Ťažko dnes nájsť niekde miestečko, ktoré by vôbec nebolo znečistené. Pesticídy, herbicídy, dusičnany, ťažké kovy sú všade. Naše telo je dokonca v styku so znečisťujúcimi látkami, napríklad ťažkými kovmi, už v tele matky. Ako je to možné?
Odpovedá MUDr. EVA REICHRTOVÁ, DrSc., vedúca laboratória environmentálnej toxikológie v Ústave preventívnej a klinickej medicíny v oddelení klinickej imunológie a farmakoterapie. Mapu Slovenska pozná podrobne práve z tohto pohľadu.
Výskumu v oblasti ťažkých kovov v životnom prostredí sa venujete už desiatky rokov. Je to naozaj také zlé?
„V otázke zlepšenia životného prostredia sa urobilo veľa – na Slovensku je už len málo lokalít, kde je nadlimitné znečistenie ovzdušia ťažkými kovmi. Horšie však je, že sa vytvárajú zásoby ťažkých kovov v ľudskom organizme, keďže kovy sa hromadia v pôde a odtiaľ sa dostávajú do potravinového koša. Medzi najzávažnejšie patrí olovo a kadmium a práve tieto dva ťažké kovy sa vyskytovali často aj v placente žien – rodičiek, ktoré sme monitorovali v rámci výskumného projektu v ôsmich oblastiach Slovenska.“
Týka sa to aj matiek, ktoré dbajú o zdravú výživu a žijú napríklad na vidieku, kde nie je prostredie také znečistené?
„Vidíte, a tu došlo k nášmu prvému prekvapeniu. Keď sme neskôr analyzovali zozbierané údaje, zistili, sme že na Slovensku nieto regiónu, kde by neboli placenty kontaminované. Takýchto placent je iba malé percento. Skúmali sme ženy v Bratislave, Košiciach, Leviciach, Spišskej Novej Vsi, Ružomberku, Nových Zámkoch a Snine. I keď sú regionálne rozdiely, neexistuje žiaden významný rozdiel medzi matkami, ktoré žijú v mestách a napríklad na vidieku, prípadne v horách, čo sa týka obsahu olova a kadmia v placente.“
Ako si to vysvetľujete?
„V pilotnom projekte sme porovnávali obvod Bratislava–Petržalka s okresom Stará Ľubovňa. Ukázalo sa, že v prípade kovov možno povedať, že na Slovensku ideálne čistú oblasť nemáme. Placenty z Bratislavy a placenty zo Starej Ľubovne na tom boli približne rovnako, dokonca v obsahu olova dopadla horská oblasť Ľubovne horšie. Veľmi nás to prekvapilo, pátrali sme po príčine. Najlogickejšie by mohlo byť, že táto oblasť sa nachádza na rozhraní s Poľskom, kde je na druhej strane Vysokých Tatier metalurgickým priemyslom vysoko znečistená oblasť v okolí Katovíc (tzv. čierny trojuholník). Navyše je tam frekventovaná doprava.“
A čo v oblastiach, kde nie sú široko–ďaleko žiadne závody?
„Na základe takto kontaminovaných placent sme usúdili, že tu už nejde iba o priemyselné regióny s priemyselnými zdrojmi znečistenia. Významným zdrojom ťažkých kovov je aj automobilová doprava. Veď si premietnite, kadiaľ vedie. Cesty vedú práve cez stred dedín a malých mestečiek medzi radom domčekov, takže obyvatelia vidieka nie sú výnimkou. Rozdiely sa tým výrazne zotreli.“
Je vôbec možné zbaviť sa raz týchto látok na planéte?
„K tomu sa neviem jednoznačne vyjadriť. Mohli by sme ich výskyt znížiť, ak sa zriekneme civilizácie a budeme dodržiavať ochranné opatrenia. Znečisťujúce látky sú všade a prenášajú sa do ďalšej generácie. Je zaujímavé a aj poučné, že výskyt alergických ochorení vo vyspelých krajinách pokračuje aj po znížení koncentrácie znečisťujúcich látok. Je na nás, ľuďoch, ako sa budeme správať k sebe a k prostrediu, v ktorom máme žiť.“
EVA HRDINOVÁ
