BRATISLAVA. Na alkalickú diétu nedajú dopustiť dámske magazíny, holywoodske herečky ani niektorí vrcholoví športovci. Napriek svojej popularite stojí diéta na vratkých vedeckých základoch.
Zástancovia diéty totiž veria, že za všetky zdravotné problémy môže nesprávna strava, ktorá následne zmení pH tela a prekyslí vnútorné prostredie organizmu.Výsledkom prekyslenia má byť napríklad zhoršená kvalita krvi, osteoporóza, alebo infarkt a mŕtvica.
Čo je alkalická diéta?
Zdravie si pravidiel alkalickej diéty môže človek ochrániť tak, že kyselinotvorné jedlá vymení v jedálničku za zásadité potraviny. Kyslé majú byť proteíny, fosforečnany a síra, zásadité zložky v diéte obsahujú vápnik, horčík a draslík.
Pri hypotéze o prekyslení organizmu nejde o pH potraviny samotnej, ale o pH, ktoré vyvolá v organizme. Napríklad čerstvý pomarančový džús patrí medzi „zásadité“ potraviny, hoci je v skutočnosti kyslý.
Ak teóriu premietneme na skupiny potravín, podľa zásad diéty, vyzerá približne takto:
- Kyslé potraviny: mäso, hydina, ryby, mliečne výrobky, vajcia, obilie a alkohol.
- Neutrálne potraviny: prírodné tuky, škroby a cukry.
- Alkalické potraviny: ovocie, orechy, strukoviny a zelenina.
Skupina alkalických potravín tak združuje skupiny potravín, ktorých ľudia jedia málo a bežne ich odporúčajú aj diéty postavené na vedeckých poznatkoch. „Človek predsa nemusí študovať medicínu, aby mu bolo jasné, že zelenina a ovocie sú zdravšie než napríklad hamburger z fastfoodu alebo hranolky s majonézou,“ vysvetľuje si popularitu diéty lovec šarlatánov a kardiológ Roland Oravský.
Teória prekyslenia sa však podľa Oravského nezastaví iba pri základných faktoch z dietológie, ale kombinuje polopravdy a klamstvá z oblasti chémie, biológie, fyziológie a medicíny.
Vedci zistili, či je surová strava zdravšia než varená Čítajte O čo má ísť pri prekyslení?
„Už samotná definícia prekyslenia organizmu je ošemetná. Rôzne webové fóra a články, ktorých odbornosť nie je zaručená, definíciu obyčajne neponúkajú,“ tvrdí lekárka a klinická výskumníčka Lívia Hlavačková. Obhajcovia diéty si zväčša vystačia iba s formulkou o znížení pH „v organizme“.
Zjednodušene, pH predstavuje koncentráciu iónov vodíka v roztoku. Čím vyššia koncentrácia, tým nižšie pH a tým kyslejší je roztok. Napríklad kyselina chlorovodíková, ktorá sa denne produkuje v žalúdku má pH 1,5. „Základná otázka teda znie, akého roztoku sa týka nízke pH pri prekyslení organizmu?“ pýta sa lekárka.
