Článok pokračuje pod video reklamou
Text pôvodne vyšiel v The Washington Post.
Medzititulky doplnené redakciou.
Maryjane Behforouzová sa všemožne snažila ignorovať neznesiteľný hluk jej v hlave. Každý pokus bol neúspešný a cítila sa čoraz zúfalejšie.
Nikto netušil, čo spôsobuje takmer nepretržitý zvuk praskania, či dokonca chrúmania. Zvuk bol taký hlasný, že ju budil uprostred noci.
Behforouzová, 48-ročná obyvateľka Indianapolisu, už vyskúšala všetko.
Navštívila troch nosno-ušno-krčných (ORL) špecialistov, dostávala bolestivé steroidové injekcie, skúsila akupunktúru, zmenila stravu, no nepríjemného zvuku sa nezbavila.
Prečítajte si tiež: Som väzňom vo vlastnom tele. Aký je život so spánkovou paralýzou Čítajte Keď jej lekár pôsobil bezradne, vyhľadala na internete skúsenejšieho odborníka.
Manžel, očný lekár, s ňou súcitil, no nedokázal vysvetliť, čo spôsobuje zvuk „praskania, ktorý je zosilnený cez megafón."
Trvalo rok, kým sa podarilo príčinu odhaliť a odstrániť. Až vtedy si žena uvedomila, koľko energie ju stálo každý deň sa s hlukom vyrovnávať.
Infekcia, alebo poškodenie nervov?
Behforouzová si dobre pamätá, kedy sa problémy začali.
V júli 2015 pocítila pri šoférovaní svrbenie hlboko v ľavom uchu, akoby jej čosi šteklilo bubienok. Predpokladala, že za to mohla voda, ktorá jej po plávaní ostala v uchu, alebo nedávne prechladnutie.
Špičkou prsta si zakryla otvor zvukovodu a niekoľkokrát za sebou ju rýchlo zatlačila smerom do ucha. Pomocou tlaku chcela vypudiť vodu a zastaviť svrbenie. Takmer okamžite si uvedomila, že zrazu počuje horšie.
