Pôvodný text z roku 2017 sme aktualizovali a rozšírili v roku 2025.
Športovanie bez prilby alebo len chvíľka nepozornosti. V najlepšom prípade sa úrazy hlavy skončia iba malou jazvou. Môžu však byť aj vážne a pri nešťastnej zhode okolností ohroziť ľudský život.
Úraz hlavy však nemusí byť len príčinou, ale aj následkom náhleho postihnutia zdravia, upozorňuje Martin Michalov, hlavný lekár záchrannej zdravotnej služby Zamed.
„Pri náhlom zastavení srdca pacient tiež spadne a nezriedka sa stane, že si pri tom poraní hlavu. Na prvý pohľad je na hlave síce viditeľná rana, ale v tomto prípade to nie je úraz hlavy, čo vyžaduje našu pozornosť,“ hovorí dlhoročný lekár záchrannej služby.
Ako treba postupovať pri samotnom úraze hlavy, aké sú príznaky otrasu mozgu a kedy treba volať záchranku?
Ako postupovať pri úraze hlavy?
Pri úrazoch treba mať na pamäti, že hlava často nie je jedinou postihnutou časťou tela.
„Úrazy hlavy môžu byť spojené aj s úrazmi chrbtice. Ak sa pacient po úraze hlavy začne hýbať a vstávať, je vtedy malá šanca, že by si sám svojím pohybom spôsobil ďalšie poranenie,“ hovorí Michalov.
Zraneného pri vedomí (ak nemáte podozrenie na poškodenie chrbtice či krku) dajte do polosedu s podopretým chrbtom a hľadajte hrče, deformácie, odreniny či krvácajúce rany. V prípade, že človek zareaguje na oslovenie, ako prvé sa ho opýtajte na čo najpodrobnejší opis toho, ako došlo k úrazu.
Ak však človek po zásahu do hlavy ostane ležať, môžete mu nesprávnou manipuláciou spôsobiť ďalšie zranenie, napríklad poškodenie miechy. U každého takéhoto pacienta treba v prvom rade začať so zhodnotením vedomia a dýchania.
Ak nereaguje na oslovenie a jemný dotyk, znamená to, že je v bezvedomí. V takom prípade ihneď zavolajte záchranku na čísle 155 alebo 112, telefón dajte na hlasný odposluch, aby ste mali voľné ruky.
„U každého pacienta v bezvedomí hrozí, že sa zadusí pre nepriechodnosť dýchacích ciest. Z tohto dôvodu je potrebné spriechodniť ich záklonom hlavy. Až pri priechodných dýchacích cestách má zmysel kontrolovať, či pacient dýcha, alebo nie,“ vysvetľuje lekár.
Radí, že dýchanie treba skontrolovať priložením ucha nad nos a ústa postihnutého tak, aby náš pohľad smeroval na jeho hrudník. Vtedy sa pozeráme, počúvame a aj cítime, či pacient dýcha normálne.
„Ak pacient nedýcha alebo nedýcha normálne, musíme mu začať stláčať stred hrudníka. Pomôže nám pri tom operátor linky tiesňového volania, ktorý v takýchto prípadoch zostáva s volajúcim na linke až do príchodu ambulancie záchrannej zdravotnej služby,“ dodáva Michalov.
Myslíte si že ovládate prvú pomoc? Zrejme sa mýlite Čítajte Ako sa prejavuje otras mozgu?
Najčastejšie sa podľa štatistík pri úrazoch hlavy poraní čelová oblasť mozgu, ktorá je sídlom kognitívnych funkcií a osobnosti pacienta. Nárazom mozgu o stenu lebky môže dôjsť k tzv. otrasu mozgu.
Otras mozgu sa najčastejšie prejavuje:
- bolesťami hlavy,
- závratmi,
- dezorientáciou,
- nevoľnosťou,
- vracaním.
Pacient môže mať aj poruchy pamäti, najmä na udalosti, ktoré sa stali tesne pred úrazom, opisuje príznaky Michalov. Medzi menej závažné príznaky patria poruchy koncentrácie, citlivosť na svetlo a hluk, únava a ospalosť.
