Vírusy sa dokážu množiť iba vnútri živých buniek, parazitujú na nich, pretože nemajú vlastný aparát na syntézu bielkovín. Popri množení môže vírus poškodiť alebo zmeniť DNA bunky. Zdravé ľudské telo na jeho prítomnosť reaguje produkciou antivírusových proteínov, ktoré bránia prechodu infekcie na susedné bunky.
Ku vzniku ochorenia môže dôjsť na mieste infekcie, alebo v inom tkanive, kam vírus doputoval krvou, lymfatickou tekutinou, alebo nervami. Následne dochádza k poškodzovaniu tkaniva, buď priamym pôsobením množiaceho sa vírusu, alebo kvôli imunitnej obrane, ktorá útočí na vírusom napadnuté tkanivo.
Imunitná reakcia je prirodzená obrana tela pred cudzorodými časticami, čiže aj vírusmi. Proti niektorým virózam sú k dispozícii účinné očkovania, ktoré imunitu človeka "naučia" ubrániť sa konrétnemu vírusu.
Medzi najznámejšie z približne 4-tisícov vírusov, ktoré vedci doposiaľ rozpoznali, patrí chrípka, žltačka, herpes, bradavice, HIV alebo osýpky. Niektoré vírusy mutujú neprestajne, takže telo nie je schopné vyvinúť si trvalú odolnosť. Taktiež sa zistilo, že niektoré sa dokážu do DNA pevne zabudovať a preto sa stanú dedičnými.
Žiadne vírusové ochorenie nemožno liečiť antibiotikami. Ak ich lekár predpíše, snaží sa predísť bakteriálnej infekcii, ktorá môže vzniknúť v organizme, ktorý oslabili vírusové ochorenia.
