Existuje „bežná“ bolesť, alebo vždy signalizuje, že treba vyhľadať pomoc lekára?
„Bolesť má svoju funkciu - upozorňuje, že došlo k poškodeniu, alebo hrozí poškodenie. Ak sa udriem kladivom po prste, bolesť trvá dovtedy, kým má zmysel. Informuje telo, že je niečo poškodené a musí to zahojiť.
Akonáhle bolesť trvá dlhšie ako proces hojenia, sama sa stáva problémom a treba vyhľadať lekára. Hrozí, že bolesť spôsobí zmeny na úrovni miechy alebo centrálneho nervového systému.“
Bolesť je veľmi subjektívna. Každý ju cíti inak. Ako dokážete pri diagnóze vyhodnotiť jej závažnosť a intenzitu?
„Nedá sa objektívne zmerať. Sú metódy, ktorými sa snažíme pacientovu bolesť premietnuť na škálu. Najčastejšie sa používa vizuálna, alebo analógová škála bolesti. Deti majú nakreslené smajlíky, od tváre so slzičkou až po usmiatu. Dospelí znázorňujú bolesť napríklad na metri, kde nula centimetrov označuje bezbolestný stav a sto je najhoršia bolesť, aká existuje.
Takto získame predstavu, no význam nemá ani tak absolútne číslo, ktoré pacient povie, ako jeho zmena. Ak počas vyšetrenia pacient na škále do desať bolesť ohodnotí na osem, a po zákroku povie štyri, viem, že preňho prišlo k polovičnému zlepšeniu.
Spoliehame sa tiež na opis bolesti. Každá bolesť má typické charakteristiky, aj keď medicínsky neplatia stopercentne. Tupá či rezavá, každá bolesť na niečo ukazuje a pomáha nás nasmerovať.“
Ako hľadáte zdroj bolesti?
