Každú jeseň vyťahujeme zo šatníka čoraz hrubšie svetre aby sme sa zahriali. V princípe si hrubým oblečením chceme odizolovať telo, aby nám teplo nevyprchalo do čoraz chladnejších dní. Odkiaľ sa ale v ľudskom tele teplo berie?
Ľudské telo nemá obdobu ústredného kotla, má však pomerne premyslený systém tepelných rozvodov a radiátorov.
Teplo pre ľudské telo vytvára každá jedna bunka prostredníctvom biochemických reakcií. Keď bunka spotrebúva živiny, v princípe najčastejšie rozkladá cukor na jednoduchšie látky.
Pri sérii chemických reakcií vzniká energia potrebná pre fungovanie bunky a zbytkové teplo. Teplo potom zachytáva krv, ktorá ho roznáša po tele rovnako, ako horúca voda zásobuje radiátory v dome.
Proces spaľovania energie vie telo prísne kontrolovať a vďaka tomu je telesná teplota stabilná.

V noci teplota klesá
Niektoré orgány vytvárajú menej tepla ako ostatné, najviac vyrábajú bunky v pečeni, mozgu, srdci. Ani mozog však nedokáže konkurovať pracujúcim svalom. Pri cvičení telo spaľuje väčšie množstvo glukózy a tým vzniká viac tepla.
Počas spánku zas telo spotrebuje menej glukózy a telesná teplota prirodzene klesá. Preto prikrývky, najmä počas zimy, neslúžia iba pre pocit pohodlia. Nočné hromadenie tepla má aj svoje fyziologické dôvody.
Takzvaným teplomerom tela je časť mozgu zvaná hypotalamus. Zakročí vždy, keď zistí, že je teplota tela nižšia alebo vyššia než približne 37 stupňov Celzia.
Vyšle signál buď potným žľazám, aby telo chladili, alebo svalom, aby sa začali chvieť a vyrábať teplo.

Teplo v obehu
Rovnomernú teplotu tela zaručuje krv, ktorá pohlcuje nadbytočné teplo a roznáša ho po celom tele. Kým niektoré orgány zahrieva, iné dokáže schladiť. Za rozširovanie a zužovanie ciev zodpovedá tiež hypotalamus.
Zužovaním ciev sa životne dôležité orgány udržiavajú pre prípad podchladenia teplejšie, než okrajové časti. Preto v zime často pociťujeme pocit skrehnutých prstov.
V teplom prostredí to funguje opačne, prietok krvi do končatín sa zvýši a nadbytočné teplo dokáže telo odviesť z väčšej plochy.