Slovník pojmov - Sústavy, systémy, tkanivá

Achillova šľacha je najväčšia šľacha v ľudskom tele, ktorá spája lýtkové svaly s pätou. Pri namáhavom cvičení môže dôjsť k jej natrhnutiu.

Adenoidná vegetácia je tkanivo v zadnej časti nosa nazývané aj nosná mandľa, spolu s krčnými mandľami bráni vstupu choroboplodných zárodkov do dýchacích ciest. Tvorí súčasť lymfatického systému.
Následkom infekcie sa zväčšuje, a ak spôsobuje dýchacie ťažkosti alebo fufňavú reč, niekedy ho treba chirurgicky odstrániť.

Chrupka - chrupavkovité bunky (chondrocyty) sú obalené púzdrom. Väzivová chrupka má prevahu kolagénových vláken. Vyskytuje sa napr. v medzistavcových platničkách. Elastická chrupka s prevahou elastických fibríl tvorí u živočíchov napr. ušnicu a hrtanovú príchlopku. Hyalinná chrupka má v medzibunkovej hmote veľa tenkých kolagénových vláken a tvorí chrupky dýchacích ciest a pokrýva kĺby.

Endokrinný systém je systém žliaz s vnútornou sekréciou a ich hormónov. Zložitá sústava najvzájom funkčne prepojených orgánov, ktorá výraznou mierou ovplyvňuje väčšinu dejov v ľudskom organizme.

Epitelové tkanivo - typickým znakom je vrstevnaté uloženie buniek.
Bunky sú k sebe tesne priložené, a preto je málo medzibunkovej hmoty. Toto tkanivo nemá vlastné cievne zásobenie a jeho bunky sú vyživované hlbšie uloženými tkanivami.
Podľa funkcie rozoznávame:
krycí epitel - pokrýva vnútorný aj vonkajší povrch tela (napr. pokožka), resorpčný epitel - je tvorený bunkami, ktoré majú schopnosť prijímať látky a odovzdávať ich do ďalších tkanív alebo orgánov (napr. vnútorný povrch čreva),riasinkový epitel - tvoria ho bunky, ktoré majú značné množstvo riasiniek (vystieľa napr. steny dýchacích ciest), zmyslový epitel - obsahuje bunky schopné reagovať na podnety a meniť ich na nervový vzruch (napr. sietnica oka), žľazový epitel - tvoria ho bunky špecializované k sekrécii (je funkčným základom žliaz).

Hladké svalové tkanivo je tvorené z jednojadrových buniek. U bezstavovcov tvorí pohybový aparát, u stavovcov steny vnútorných orgánov (žalúdok, močový mechúr a i.).

Kostné tkanivo - jeho základná hmota obsahuje značné množstvo minerálnych látok, hlavne uhličitan vápenatý, zlúčeniny fosforu, horčíka a sodíka. Vzniká z chrupavkovitého tkaniva mineralizáciou medzibunkovej hmoty.

Nervové tkanivo - tvoria nervové bunky a gliové bunky. Základnou vlastnosťou nervových buniek - neurónov - je schopnosť vytvoriť nervový vzruch a preniesť ho do ďalšej nervovej bunky. Gliové bunky sa nachádzajú v centrálnom nervovom systéme spolu s nervovými bunkami. Zabezpečujú výživu neurónov.

Priečne pruhované svalové tkanivo je tvorené z mnohojadrových, často veľmi dlhých vláken.

Spojivové tkanivo - má veľké medzibunkové priestory, ktoré sú vyplnené medzibunkovou hmotou. Tá je produktom spojivových buniek. Spojivá spájajú orgány navzájom alebo vypĺňajú priestory medzi nimi, sú oporou pre iné časti tela. Poznáme 3 typy spojivových tkanív: väzivo, chrupka, kosť.

Svalové tkanivo - tvoria ho svalové bunky - myocyty. Cytoplazma svalových buniek obsahuje jemné bielkovinové vlákna myofibrily, ktoré svalovému tkanivu dodávajú schopnosť kontrakcie. Podľa stavby a funkcie rozoznávame 3 typy svalového tkaniva: hladké, priečne pruhované, kombinované srdcové.

Tkanivo je skupina podobných buniek s určitou funkciou v organizme.

Tráviacia sústava - tvoria ju orgány tráviacej rúry a pomocné žľazy. Tráviacu rúru tvorí: ústna dutina (cavum oris), hltan (pharynx), pažerák (oesophagus), žalúdok (gaster), tenké črevo (intestinum tenue) a hrubé črevo (intestinum crassum). Najväčšie žľazy tráviacej sústavy sú pečeň (hepar) a podžalúdková žľaza (pankreas). V ústnej dutine sa nachádzajú pomocné slinné žľazy.

Väzivo - má prevahu medzibunkovej hmoty, v ktorej sú vlákna (fibrily) kolagénové aj elastické. Kolagénové fibrily sú dobre odolné na ťah a elastické podmieňujú pružnosť. Väzivo tvorí púzdra orgánov, šľachy, závesy pre jednotlivé orgány.