BRATISLAVA. Každodenný dvojdecový pohár vína si získal reputáciu elixíru zdravia a dlhovekosti. Je oprávnená, alebo je blahodárny účinok vína viac legenda, než skutočnosť?
Víno bolo univerzálna medicína z predkresťanskej éry, ale aj najbezpečnejší nápoj v ére cholery a týfusu.
Reputácia vína historicky kolísala najmä kvôli problémom s alkoholizmom. Medicínsky účinok ľudstvo nespochybňovalo celé tisícročia.
Víno sa v modernej dobe dostalo na mediálne výslnie vďaka takzvanému Francúzskemu paradoxu.
Tajomstvo Francúzov
Francúzsky paradox sa zakladá na epidemiologických štúdiách, ktoré napriek tomu, že tradičná strava Francúzov obsahuje veľa nasýtených tukov, uvádzajú v krajine pomerne nízky výskyt koronárnej choroby srdca.
Výskumníci sa 90. rokoch domnievali, že srdce Francúzov ochraňuje práve denná konzumácia malého množstva červeného vína.
Kritici štúdií argumentujú, že lepší zdravotný stav umiernených vinárov vyplýva skôr z ich postavenia. Keďže zvyknú patriť do vyššej sociálno-ekonomickej vrstvy a byť vzdelanejší, vo všeobecnosti dbajú o svoje zdravie viac, než zvyšok populácie. Zásadný je aj poznatok z novších výskumov, že cholesterol a nasýtené tuky v primeraných množstvách nespôsobujú srdcové ochorenia.
Mechanizmy zodpovedné za zdravé účinky vína sú zložité, vplyvom na ľudské telo sa zaoberajú stovky štúdií. Podrobne skúmali jednotlivé zložky vína, pričom vlastnosťami vynikli dve z nich - alkohol a polyfenoly s antioxidačnými vlastnosťami.

Červené, alebo biele?
Je dobre zdokumentované, že mierny príjem akéhokoľvek alkoholu pozitívne ovplyvňuje hladinu antioxidantov, lipidov a krvných doštičiek. Zároveň existujú dôkazy, že priaznivé vlastnosti vína sa prejavia aj bez prítomnosti alkoholu. Reakciám, ktoré prebiehajú vďaka polyfenolom, ich pripisuje napríklad štúdia s nápadne nadšeným názvom - „Oslava vína: Víno JE liek“.
Výskumníci sa zatiaľ nedokážu zhodnúť, ktorá z dvojice zložiek vína je pre zdravie človeka významnejšia. Medzičasom však veda našla odpoveď na inú zásadnú otázku. Červené, či biele?