Testy na otras mozgu:
Prvé je klinické vyšetrenie, pri ktorom lekár kladie otázky o okolnostiach úrazu a príznakoch.
Nasledujú neurologické testy, vďaka ktorým lekár zhodnotí kognitívne funkcie, silu, koordináciu či reflexy pacienta.
V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť vyhotovenie obrazových testov, ako sú CT alebo MRI, aby vylúčil iné, vážnejšie zranenia.
„Štatistiky uvádzajú, že iba jeden z desiatich pacientov s otrasom mozgu krátkodobo stratí vedomie a opísané príznaky sa môžu vyskytnúť aj s oneskorením jeden, dva dni, preto je otras mozgu často poddiagnostikovaný,“ dopĺňa.
Na otras mozgu však neexistuje tabletka alebo injekcia, ktorou by sa tento stav dal liečiť. Liekmi sa dajú len zmierniť symptómy, ktoré pacient prežíva, dôležité je niekoľko dní dodržiavať pokojový režim bez zvýšenej fyzickej či duševnej námahy.
V niektorých prípadoch môžu bolesti hlavy či problémy so sústredením pretrvávať aj niekoľko týždňov či mesiacov po úraze.
„Hlavným dôvodom na vyhľadanie lekárskej pomoci je najmä diagnostika závažnejších stavov, ktoré môže spôsobiť buď samotný úraz, alebo ktoré sa môžu v dôsledku úrazu vyvinúť oneskorene. Obávaný je najmä opuch mozgu, ktorý môže byť veľmi závažný,“ dodáva Michalov.
Aké príznaky má otras mozgu? (zdroj: Adobe Stock)Ako rozoznať závažnejšie stavy?
Zradná v určovaní rozsahu úrazu môže byť silno krvácajúca rana. Samotná strata krvi z rán na hlave je však málokedy bezprostredne nebezpečná. Rana, ktorá je viditeľná na povrchu, často vôbec nezodpovedá rozsahu vnútorných poranení.
Nebezpečné však je, ak sa poranenie hlavy stalo v spánkovej oblasti, kde je lebka najtenšia.
„Z vnútornej strany sa hneď pod lebkou nachádza tepna, ktorá sa môže pri úraze poraniť a začať krvácať do vnútrolebečnej dutiny. Takéto zranenie môže ohroziť pacienta na živote,“ hovorí Michalov.
Ak si človek nedokáže spomenúť na udalosti pred zásahom hlavy a ako došlo k úderu, situácia je vážna. Platí to aj v prípade, že na hlave nevznikla otvorená a krvácajúca rana.
Prečo odpadávame a ako sa dá pomôcť človeku v mdlobách? Čítajte S poruchami vedomia býva často sprevádzaná aj zlomenina či prasknutie lebky. Na to, aby sa lebka zlomila, však na ňu musí pôsobiť pomerne veľká sila, zdôrazňuje záchranár. Je preto len veľmi málo pravdepodobné, že by takáto sila nespôsobila žiadne iné zranenie než zlomeninu, pacient bude mať prinajmenšom otras mozgu.
„Pri zlomenine spodiny lebky môže byť prítomné krvácanie z nosa alebo z vonkajšieho zvukovodu, prípadne môže z týchto otvorov vytekať číra tekutina – mozgovomiechový mok. K vážnym problémom dochádza, keď sa poškodia štruktúry, ktoré sa nachádzajú pod lebkou – najmä mozog alebo cievy, ktoré následne začínajú krvácať,“ upozorňuje lekár záchrannej služby.
Lebka totiž tvorí uzavretú dutinu a preto je každé krvácanie do jej vnútra veľmi nebezpečné, keďže utláča a ďalej poškodzuje mozgové tkanivo. Konkrétne príznaky, ktoré sa u pacienta vyvinú, závisia od časti mozgu, ktorá je poškodená.
Zvýšiť pozornosť by ste mali pri týchto príznakoch:
- zhoršujúca sa bolesť hlavy,
- opakované vracanie,
- poruchy správania,
- výpadky pohyblivosti končatín,
- nerovnako široké zrenice,
- dezorientácia (opakovanie otázok, zmätenosť),
- postupné zhoršovanie stavu vedomia.
