Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.
BRATISLAVA. Vedci a lekári pracujú bezprecedentným tempom. Vyvíjajú unikátne vakcíny a hľadajú sľubné lieky, ktoré by mohli potlačiť ochorenie Covid-19. Popritom sa snažia nájsť krehkú rovnováhu medzi bezpečnosťou a rýchlosťou.
V domácej izolácii a s narastajúcim počtom chorých je ľahké podľahnúť skepse. Razancia, s akou k nákaze pristúpil vedecký svet, však prináša opatrnú nádej.
Prečo svet túži po vakcíne
Očkovanie je jednou z kľúčových stratégií v boji s infekčnými nákazami. Jeho význam možno ilustrovať na príklade dvoch vakcín - proti detskej obrne a proti chrípke.
Podaná očkovacia látka v tele vyvoláva reakcie, ktoré zjednodušene povedané vytrénujú imunitu jednotlivca. Ak sa očkovaný neskôr dostane do kontaktu s vírusom, neochorie a teda nebude ochorenie šíriť ďalej.
Na internete sa objavili domáce testy na Covid-19, Únia ich ešte neschválila Čítajte Na tomto princípe funguje napríklad očkovanie proti detskej obrne, ktoré sa podáva v útlom detstve.
Nie vždy však vakcína dokáže poskytnúť úplnú ochranu.
Platí to napríklad pri očkovaní proti sezónnej chrípke (o zložení vakcíny sa každý rok rozhoduje v predstihu, preto nemusí korešpondovať so situáciou o niekoľko mesiacov neskôr) a stopercentne účinná nemusí byť trebárs ani vakcína proti ovčím kiahňam.
Imunitný systém však vďaka kontaktu s danou očkovacou látkou dokáže brániť telo podstatne účinnejšie než bez vakcíny. Nakazenému hrozí menej komplikácií a jeho ochorenie spravidla máva podstatne miernejší či kratší priebeh.
Vo všeobecnosti možno povedať, že vakcíny pomáhajú človeku vytvoriť si primeranú imunitnú reakciu aj bez toho, aby bol vystavený škodlivému patogénu.
Vakcína ako žiadna iná
Vývoj novej vakcíny proti SARS-CoV-2 komplikuje prostý fakt, že ľudstvo dosiaľ nevytvorilo účinné očkovanie proti žiadnemu koronavírusu.
S novoobjaveným patogénom zároveň nemáme také bohaté skúsenosti, ako v prípade podrobne prebádaných chrípkových vírusov. Na rastúci počet nakazených preto nedokážeme zareagovať promptným vývojom vakcíny, ako tomu bolo počas pandémie prasacej chrípky H1N1 v roku 2009.
Výskum iných koronavírusov - vrátane štvorice patogénov spôsobujúcich prechladnutie - však naznačuje, že ľudia, ktorí sa z ochorenia zotavia, získavajú istú imunitu.
Zatiaľ nie sú dostupné definitívne dôkazy o tom, že imunitný systém bude rovnako reagovať aj na pôvodcu nákazy Covid-19. Preprintová čínska štúdia o pokusoch na makakoch naznačuje, že by mohol.
Čo nás učí španielska chrípka o koronavíruse Čítajte Zvieratá, ktoré ochorenie prekonali, sa po štyroch týždňoch už vírusom opätovne nenakazili. Vedci preverujú, či je podobný obranný mechanizmus prítomný aj u človeka.
Otázne je aj to, ako dlho by protilátky v tele dokázali človeka chrániť pred opakovanou nákazou.
U bežných koronavírusov, ktoré spôsobujú prechladnutie, je imunita krátkodobá a človek sa môže nakaziť opakovane. V prípade nákazy MERS sa protilátky prudko vytrácajú po prekonaní choroby. U SARSu sú dosiaľ nepublikované dáta zdrojom mierneho optimizmu.
Koronavirológ Stanley Perlman z Univerzity v Iowe totiž zachytil protilátky v tele aj pätnásť rokov po prekonaní SARSu. Zatiaľ nevie povedať, či sú hladiny ochranných protilátok dostatočné na to, aby zabránili novej nákaze.
Prvé testy na ľuďoch už začali
Výskum napreduje aj napriek neistote, ktorá vírus SARS-CoV-2 obklopuje. Lídrom vo vývoji očkovania proti Covid-19 je nateraz spoločnosť Moderna Therapeutics, ktorá už začala klinicky testovať bezpečnosť vakcíny na dobrovoľníkoch v americkom Seattli.
Až sa potvrdí, že očkovanie nemá žiadne znepokojivé vedľajšie účinky, vedci sa budú môcť v ďalších testoch plne sústrediť na jej účinnosť u širokej populácie.
Do testu sa zapojilo 45 dobrovoľníkov vo veku 18 až 45 rokov, v rámci testu majú s približne mesačným rozostupom dostať dve dávky očkovacej látky. Prvú dávku dostali v pondelok 16. marca.
