveľa
Štefana Farský zo Slovenskej ligy proti hypertenzii tvrdí, že dospelý človek potrebuje denne prijať dva až štyri gramy soli v závislosti od stupňa fyzickej aktivity. Súčasný človek však prijíma 10 až 15 gramov soli denne. Aj keď jej dnešné polotovary obsahujú nadbytok, jedlo si dosoľujeme ešte aj na stole.
Množstvo soli v spracovaných potravinách možno ilustrovať bežnými slovenskými raňajkami. Ak ste zjedli obyčajné párky s horčicou, už prvým jedlom dňa ste prekročili odporúčanú maximálnu odporučenú dennú dávku soli o štvrtinu.
Soľ, čiže chlorid sodný, ktorý si pridávame do jedla, tvorí len jednu pätinu nášho celkového príjmu soli. Ďalšiu pätinu tvorí sodík, ktorý sa prirodzene vyskytuje v nespracovaných potravinách – v ovocí, zelenine, mäse, rybách, obilninách a strukovinách.
„Viac ako polovicu sodíka však získame z priemyselne spracovaných požívatín,“ píše sa v knihe Jedlo ako jed, jedlo ako liek. Jeden gram sodíka sa nachádza v 2,5 grame soli. Ak teda etiketa na výrobku uvádza obsah soli (NaCl), obsah sodíka vypočítame vydelením 2,5.
Obsah sodíka je kľúčový preto, že práve ten spôsobuje zvyšovanie krvného tlaku.
Potraviny s vysokým obsahom soli
párky, šunka, klobásy, salámy*, konzervované mäso, sardinky, nepravé lososy, rybací šalát, eidam, feta, gouda, encián, oštiepok, plátkový a plesňový syr, kukuričné a zemiakové lupienky, olivy, marinády, majonéza, slanina, instantné polievky, omáčky, soľ, horčica, polievkové a mäsové extrakty, zemiakové pyré v prášku
* Populárne typy salám ako malokarpatská, lovecká, nitran či poličan obsahujú 66 % dennej dávky soli na 100 gramov
Ako menej soliť
Pri varení nepoužívajte soľ a snažte sa vyhýbať dosáľaniu pokrmov. Na dochutenie použite napríklad čerstvé bylinky, koreniny, citrónovú šťavu.
Vyhýbajte sa príprave pokrmov z konzervovaných, marinovaných či sterilizovaných surovín. Používajte čerstvú alebo mrazenú zeleninu, čerstvé mäso.
Vyhýbajte sa polotovarom a slaným pochutinám (napr. zemiakové lupienky, slané oriešky a pod.), veľa soli obsahujú aj niektoré syry.
Kontrolujte obsah sodíka na etiketách potravín a uprednostňujte tie s nízkym obsahom. Pozor aj na minerálne vody.
Pre obličky je najvhodnejšia čistá voda
„Obličkám škodí väčšina sýtených nápojov“ hovorí špecialista na ochorenia obličiek Demeš. Pitie minerálok sprevádzajú mýty, no zdravému človeku neuškodia. Značky minerálok sa líšia sa obsahom minerálov a preto ich odporúča striedať.
„Stačí bežná pitná voda z vodovodu,“ hovorí Demeš s tým, že obavy z chlóru sú podľa neho prehnané. Úlohu zohráva primerané množstvo vody. Predstavu, že vysoký príjem vody pomáha proti kruhom pod očami a zlepšuje pleť označil za mýtus. Telo sa zbytočne prevodní a opúcha.
„Dospelý človek by mal za deň vypiť 30 až 40 mililitrov tekutín na kilogram váhy, deti 50 až 60 mililitrov,“ povedal nefrológ Demeš.