Čo by mala obsahovať domáca lekárnička? Čítajte Čo si všímať u detí a starších ľudí?
Špecifickými skupinami pacientov, u ktorých môže dôjsť k úrazu hlavy, sú deti a starší ľudia.
„U malých detí sú príznaky menej nápadné a ťažšie rozpoznateľné, pretože nedokážu komunikovať bolesť hlavy a ťažšie u nich rozpoznáme zmätenosť. Varovné príznaky u bábätok sú nadmerný plač, zmeny v kŕmení a strata záujmu o okolie, u väčších detí si môžeme všimnúť zmeny správania, podráždenosť, vracanie alebo spavosť,“ približuje Michalov.
Starší ľudia zas majú vyššie riziko vnútrolebečného krvácania aj pri relatívne miernych úrazoch, ktoré je často posilnené ešte aj užívaním liekov na riedenie krvi.
„Príznaky u nich môžu byť atypické, niekedy nenápadné, dôležité je vychádzať zo základného mentálneho stavu.“
Pod poruchy vedomia pritom spadajú všetky varianty zmeneného správania až po bezvedomie. Ak sa zranený ihneď nepreberá alebo upadá do bezvedomia s časovým odstupom, ide o jednoznačný a závažný príznak.
Záchrannú zdravotnú službu treba podľa lekára bezodkladne privolať pri:
- poruche vedomia,
- neurologických príznakoch, ako je slabosť končatín,
- poruchách správania, reči alebo chôdze,
- zhoršujúcich sa bolestiach hlavy,
- opakovanom zvracaní,
- ťažkostiach s udržaním pozornosti.
Poznáte spúšťače epileptického záchvatu? Čítajte Ako dlho sledovať pacienta po úraze hlavy?
„Niektorí rodičia sú schopní utekať so svojím dieťaťom na urgentný príjem, len čo sa ich potomok pri hre čo i len trocha buchne do hlavy, bez toho, že by mal akékoľvek príznaky. Iní sú schopní svojho práve dospelého syna, ktorý sa vráti domov skoro ráno s ranou na hlave, opakovane vracia a správa sa čudne, nechať sa len vyspať,“ rozpráva Michalov a dodáva, že ani jeden z týchto príkladov nie je správny.
Vždy platí, že ak máte pochybnosti o závažnosti stavu, mali by ste to konzultovať s lekárom.
„Nemusí to vždy znamenať privolanie záchrannej zdravotnej služby, ak stav nie je evidentne závažný, môžete vyhľadať pomoc na urgentnom príjme alebo v pracovných hodinách v chirurgickej ambulancii. Vzhľadom na konkrétny úraz a vykonané vyšetrenia vám lekár odporučí ďalšie opatrenia, ak váš stav bude vhodný na domácu liečbu,“ dodáva.
To, či nedošlo k závažnejším poškodeniam mozgového tkaniva alebo ciev, dokáže spoľahlivo odhaliť CT vyšetrenie, ktoré je v súčasnosti diagnostickým štandardom. Aj keď sa zranený môže zdať v poriadku, jeho stav sa môže v nasledujúcich dňoch prudko zhoršiť.
Bezprostredne po úraze sa nemožno spoliehať ani na röntgenový snímok – na RTG sú viditeľné iba kosti, poranenia iných tkanív neodhalí. Závažnosť otrasu mozgu možno vyhodnotiť až po dňoch či dokonca týždňoch.
Hoci je pacient po úraze v poriadku, nemá žiadne spomenuté príznaky a všetko si pamätá, nasledujúcich 24 hodín by nemal byť bez dozoru.
Po vyčistení a ošetrení rany (ak nejakú mal), ako aj po samotnom šoku z poranenia, môže byť pacient unavený. V spánku poranenému nemusíte brániť. Pozor, aby ste si nezamenili spánok s bezvedomím – zraneného priebežne preberte a opýtajte sa, ako sa cíti.
Bolesti hlavy. Čo môže byť ich príčinou? Čítajte