Testovanie na ľuďoch sa z dôvodu závažnosti pandémie začalo skôr, než je pri vývoji vakcín obvyklé. Režim testovania na zvieratách tak do istej miery prebieha paralelne s ľuďmi.
Aj technológia, na ktorej Moderna stavia svoju očkovaciu látku, je pomerne unikátna. Práve vďaka tomu firma dokázala reagovať tak rýchlo.
Nová metóda sa sústreďuje na takzvanú mediátorovú RNA (mRNA). Ide o časti genetickej informácie, ktoré využívajú časti bunky na to, aby vedeli vytvárať proteíny.
Vedci sa v princípe snažia prinútiť telo, aby si vytvorilo proteíny podobné tým vírusovým. Keď k tomu dôjde, telo by na základe tejto skúsenosti malo vedieť rýchlo rozpoznať proteíny, ktoré sú na SARS-CoV-2, aj keď s vírusom samotným telo nikdy predtým neprišlo priamo do kontaktu.
Vakcína teda neobsahuje bežné zložky, pomocou ktorých sa imunita zvykne trénovať - mŕtve ani oslabené vírusy, bielkoviny z povrchu vírusu a ani podobný patogén, ktorý namiesto ľudí napáda iné živočíchy.
Podobnú stratégiu ako americký výrobca zvolila aj nemecká biotechnologická firma CureVac.
O vlastnú vakcínu sa snažia aj ďalší veľkí hráči. Johnson & Johnson čerpá zo znalostí z vývoja vakcíny proti ebole a Sanofi zas využíva prácu na SARSe. V oboch prípadoch klinické testy nezačnú skôr než o rok.
Vo všeobecnosti sa odhaduje, že akákoľvek účinná vakcína sa dostane masovo medzi ľudí približne až o dva roky. Súčasnú pandémiu tak zrejme nezvráti, no mohla by zabrániť vzniku nových vĺn nákazy.
Ak by vírus ostal v populácii natrvalo podobne ako HIV, vakcína bude mať stále veľký význam.
Skúšky ako prejav solidarity
Vedecké tímy na celom svete medzičasom identifikovali desiatky látok a liekov, ktoré by mohli potlačiť nákazu alebo jej najvážnejšie prejavy.
Jednou z možností je vyťažiť obranné látky, ktoré pochádzajú z tela vyliečeného. Takzvaná sérologická liečba patrí medzi staré, no potenciálne účinné metódy. Nevýhodou sú možné vedľajšie účinky u pacienta, ktorý dostane sérum. Objaviť sa môže horúčka, alergie alebo infekcia.
Podstatne väčšie nádeje vzbudzuje liek remdesivir. Stav pacientov s Covid-19 sa zlepšil po jeho podaní, hoci táto kombinácia dvoch liekov proti HIV bola pôvodne vyvinutá na liečbu eboly.
Netopierom pripísali ďalšiu epidémiu. Ako putujú vírusy na ľudí? Čítajte Po sľubných testoch na zvieratách však u ľudí liek na ebolu zlyhal, nezabránil replikácii vírusu v tele.
Momentálne sa liek testuje v piatich klinických štúdiách, pričom dve z nich prebiehajú v Číne. Používa sa na pacientoch s Covid-19 v rôznom štádiu a prvé výsledky by mohli byť známe v apríli.
V priebehu apríla by sa mohli objaviť aj predbežné dáta o tom, či by sa pri liečbe Covid-19 dali využiť aj ďalšie lieky, pôvodne určené na iné ochorenia.
Poľský regulátor už napríklad povolil používať liek arechin. Dosiaľ sa používal proti malárii či reumatoidnej artritíde, no mohol by pomáhať aspoň pri ťažkom priebehu ochorenia. Experimntálne sa používajú aj niektoré onkologické lieky.
Robustné testovanie liekov remdesivir a liečiva proti malárii podporila aj Svetová zdravotnícka organizácia a do klinickej štúdie Solidarita sa prihlásilo už najmenej desať krajín. Takmer polovica z nich je v Európe.
Koronavírus SARS-CoV-2
Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.
- 25 otázok a odpovedí o Covid-19: všetko, čo potrebujete vedieť o nákaze a prevencii
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť
- Ako ochorenie Covid-19 popisujú pacienti
- Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk a obmedzením dotykov tváre?
- Ako si správne umývať ruky
- Mýty o novom koronavíruse
- Čo sú to vírusy a ako sa šíria?
- Ako sa vírusy prenášajú zo zvierat na ľudí?
- Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?
- Kto sú to superprenášači?
- Ako sa nový koronavírus rozšíril vo svete? (graf)
- Čo ak 2019-nCoV nezmizne? Dva možné scenáre spolužitia ľudstva a vírusu
