BRATISLAVA. Strata zamestnania, nečakaný rozchod, šokujúca diagnóza, či strata blízkeho. V priebehu života sa človek môže stretnúť s mnohými podobami zlých správ, niekedy aj viacerými naraz.
Pod dlhodobou ťarchou nepríjemných udalostí trpí telo aj myseľ. Zlé správy v akejkoľvek forme majú na telo okamžitý účinok.
Limbický systém mozgu, ktorého časti spolupracujú na tvorbe emócií, vzplanie. Tragická správa spustí reťazec hormonálnych zmien.
Sklamanie strieda ostražitosť
Latrálna habenula vyšle signál do stredného mozgu, aby prestal produkovať dopamín. Keďže telu odoprie hormón pôžitku, táto malá oblasť mozgu funguje ako centrum sklamania. Bez dopamínu človeka ovládne pocit odmietnutia, či nenaplnených očakávaní.
Keď myseľ začne spracúvať zlú správu, do krvného obehu vstúpia stresové hormóny kortizol a adrenalín. Pulz sa zrýchli, svaly sú napäté, pocit porážky sa premení na zúfalstvo. V priebehu niekoľkých sekúnd myseľ zaplavia najhoršie možné scenáre.

Prvotnú reakciu na akútny stres majú všetci zdraví ľudia rovnakú. Je totiž výsledkom evolúcie a je nevyhnutná pre prežitie.
Centrálny nervový systém sa ňou snaží udržať potrebný stupeň bdelosti, ostražitosti, kognitívneho výkonu, ale aj primeranej miery agresivity. Zmeny v tele umožňujú rýchle spracovanie signálov a prípravu najvhodnejšieho riešenia, ktoré pomôže prekonať nebezpečnú situáciu.
Avšak spôsob, akým sa ľudia vyrovnávajú so zlými správami je už individuálny. Napätie a traumu však možno spracovať o niečo účinnejšie pomocou metód, ktoré ponúka veda.
Prijmite svoje negatívne emócie
Zlé správy môžu vyvolať zdanlivo nekonečnú špirálu negatívnych emócií. Môže byť náročné odolať pokušeniu potlačiť ich, no z dlhodobého hľadiska je prínosnejšie, ak sa pred nimi nebudete brániť.