BRATISLAVA. U speváka Daniela Kapitána sa príznaky schizofrénie objavili pred dvoma rokmi. Keď mal 23 rokov, uzatvoril sa do seba a prestal komunikovať so sestrou a mamou.
„Spal málo a mal strašne veľa energie,“ spomína Romana, sestra mladého speváka. Pôvodne ho okolie vnímalo ako pokojného a rozvážneho. Po nástupe ochorenia sa však odrazu správal ako „splašený kôň“.
Psychiater alebo psychológ? Aké sú prvé kroky pri liečení psychiky Čítajte Po troch dňoch bez spánku sa Daniel rozhodol zakročiť, dal si zavolať sanitku.
Psychiatra síce navštevoval aj v minulosti, no diagnostika schizofrénie prišla až počas dobrovoľnej hospitalizácie.
Prvý polrok bol síce ťažký, no rodina si vďaka liečbe k sebe našla cestu. „Je to veľký rozdiel. Lepšie sa s ním komunikuje a nevyžaruje z neho nervozita,“ hovorí Kapitánová.
Kapitán však pôvodne liečbu odmietal. Obával sa, že mu lieky potlačia kreativitu. „Už to tak neberiem. Učím sa text písať v rôznych podmienkach, doma, aj keď sedím na káve medzi ľuďmi,“ hovorí spevák.
Hudbu tvorí naďalej. Vďaka liečbe sa mohol zapojiť do speváckej súťaže Voice a neskôr tiež predstaviť vlastné skladby.
Ako sa prejavuje schizofrénia
Tak ako sa ľudia vzájomne líšia osobnosťou, tak sa môžu odlišovať aj prejavmi schizofrénie.
Pri diagnostike sa však lekári musia spoliehať na niektoré spoločné charakteristiky.
Platí, že pre schizofréniu sú typické dva stavy – stav akútnej psychózy a obdobie negatívnych príznakov.
Počas obdobia akútnej psychózy človek stráca kontakt s realitou, veľmi často sa objavia poruchy vnímania - halucinácie.
Kde môžete nájsť informácie a pomoc?
- Informácie a kontakty na odborníkov poskytuje dusevnezdravie.sk a neprezivajzi.sk
- Pomoc a podporu pre pacientov a ich rodiny poskytujú občianske združenia No more stigma Slovensko, ODOS, Šťastie si ty a Mozaika.
- Návrat pacientov do spoločnosti uľahčuje združenie Krídla.
„Počuje hlasy, ktoré k nemu hovoria. Niekedy sa ho snažia riadiť, nútia ho robiť niečo, čo sám nechce,“ opisuje stav Ľubomíra Izáková, predsedníčka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre odbor psychiatria.
Halucinácie môžu mať aj podobu pachov či chutí.
Pre schizofréniu môže človek napríklad nadobudnúť pocit, že v jedle cíti podozrivú príchuť a niekto sa ho snaží otráviť.
Pomerne časté sú aj pocity prenasledovania a strach o život.
„Niektorí pacienti sú presvedčení o tom, že sú výnimočné osobnosti, alebo že objavili nejaký vynález,“ hovorí Izáková.
Spoločnou črtou je to, že chorí nie sú voči svojim halucináciám kritickí. V tej chvíli sú presvedčení o pravdivosti svojich vnemov a myšlienok. Neoverujú si, či ide o skutočnosť.
Fáza akútnej psychózy nezvykne trvať dlho a väčšinou privedie chorého k lekárovi. „Máme na túto fázu veľmi dobré lieky, ktoré chorobu rýchlo potlačia,“ hovorí psychiatrička.
Po období akútnej psychózy však prichádza obdobie negatívnych príznakov.
Chorí strácajú spontánnosť. Ťažšie sa im komunikuje a nadväzuje rozhovor s cudzími ľuďmi. Nedokážu sa tešiť a plánovať si zážitky.
„Keďže necítia radosť, nemajú motiváciu púšťať sa do aktivít,“ opisuje Izáková spôsob, akým schizofrénia obmedzuje životy chorých. V praxi sa stretla aj s pacientkou, ktorá pre ochorenie nevychádzala z domu a nedostatok slnečného žiarenia u nej viedol k osteoporóze.
Negatívne príznaky možno odstrániť iba pri dlhodobej liečbe. „Je potrebná trpezlivosť. Lieky treba užívať pravidelne a dlhodobo, stávajú sa partnerom pre život chorých,“ hovorí odborníčka.
Pacienti so správne nastavenou liečbou, ktorí spolupracujú - užívajú lieky v presných intervaloch a radia sa s odborníkmi - dokážu viesť plnohodnotný bežný život naplnený radosťou.
V akom veku sa prejaví schizofrénia
Dôvod, prečo človek ochorie nie je podľa psychiatričky jednoznačný a podobne komplikované je aj určenie spúšťačov ochorenia.
