alpetriere o pasívnom fajčení.
Obmedzenia sú nedostatočné
Podľa slov doc. MUDr. Štefana Urbana, CSc., u nás umiera na následky fajčenia asi dvanásťtisíc ľudí ročne: „Ťažko povedať, do akej miery sa pod to podpisuje pasívne fajčenie, ktoré je približne rovnako škodlivé ako aktívne. V Amerike na pasívne fajčenie umiera približne päťdesiattisíc ľudí. U nás sme tiež mali rôzne prípady: napríklad žena, ktorá nikdy nefajčila, zomrela v dôsledku rakoviny pľúc v rodine, kde manžel bol silný fajčiar, podobne ako čašníčka-nefajčiarka, ktorá roky pracovala v silne znečistenom ovzduší. Samozrejme, genetické dispozície sú individuálne, ale je dokázané, že fajčenie sa z 90 percent podieľa na rakovine a z 25 percent na infarkte myokardu. Výskumy ukázali, že pasívne fajčenie postihuje predovšetkým kardiovaskulárny aparát.“
Obmedzenia vo verejných priestoroch určite nie sú postačujúce. Ak je napríklad v reštauráciách jeden stôl fajčiarsky a druhý nefajčiarsky, efekt spomínaného obmedzenia je nulový. Klimatizácia môže zmierniť následky fajčenia v uzavretých priestoroch, ale záleží od toho, kam sa znečistený vzduch odvádza. Ak sa iba recykluje, požadovaný efekt sa opäť nedosahuje. „Fajčenie pri deťoch v uzavretých priestoroch, najmä v autách, by vôbec nemalo prichádzať do úvahy,“ hovorí docent Urban.
Horšie ako výfukové plyny
Odborník na pneumológiu profesor Dautzenberg konštatoval: „Máme absolútnu istotu v tom, že na pasívne fajčenie – nútené vdychovanie cigaretového dymu – zomiera vo Francúzsku ročne 2500-3000 ľudí, najmä v dôsledku srdcovocievnych chorôb a rakoviny pľúc.“
Vo Francúzsku sa ročne vyfajčí 90 miliárd cigariet, väčšina z nich v uzavretých priestoroch, v ktorých ľudia strávia v priemere 80 percent času. Cigaretový dym, ktorý vdychujú fajčiari, ale aj nefajčiari, je najväčším znečisťovateľom ovzdušia, neporovnateľne väčším, ako sú výfukové plyny.
Nebezpečenstvo sa dá čoraz presnejšie určiť
Podľa profesora Dautzenberga i podľa mnohých odborníkov sa v spoločnosti musí začať diskusia o škodlivosti fajčenia aj pre nefajčiarov, ak sú nútení vdychovať cigaretový dym. A fajčiari si musia uvedomiť, že fajčením ohrozujú nielen zdravie, ale aj životy iných ľudí.
Nebezpečenstvo spojené s pasívnym fajčením sa dá čoraz presnejšie určiť. Vychádza sa pritom z dlhodobého vystavenia nefajčiara cigaretovému dymu počas dňa, alebo počas celého života, alebo dokonca pravidelne v zafajčenom prostredí na pracovisku, prípadne vo vlastnom byte. Takéto prostredie zvyšuje o 26 percent riziko úmrtia pre kardiakov. A o 25 percent sa zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc u nefajčiarov.
Keď fajčia matky
Fajčenie matiek znamená pre embryá a novorodencov smrteľné nebezpečenstvo. V Dánsku zomrie ročne vinou fajčenia matiek najmenej 150 novorodencov, čo predstavuje 25 percent všetkých úmrtí. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Univerzitnej nemocnice v Aarhuse, ktoré zverejnilo najnovšie číslo American Journal of Epidemiology.
Profesor Dautzenberg upozorňuje aj na riziká pre plod a budúce dieťa, ak fajčí tehotná žena. Fajčenie tehotnej ženy ovplyvňuje rastový deficit dieťaťa. Ak fajčia obaja rodičia, riziko náhleho úmrtia dieťaťa po narodení je dva– až šesťkrát vyššie. Ak matka fajčí aj potom, riziko vzniku bronchitídy dieťaťa sa zvyšuje o 72 percent, a ak fajčí iný člen rodiny, toto riziko sa zvyšuje o 29 percent. Astmatické deti sú vystavené vdychovaniu cigaretového dymu, majú častejšie a intenzívnejšie záchvaty.
Výskum, ktorému sa v Aarhuse a jeho okolí podrobilo v rokoch 1989–96 viac ako 25 000 tehotných žien, vôbec prvý raz preukázal, že ukončenie fajčenia na začiatku ťarchavosti môže podstatne zvýšiť šance novorodenca na život. Ako zdôrazňujú lekári, fajčenie matiek predstavuje pre embryá i novorodencov smrteľné nebezpečenstvo a v rozpore s predstavami niektorých tehotných žien neovplyvňuje iba hmotnosť plodu.
(ea, tasr)
