Svoju poslednú cigaretu som si chcela vychutnať. Predstavovala som si, ako sedím na balkóne zabalená do deky, s pohárom dobrého červeného vína, ako dym tancuje vo svetle sídliskových lámp.
Realita bola iná.
Naposledy som si zapálila nadránom cestou z nočnej električky, vo vzduchu ešte páchli silvestrovské ohňostroje. S priateľom sme šliapali zo zastávky do strmého kopca, na ktorom stojí náš panelák.
Nestačila som s dychom, nechutilo mi. Pôžitok bol nulový a cigaretu som zahasila v polovici. Zatiaľ bola moja posledná.
Pokrytec zo zdravotníckej rubriky
Zdravotnícku rubriku tvorím na webe SME už tretí rok. Za ten čas som škodlivosť fajčenia opísala v najmenej päťdesiatich článkoch.
Vysvetľovala som, ako skoncovať s cigaretami a ako dlho sa v tele drží nikotín, Písala som o fajčiarskom kašli, aj o tom, koľko dní života a peňazí fajčiar stráca.

A vždy, keď som článok dopísala, išla som si pokrytecky zapáliť.
Nefajčila som málo, približne krabičku denne. Ak sme si s kolegami či priateľmi vyrazili na pohárik, niekedy padli aj dve.
S predavačkou v stánku pri redakcii sme si postupne vytvorili pekný vzťah. Hovorila mi o svojich zdravotných problémoch alebo o tom, prečo sa už teší na víkend. „Jednu alebo dve, moja?“ Sotva som sa postavila k okienku, už v ňom bola pripravená škatuľka mojej značky.
Bolo bežné, že som mala v taške s víkendovým nákupom pripravené štyri balíčky cigariet. V pondelok ráno som aj tak opäť stála pred stánkom.
Hoci bolo úplne evidentné, že som závislá, fajčenie som si v hlave označovala ako zlozvyk. Trošku smradľavú osobnostnú črtu. Raz som toto zľahčenie neuvážene použila aj v úvode článku.
Ráno som si v schránke našla mail od neurológa na dôchodku. Veľmi dôrazne (medzi riadkami v princípe láskavo) ma upozornil, že fajčenie ani náhodou nie je zlozvyk. Že závislosť je diagnóza. Sám bol dlhoročný fajčiar a dobre vedel, aké náročné bolo odvykanie, ktorým si prešiel pred viac než dvadsiatimi rokmi.
Písal mi vlani vo februári a keď sa nad tým spätne zamyslím, moje rozhodnutie skončiť s cigaretami sa začalo formovať práve po jeho výčitke.
Mamu sa vždy oplatí poslúchať
„Dočítala som sa, že abstinenčným príznakom môžu byť obludné sny. Najskôr som sa čudovala, ale potom som pochopila,“ vravela mi moja mama. Tiež som spočiatku nechápala.
Mama nefajčí - ak dobre rátam - už viac než štyri roky.