Z regálov s kozmetikou sa presunul do kuchyne. Slovenské gazdinky mu podľahli a mnohé by boli schopné odprisahať, že aj vyprážané rezne sú vďaka nemu liečivé.
Ľudia sa o kokosový olej čoraz viac zaujímajú, marketéri ho zas s obľubou nazývajú „tým najzdravším čo môže planéta ponúknuť“. Oprávnene?
Kokosový olej mal prvé obdobie slávy v 80. rokoch a dnes zažíva návrat. Móda existuje aj v svete stravovania. Kokosovému oleju sa pripisujú výnimočnékulinárskekvality aj kozmetické a ozdravujúce účinky.
Na webe sa dočítate, že priaznivo pôsobí na zuby a ďasná, pomáha chudnutiu a pri prevencii srdcových chorôb, cukrovky, artritídy, zoznam sa zdá byť nekonečný. V niektorých prípadoch sa dokonca spomína aj liečenie HIV.

Odbyt výrazne stúpa
Predaju sa darí aj na Slovensku, no marketingový efekt vidno najmä na americkom trhu, ktorý má tendenciu podĺahnúť takzvaným superjedlám
Dáta analytickej spoločnosti SPINS, ktorá okrem iného sleduje trhové výsledky prírodného či organického priemyslu ukázali, že predaj kokosového oleja iba v Amerike stúpol od roku 2014 v priebehu roka o 30 percent na úroveň 239 miliónov dolárov.
Podobný scenár mal predaj vo Veľkej Británii, trh s kokosovým olejom sa za posledné tri roky medziročne zakaždým zdvojnásoboval.
V septembri tohto roku vydal reťažec prémiových potravín Whole Foods vo svojom magazíne správu, v ktorom kokosový olej nazval „miláčikom kulinárskych, kozmetických a športových kruhov“.

Lokálne špeciality
Vedci sú k magickým záverom výživových „expertov“ skeptickí, aj preto, že dlhodobé štúdie častej konzumácie kokosového oleja zatiaľ neexistujú.
Laurence Eyres, vedúci tímu špecialistov na oleje a tuky na Novozélandskom Chemickom Inštitúte preskúmal 21 štúdií, ktoré sa doposiaľ zaoberali konzumáciou kokosového oleja.
Dospel síce k záveru, že konzumácia kokosu môže zamedziť rozvoju kardiovaskulárnych ochorení, no tieto poznatky nemožno automaticky vztiahnuť aj na západnú civilizáciu.
Promlém je, že výskumy prebehli na populáciách s výrazne odlišným životným štýlom. Ich zdravotný stav preto ovplyvňuje omnoho viac premenných, než je iba spotreba kokosu či kokosového oleja.
Status superpotraviny pre kokos nepotvrdzuje ani výskum na obyvateľoch Srí Lanky, kde je v gastronómii kokosový olej jednoznačne dominantným tukom. Tuky síce tvoria iba štvrtinu ich energetického príjmu, no úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia prekonáva aj západný svet.
Pre každého funguje niečo iné. Aktívny človek, ktorý jedáva ryby a ryžu môže pocítiť výhody kokosového oleja. Nemusí to však platiť pre jedáka rezňov s majonézovým šalátom.

Dobré a zlé tuky v kokosovom oleji
Kokosový olej z 90 percent pozostáva z nasýtených tukov. Podiel je vyšší než v prípade masla, ktoré nasýtené tuky tvoria na 60 percent a prekonáva aj 40 percent v prípade hovädzieho tuku a sádla.
Práve vďaka vyššiemu množstvu nasýtených tukov si udržia tuhšiu konzistenciu aj pri izbovej teplote. Pre porovnanie, v olivovom oleji ich je iba 14 percent.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že nie je dobré, ak strava obsahuje priveľa nasýtených tukov.
„Zvyšuje hladinu takzvaného zlého LDL cholesterolu, ktorý zväčšuje riziko srdcových ochorení. Preto by sa mohlo zdať zdalo, že kokosový olej srdcu nemôže neprospievať,“ vysvetľuje harvardský výskumník Walter C. Willett pre tamojší univerzitný žurnál.
Na druhej strane však podporuje „dobrý“ HDL cholesterol. Tuky v strave, či už sú nasýtené alebo nenasýtené, zvyšujú jeho hladiny a kokosový olej je v tom obzvlášť účinný. Podľa všetkého na nárast hladiny dobého cholesterolu vplýva kyselina laurová, ktorú olej obsahuje.

Olivového oleja sa nevzdávajte
Rastlinné oleje nemožno vnímať iba ako tuky, keďže obsahujú množstvo antioxidantov a ďalších látok. Ich celkové účinky na zdravie preto nemožno predpovedať iba zmenami v hladinách „dobrého“ a „zlého“ cholesterolu.
Ďalšou domnelou výhodou kokosového oleja má byť to, že obsahuje mastné kyseliny so stredným reťazcom (MCT), ktoré sa v tele absorbujú a metabolizujú účinnejšie než iné tuky.
Podľa odborníkov však výsledky výskumov MCT nemožno automaticky prenášať aj na kokosový olej. V tele sa totiž kyselina laurová správa odlišne než v laboratóriu.
Rovnako preto nemožno tvrdiť, že ak kokosový olej v petryho miske dokáže odstrániť rakovinové bunky v hrubom čreve, bude tomu tak aj v živom organizme.
„MCT majú s kokosovým olejom spoločné asi toľko ako krieda so syrom,“ hovorí pre britský Independent Laurence Eyres,
Eyres preto dokonca tvrdí, že by bol zlý, možno dokonca nebezpečný, nápad úplne sa vzdať extra panenského olivového oleja v prospech kokosového.