BRATISLAVA. Teploty klesnú a autobusy či kancelárie obratom zaplnia ľudia, ktorí neustále smrkajú a prepadajú záchvatom kašľa.
Vaše telo čelí náporu vírusov a baktérií a ak je jeho obranyschopnosť nedostatočná, skončíte rovnako.
Chrípke a ostatným chorobám chladného počasia sa vám môže podariť vyhnúť vďaka sérii preventívnych opatrení.
1. Sprchu ukončite studenou vodou
Pri otužovaní v sprche je však dôležité dodržať dve zásady.
Ako správne začať s otužovaním? Čítajte „Prvá je postupnosť - začnite teplejšou vodou, pokračujte vlažnou a očistu ukončite studenou,“ radí Daša Račková z Úradu verejného zdravotníctva.
Počas sprchovania je podľa nej dobré sa hýbať. Nemusíte robiť žiadne prudké pohyby, stačí, ak budete prešľapovať.
„Druhá zásada je pravidelnosť. Aj keď to niekedy nemusí byť príjemné, otužovanie nevynechajte ani jeden deň, disciplína sa oplatí.“
2. Hýbte sa na čerstvom vzduchu
Otužovanie je jednoduchý a dostupný spôsob, ako zvýšiť odolnosť organizmu. Prekrví celé telo a pomôže i zbaviť sa stresu.
Cvičenie počas choroby. Kedy je nevhodné a kedy neublíži Čítajte „Otužovať sa môžete viacerými spôsobmi, nielen pri sprchovaní,“ vysvetľuje Račková.
Telo si na nižšie teploty zvykne napríklad aj celoročným pravidelným pohybom na čerstvom vzduchu, alebo spánkom v neprekúrenej miestnosti.
Keďže pohyb zvyšuje odolnosť tela voči chorobám, aj v chladnom počasí mu venujte každý deň aspoň pol hodiny.
3. Poriadne si umývajte ruky
Počas chrípkovej sezóny je mimoriadne dôležité dbať na čistotu rúk. Okrem drobných kvapôčok vo vzduchu sa totiž vírusy prenášajú aj cez kontaminované predmety.
Stačí len dýchať. Chrípka sa šíri aj bez kašľa Čítajte „Ruky si umývajte čo najčastejšie, po príchode domov by mala vaša prvá cesta viesť k umývadlu,“ radí Račková s tým, že dôkladné umývanie rúk treba neustále pripomínať aj deťom.
Ak nemáte poruke mydlo a vodu, pomôžu aj dezinfekčné gély na alkoholovej báze.
„Ruky si treba umyť po príchode do školy, po návrate domov, pred a po jedle, po každom použití toalety, po kašľaní, kýchaní a pri akomkoľvek pocite znečistených rúk.
4. Pozor na ochytané predmety
Cesta vírusu či baktérie do tela je jednoduchá. Stačí sa chytiť napríklad infikovaného nábytku, kľučky, alebo použitého riadu. Ak sa prsty nesúce vírus následne dotknú sliznice úst, nosa, alebo očí, chrípka dokáže preniknúť do organizmu.
Ako zbaviť domácnosť chrípkových vírusov Čítajte Keďže ľudia majú sklony dotýkať sa tváre aj niekoľko desiatok krát za minútu, ku vzniku ohnísk nákaz preukázateľne významne prispieva nie len pobyt v blízkosti chorého, ale aj prenos dotykom.
Vírus chrípky môže prežívať na odeve, papieri či vreckovke 8 až 12 hodín, na hladkých povrchoch, ako sú napríklad dotykové obrazovky alebo gombíky výťahov, dokonca 24 až 28 hodín.
Okrem poctivej hygieny rúk sa preto oplatí pravidelne umývať aj plochy, ktorých sa často dotýkate vy aj iní ľudia.
5. Potraviny a nápoje pre dobrú imunitu
Obranyschopnosť tela sa významne posilní vďaka zdravej a pestrej strave.
„V chrípkovom období dbajte na to, aby vám nechýbali vitamíny, najmä céčko, ale i minerály a stopové prvky,“ upozorňuje Račková.
Za vhodné zdroje potrebných živín považuje jablká, kyslú kapustu, citrusy, chren, cesnak, papriku, citróny, banány, limetku, pomaranče, para orechy, kešu orechy, ale i rukolu, cícer, tekvicové semienka, či morčacie a kuracie mäso.
„Hoci v jesennom období nebýva pocit smädu taký výrazný ako v horúčavách, nezabúdajte na pitie vody, nesladených nápojov a čajov, pravidelné pitie zdravých nápojov pomáha zvlhčovať sliznice,“ radí.
6. Včas sa zaočkujte proti chrípke
Proti chrípke sa môžete pomerne účinne chrániť aj očkovaním, ktoré zabezpečí tvorbu protilátok proti vírusu chrípky. V tele sa vytvoria desať až štrnásť dní po očkovaní.
Mýty alebo pravda: Ako naozaj funguje očkovanie proti chrípke Čítajte Aby bola ich hladina v kritickom období dostatočná, oplatí sa zájsť k svojmu praktickému lekárovi čo najskôr, ideálne v októbri alebo v novembri.
Rozšíreniu chrípky zabraňuje i počet zaočkovaných osôb - čím viac osôb sa dá zaočkovať, tým vyššia kolektívna ochrana sa vytvorí. Znížiť riziko epidémií pomáha tiež zaočkovanie rizikových skupín obyvateľstva.
„Patria k nim seniori, ľudia so závažnými chronickými ochoreniami, deti od šiestich mesiacov do päť rokov, tehotné ženy a tí, ktorí prichádzajú neustále do kontaktu s veľkým množstvom osôb,“ menuje Račková.
