Leto je za nami a prichádza síce farbami pestrá, ale na ochorenia riziková jeseň. Obranyschopnosť ľudského organizmu je vystavená nadmernej záťaži a pribúdajúce sychravé dni prinášajú vírusy, nádchu či kašeľ.
Akým zdravotným komplikáciám čelia seniori a ako proti ochoreniam bojovať?
Jedno z najčastejších ochorení - chrípku - spôsobuje vírus. Často sa zamieňa s nachladením, keďže má podobné príznaky. Pri chrípke však nastupujú rýchlejšie a na rozdiel od nachladnutia ju sprevádza teplota.
Prevencia chrípky sa však s prevenciou nachladnutia zhoduje. V čase šírenia ochorenia je dobré posilňovať imunitu (obranyschopnosť) pomocou ovocia a zeleniny, pobytom na čerstvom vzduchu a primeranou fyzickou aktivitou. Telo povzbudia aj prípravky s vitamínom C alebo napríklad výťažkom hlivy ustricovej.
Aj keď si radi užívate príjemne vyhriatu domácnosť, je lepšie to nepreháňať. Vysušené sliznice sú citlivejšie a sú dobrou vstupnou bránou pre choroboplodné zárodky.
Kúrenie by preto v interéroch nemalo presiahnuť 22 stupňov. Prospešné je tiež odoprieť si fajčenie a treba užívať dostatok tekutín.
Stabilných 37 stupňov. Ako si telo vytvára teplo? Čítajte Ako zabiť vírus
Chrípkový vírus sa nedokáže množiť pri teplote nad tridsaťosem stupňov a imunitný systém tento fakt pozná. Bežná teplota ľudského tela je okolo 36 stupňov.
Ak si telo všimne inváziu, začne teplotu zvyšovať v snahe vírus zabiť. Horúčka okrem toho, že zastaví jeho množenie, pomáha telu rýchlejšie vytvárať protilátky.
Keď má človek horúčku, jeho obranný systém akoby násobil svoje úsilie bojovať s chorobou, vysvetľuje imunologička Iveta Salátová. Preto napríklad pri chrípke nie je dobrý nápad znižovať teplotu, ak neprekročí 38 stupňov.
Potením z tela nevychádzajú vírusy, ale slúži na to, aby sa telo zbavilo prebytočného tepla, ktoré vytvorila horúčka. Práve preto chorý človek vypotenie často vníma ako úľavu.
„Vhodnejšie je ľahnúť si do postele, piť vlažné čaje, ktoré podporujú potenie a minerálne vody, ktorými podporíme znižovanie horúčky a doplníme strácajúce sa tekutiny,“ odporúča imunologička.
Nie každý však takúto samoliečbu znáša. Pozor by si mali dať ľudia s vysokým tlakom, ochorením srdca, cukrovkou či poruchami zrážania krvi.
Prečo dokážu ponožky zahriať celé telo? Čítajte Superinfekcia
Okrem prirodzenej reakcie tela môžu útok na telo pomôcť zlikvidovať aj lieky. O najvhodnejšom spôsobe liečenia rozhoduje samotné ochorenie.
Niektoré druhy liekov, napríklad antibiotiká sú voči vírusom úplne neúčinné. Ak sa takéto lieky berú pri chrípke, vôbec telu nepomôžu. Predstava, že antibiotiká zaberú na všetko, je úplne mylná.
„Antibiotikum nevie rozpoznať, či ochorenie vyvolala baktéria alebo vírus a v prípade vírusu je liek neúčinný,“ vysvetľuje lekárka Adriana Liptáková.
Ak telo trápi vírusová infekcia a napriek tomu človek užíva antibiotikum, liek si síce nájde baktérie, ale také, ktoré v tele plnia významnú ochrannú funkciu.
Antibiotiká nedokážu odlíšiť zlú alebo dobrú baktériu, likvidáciou tých dobrých sa môže narušiť povrch kože alebo slizníc a ľudské telo je, paradoxne, zraniteľnejšie. Podľa lekárky vírusy ľudské bunky ničia a ak ich navyše podporí antibiotikum, sila sa zdvojnásobí a výsledkom môže byť „superinfekcia“.
