SME

Deti sa stretnú s ťažkými kovmi už v tele matky

Ťažko dnes nájsť niekde miestečko, ktoré by vôbec nebolo znečistené. Pesticídy, herbicídy, dusičnany, ťažké kovy sú všade. Naše telo je dokonca v styku so znečisťujúcimi látkami, napríklad ťažkými kovmi, už v tele matky. Ako je to možné?


V každom človeku sa akumulujú počas života ťažké kovy a iné znečisťujúce látky. U ženy, ktorá sa chystá priviesť na svet nového človeka, sa to ešte komplikuje. Najnovšie štúdie totiž ukázali, že počas tehotenstva sa mobilizujú uložené kovy z tkanív. Imunitný systém matky sa stará o matku, nie o dieťatko. Jej organizmus, či to matka chce, alebo nie, sa snaží tejto príťaže zbaviť. Nebezpečné látky sa tak dostávajú cez placentu aj do vyvíjajúceho sa plodu. ILUSTRAČNÉ FOTO SME – JÁN KROŠLÁK

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Ťažko dnes nájsť niekde miestečko, ktoré by vôbec nebolo znečistené. Pesticídy, herbicídy, dusičnany, ťažké kovy sú všade. Naše telo je dokonca v styku so znečisťujúcimi látkami, napríklad ťažkými kovmi, už v tele matky. Ako je to možné?

SkryťVypnúť reklamu

Odpovedá MUDr. EVA REICHRTOVÁ, DrSc., vedúca laboratória environmentálnej toxikológie v Ústave preventívnej a klinickej medicíny v oddelení klinickej imunológie a farmakoterapie. Mapu Slovenska pozná podrobne práve z tohto pohľadu.

Výskumu v oblasti ťažkých kovov v životnom prostredí sa venujete už desiatky rokov. Je to naozaj také zlé?

„V otázke zlepšenia životného prostredia sa urobilo veľa – na Slovensku je už len málo lokalít, kde je nadlimitné znečistenie ovzdušia ťažkými kovmi. Horšie však je, že sa vytvárajú zásoby ťažkých kovov v ľudskom organizme, keďže kovy sa hromadia v pôde a odtiaľ sa dostávajú do potravinového koša. Medzi najzávažnejšie patrí olovo a kadmium a práve tieto dva ťažké kovy sa vyskytovali často aj v placente žien – rodičiek, ktoré sme monitorovali v rámci výskumného projektu v ôsmich oblastiach Slovenska.“

SkryťVypnúť reklamu

Týka sa to aj matiek, ktoré dbajú o zdravú výživu a žijú napríklad na vidieku, kde nie je prostredie také znečistené?

„Vidíte, a tu došlo k nášmu prvému prekvapeniu. Keď sme neskôr analyzovali zozbierané údaje, zistili, sme že na Slovensku nieto regiónu, kde by neboli placenty kontaminované. Takýchto placent je iba malé percento. Skúmali sme ženy v Bratislave, Košiciach, Leviciach, Spišskej Novej Vsi, Ružomberku, Nových Zámkoch a Snine. I keď sú regionálne rozdiely, neexistuje žiaden významný rozdiel medzi matkami, ktoré žijú v mestách a napríklad na vidieku, prípadne v horách, čo sa týka obsahu olova a kadmia v placente.“

Ako si to vysvetľujete?

„V pilotnom projekte sme porovnávali obvod Bratislava–Petržalka s okresom Stará Ľubovňa. Ukázalo sa, že v prípade kovov možno povedať, že na Slovensku ideálne čistú oblasť nemáme. Placenty z Bratislavy a placenty zo Starej Ľubovne na tom boli približne rovnako, dokonca v obsahu olova dopadla horská oblasť Ľubovne horšie. Veľmi nás to prekvapilo, pátrali sme po príčine. Najlogickejšie by mohlo byť, že táto oblasť sa nachádza na rozhraní s Poľskom, kde je na druhej strane Vysokých Tatier metalurgickým priemyslom vysoko znečistená oblasť v okolí Katovíc (tzv. čierny trojuholník). Navyše je tam frekventovaná doprava.“

SkryťVypnúť reklamu

A čo v oblastiach, kde nie sú široko–ďaleko žiadne závody?

„Na základe takto kontaminovaných placent sme usúdili, že tu už nejde iba o priemyselné regióny s priemyselnými zdrojmi znečistenia. Významným zdrojom ťažkých kovov je aj automobilová doprava. Veď si premietnite, kadiaľ vedie. Cesty vedú práve cez stred dedín a malých mestečiek medzi radom domčekov, takže obyvatelia vidieka nie sú výnimkou. Rozdiely sa tým výrazne zotreli.“

Je vôbec možné zbaviť sa raz týchto látok na planéte?

„K tomu sa neviem jednoznačne vyjadriť. Mohli by sme ich výskyt znížiť, ak sa zriekneme civilizácie a budeme dodržiavať ochranné opatrenia. Znečisťujúce látky sú všade a prenášajú sa do ďalšej generácie. Je zaujímavé a aj poučné, že výskyt alergických ochorení vo vyspelých krajinách pokračuje aj po znížení koncentrácie znečisťujúcich látok. Je na nás, ľuďoch, ako sa budeme správať k sebe a k prostrediu, v ktorom máme žiť.“

SkryťVypnúť reklamu

EVA HRDINOVÁ

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Komerčné články

  1. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  3. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  4. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  5. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  6. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  7. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  8. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží
  1. Kaufland pozýva na letnú oslavu plnú farieb: príde Tina aj Kali
  2. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  3. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  4. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  5. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  6. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  7. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  8. Lesopark Hlboké slávnostne otvára svoje brány
  1. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 7 930
  2. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 6 634
  3. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 6 239
  4. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 6 115
  5. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 5 115
  6. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 3 879
  7. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 2 719
  8. Nový symbol Bratislavy je hotový. Pozreli sme sa, ako vyzerá 2 123
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu