Text pôvodne vyšiel v The Washington Post.
Medzititulky doplnené redakciou.
Maryjane Behforouzová sa všemožne snažila ignorovať neznesiteľný hluk jej v hlave. Každý pokus bol neúspešný a cítila sa čoraz zúfalejšie.
Nikto netušil, čo spôsobuje takmer nepretržitý zvuk praskania, či dokonca chrúmania. Zvuk bol taký hlasný, že ju budil uprostred noci.
Behforouzová, 48-ročná obyvateľka Indianapolisu, už vyskúšala všetko.
Navštívila troch nosno-ušno-krčných (ORL) špecialistov, dostávala bolestivé steroidové injekcie, skúsila akupunktúru, zmenila stravu, no nepríjemného zvuku sa nezbavila.
Som väzňom vo vlastnom tele. Aký je život so spánkovou paralýzou Čítajte Keď jej lekár pôsobil bezradne, vyhľadala na internete skúsenejšieho odborníka.
Manžel, očný lekár, s ňou súcitil, no nedokázal vysvetliť, čo spôsobuje zvuk „praskania, ktorý je zosilnený cez megafón."
Trvalo rok, kým sa podarilo príčinu odhaliť a odstrániť. Až vtedy si žena uvedomila, koľko energie ju stálo každý deň sa s hlukom vyrovnávať.
Infekcia, alebo poškodenie nervov?
Behforouzová si dobre pamätá, kedy sa problémy začali.
V júli 2015 pocítila pri šoférovaní svrbenie hlboko v ľavom uchu, akoby jej čosi šteklilo bubienok. Predpokladala, že za to mohla voda, ktorá jej po plávaní ostala v uchu, alebo nedávne prechladnutie.
Špičkou prsta si zakryla otvor zvukovodu a niekoľkokrát za sebou ju rýchlo zatlačila smerom do ucha. Pomocou tlaku chcela vypudiť vodu a zastaviť svrbenie. Takmer okamžite si uvedomila, že zrazu počuje horšie.