Strata práce, alebo rozvod. Ako sa vyrovnať so zlými správami? Čítajte U niektorých pacientov sa ochorenie spustí spontánne, pretože je biologicky podmienené.
„Vie sa o istej genetickej predispozícii. Genetická však neznamená zdedená, ale že má podstatu v génoch,“ hovorí psychiatrička s tým, že nejde o jeden, ale o skupinu génov.
Mnohí pacienti pocítia príznaky v dôsledku náporu stresu - napríklad z novej školy či zamestnania, zo straty blízkeho alebo po rozpadnutí vzťahu.
U mužov sa schizofrénia zvykne prejaviť o niečo skôr, než u žien. Hoci existuje aj detská schizofrénia, ochorenie sa najčastejšie diagnostikuje okolo 25. roku života.
Epidemiologické štúdie ukazujú, že druhý najvyšší výskyt ochorenia sa u žien objavuje v menopauze.
Na Slovensku, podobne ako inde vo svete, trpí schizofréniou približne jedno percento ľudí. Chorých je cez 50-tisíc ľudí.
„Schizofrénia je takým závažným ochorením, že pre človeka, ktorý ňou trpí, je veľmi ťažké nevyhľadať odbornú pomoc,“ vysvetľuje Izáková.
Na rozdiel od iných ochorení sa počet vyšetrených pacientov približuje skutočnému počtu chorých. Napríklad depresiu si na Slovensku neliečia dve tretiny ľudí.
Ako sa diagnostikuje a lieči schizofrénia
Podobne ako iné duševné poruchy, aj schizofrénia sa diagnostikuje na základe psychiatrického vyšetrenia. Vyšetrenie nebolí a má podobu rozhovoru s odborníkom.
Psychiater pri rozhovore s pacientom skúma výskyt, formu a trvanie príznakov.
Pacient s podozrením na schizofréniu môže ísť za lekárom sám, no tiež ho môže sprevádzať niekto blízky.
„V spolupráci s kolegami z USA sme zistili, že u nich skoro 75 percent pacientov so schizofréniou má mierne až závažné ťažkosti s čítaním emočných výrazov a usudzovaním, čo si iní ľudia myslia,“ hovorí o záveroch svojho nového výskumu Michal Hajdúk z Katedry psychológie a Psychiatrickej kliniky Univerzity Komenského.
Blízky človek tak môže v psychiatrovej ordinácii doplniť informácie o zmenách v správaní či príznakoch, ktoré si pacient neuvedomil, alebo nedokáže zhodnotiť dĺžku ich trvania či vplyv na iných ľudí.
Psychiatra si pacient vyberá sám a môže ho navštíviť priamo, bez výmenného lístka od všeobecného lekára. Hoci má pacient pri výbere odborníka voľnú ruku, okrem dôvery by mal zvažovať aj vzdialenosť ambulancie od svojho domova.
„Svojim pacientom vždy hovorím, že je veľmi dobré si vybrať psychiatra, ktorý ordinuje na ulici kde bývajú. Ak totiž trpíte, nemáte energiu cestovať,“ radí Izáková.
Čo urobia lieky v tele?
Hoci ide o rozšírenú predstavu, schizofrénia neznamená rozdvojenú osobnosť. "Rozštiepenie" sa týka psychických funkcií - myslenia, vnímania, pozornosti, emócií - ktoré nefungujú v harmónii.
Človek napríklad môže v akútnej fáze hovoriť o smutnej udalosti, no počas rozprávania sa bude smiať.
Prečo vznikajú záchvaty paniky? Pomôcť môže pocit kontroly a dýchanie Čítajte Príčinou je nesúlad na úrovni neuroprenášačov - chemických poslov, ktorými komunikujú mozgové a nervové bunky.
Kľúčovým mediátorom pri schizofrénii je dopamín, ktorý sa nevyplavuje v potrebných množstvách a spôsobuje nerovnováhu ostatných prenášačov.
„V istých oblastiach mozgu je ho priveľa a preto sa prenášajú aj také impulzy, ktoré by sa zvyčajne nepreniesli,“ vysvetľuje psychiatrička vznik halucinácií.
V iných oblastiach mozgu je zas dopamínu menej a preto chorý stráca emócie a schopnosť sa tešiť.
Hladiny dopamínu možno vyrovnať pomocou liekov. Ak sa podarí obnoviť rovnováhu neurotransmitérov, zvyčajne sa podarí obnoviť aj fungovanie mozgu. Príznaky zmiznú a pacient môže viesť bežný život.
Okrem prísneho dodržiavania odporúčanej liečby by však pacient nemal zabúdať aj na starostlivosť o svoje telo a psychiku v podobe dostatočného pohybu a vyváženej stravy.