Keďže chrípku vyvoláva vírus a nie baktéria, antibiotiká na ňu nezaberajú. Jedinou cestou ako sa ochoreniu vyhnúť, je očkovanie. Vďaka nemu sa imunita takpovediac naučí ako telo ochrániť.
Chrípkový vírus je na rozdiel od iných vírusov špecifický v tom, že sa neustále vyvíja a ľahko sa šíri. Takmer každú sezónu vznikajú nové typy chrípkového vírusu, niektoré sú agresívnejšie.
Pád je pre seniora najväčšie nebezpečenstvo Čítajte Radšej očkovať, než liečiť
„Z praxe sa nám potvrdzuje, že pravidelné očkovanie výrazne znižuje výskyt chrípky v populácii. Výrazne tiež znižuje zdravotné rizika, obzvlášť u osôb, ktoré trpia iným pridruženým ochorením, ako je astma, ochorenie srdca, bronchitídy,“ odporúča praktický lekár pred dospelých Libor Maryško.
Pre seniorov nad 65 je očkovanie obzvlášť prínosné a výrazne znižuje pravdepodobnosť úmrtia pri ťažkom priebehu chrípky.
Chrípka má každoročne podobnú vývojovú krivku. Prvé prípady sa objavujú na sklonku októbra a novembra, v decembri už môže prerásť do lokálnych epidémií. V období sviatkov sa výskyt znižuje a znova zosilnie v januári. Vrchol dosahuje vo februári až začiatkom marca.
Očkovacia látka sa aktuálne pripravuje podľa toho, ako ktorý kmeň chrípky koloval v obyvateľstve predchádzajúcu sezónu.
Čo hrozí pleti pri ochladení Čítajte Vírus sa mení
„Tým, že je vírus chrípky menlivý, očkuje sa každý rok. Ďalším dôvodom je, že samotná ochrana pretrváva maximálne 12 mesiacov, potom protilátky rapídne klesnú a telo stráca ochranu,“ vysvetľuje Eva Striežová, riaditeľka úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom.
Najlepšie podľa nej je, ak je očkovaných viac než 15 percent populácie.
Očkovať sa je možné aj počas rozbehnutej epidémie, no tu sa objavuje riziko, že sa človek napriek tomu nakazí. Protilátky sa totiž tvoria desať až štrnásť dní, ak je protilátka podaná v inkubačnej dobe, nemusí zabrať.
„Určite by sa mali očkovať ľudia, ktorí sú už zdravotne ohrození. Buď majú chronické ochorenia srdcovo-cievneho aparátu, pľúc, metabolické ochorenia, ako je cukrovka alebo ochorenia obličiek, respektíve močového ústrojenstva,“ hovorí Striežová.
Prečo sa články o nakopnutí metabolizmu mýlia? Čítajte Problémové pneumokoky
Pneumónia je závažné zápalové ochorenie pľúc, pri ktorom vzniká tekutina alebo hnis, ktorá upcháva časť pľúc a prekáža tak vstupu kyslíka do organizmu.
Pneumokokové ochorenia môžu postihnúť každého človeka bez ohľadu na vek, no najohrozenejšími skupinami sú malé deti do veku päť rokov a ľudia nad 50 rokov.
Zápal pľúc sa prejavuje horúčkou nad 38,3 stupňa, suchým dráždivým kašľom, pri ktorom je možné aj vykašliavanie spúta so stopami krvi. Reakciou organizmu na pneumóniu však môže byť aj zimnica, zhoršené plytšie dýchanie, nevoľnosť, vracanie a celková vyčerpanosť organizmu.
V komunitách, ako sú domovy sociálnych služieb pre dôchodcov, sú očkovania povinné. Striežová zároveň upozorňuje, že pri staršej populácii sa odporúča aj očkovanie proti pneumokokom, ktoré nadväzujú na chrípku a môžu spôsobiť vážne zápaly pľúc.
„Starší ľudia si myslia, že sa ich to netýka. Opak je však pravdou. Pneumokokové infekcie ich môžu natoľko ohroziť, že by pre nich preventívne očkovanie proti týmto infekciám malo byť samozrejmosťou,“ upozornil primár I. pneumologického oddelenia NÚTPCHaHCH vo Vyšných Hágoch Ivan Solovič.
Očkovaním seniori nechránia len seba, ale aj svoje vnúčatá, s ktorými sa radi stretávajú, a sú druhou najohrozenejšou skupinou.
