Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete to urobiť kúpou predplatného.
BRATISLAVA. Všetky televízie a rádiá v Holandsku vysielali v pondelok rovnaký program. Išlo o historický okamih, predseda vlády sa národu prihováral po prvýkrát od ropnej krízy v roku 1973.
Koronavírus je už aj na Slovensku. 25 otázok a odpovedí o nákaze Čítajte "Dnes večer pre vás nemám príjemné správy," povedal premiér Mark Rutte.
Občanom oznámil, že koronavírus koluje v populácii a tak skoro sa to nezmení. Z tejto mimoriadne zložitej situácie totiž neexistuje ľahká ani rýchla cesta.
"Realita je taká, že v blízkej budúcnosti bude vírusom infikovaná veľká časť holandskej populácie," oznámil Rutte a v celoštátnom vysielaní spresnil stratégiu krajiny na nasledujúce týždne a mesiace.
Popri čakaní na účinné očkovanie alebo liek Holandsko plánuje spomaľovať šírenie vírusu a riadene budovať kolektívnu imunitu.
Ľudia na celom svete si tak okamžite začali klásť otázky: Čo je vlastne kolektívna imunita? Ako presne by mala ochrániť tých najzraniteľnejších? Je táto stratégia rozumná alebo v sebe ukrýva nebezpečné nástrahy?
Tri stratégie boja proti vírusu
Spoločnosť má v boji s infekčnými vírusovými ochoreniami, ako je Covid-19, na výber tri základné obranné stratégie:
- Štáty či samosprávy môžu zaviesť mimoriadne prísne obmedzenia voľného pohybu a zakázať zhromažďovanie ľudí. V kombinácii s rozsiahlym testovaním a striktnou karanténou chorých by sa mal úplne prerušiť prenos vírusu na ďalších ľudí.
- Všetkých ľudí, ktorým to umožňuje ich zdravotný stav, proti ochoreniu zaočkujú.
- Vírus sa bude nekontrolovane šíriť medzi ľuďmi, až ho napokon všetci prekonajú a získajú proti nákaze protilátky.
V prípade nového koronavírusu sa však tieto základné možnosti podstatne skresávajú či deformujú.
Účinná a bezpečná vakcína zatiaľ neexistuje a v silne globalizovanej spoločnosti a svetovej ekonomike jednotlivé štáty nedokážu dlhodobo garantovať nepriedušnú karanténu.
Mnohé krajiny majú vážne problémy aj s efektívnym testovaním obyvateľstva. Keďže v praxi nedokážu dostatočne rýchlo vyhľadávať a izolovať chorých a ich kontakty, preventívne screeningové testy všetkých občanov u nich nateraz neprichádzajú do úvahy.
Niektoré štáty preto upriamili pozornosť najmä na tretiu možnosť - budovanie kolektívnej imunity.
(zdroj: SME - Miroslav Mezei)Čo je to kolektívna imunita?
Ľudské telo bojuje s infekčnými chorobami, ako je Covid-19, prostredníctvom imunitného systému.
Keď do tela vniknú narušitelia - škodlivé vírusy, baktérie, huby, parazity alebo aj alergény -, začne si vyrábať ochranné protilátky, ktoré tieto patogény dokážu zlikvidovať.
Keď telo zvíťazí nad ochorením, zachová si niečo ako spomienku na zdroj nákazy. Na základe svojej skúsenosti bude organizmus v budúcnosti vedieť s rovnakým pôvodcom ochorenia bojovať podstatne efektívnejšie.
Vírusy cestujú naľahko, na inváziu zneužijú nevinné bunky v tele Čítajte Človek, ktorý si proti vírusu vytvorí imunitu, by sa už teoreticky nemal opäť nakaziť a ochorieť.
Práve na tomto princípe stojí teória kolektívnej (skupinovej) imunity: Ak si veľká časť spoločnosti vytvorí imunitu proti vírusu, nákaza sa napokon prestane šíriť aj na ľudí, ktorí sa ešte neinfikovali.
Krehká hra s číslami
Budovanie kolektívnej imunity je riskantná hra s číslami, ktorá môže mať blahodarné aj tragické dôsledky.
Všetko sa odvíja od takzvaného základného reprodukčného čísla (R0). Číslo označuje, koľko ďalších ľudí sa nakazí od jedného chorého človeka. Aby sa ochorenie prestalo ďalej šíriť, R0 musí klesnúť pod 1.
Reprodukčné číslo nového koronavírusu SARS-CoV-2 vedci nateraz odhadujú niekde medzi hodnotami 2 a 3. V praxi to znamená, že jeden chorý nakazí v priemere dvoch až troch ďalších ľudí a každý z nich nakazí ďalších dvoch až troch iných a tak ďalej.
Na základe čísla R0 sa dá následne určiť, aké veľké percento ľudí musí byť v populácii imúnnych, aby sa narušila prirodzená reťaz, ktorou sa nákaza šíri.
Aby skupinová imunita bránila šíreniu extrémne infekčných osýpok, nákaze musí v populácii odolávať až 95 percent ľudí.
Pri novom koronavíruse sa pri R0 na úrovni 2,6 odhaduje, že imunitu musí získať približne 40 percent obyvateľstva. Ak bude odolných až 60 percent, vírus by sa mohol prestať šíriť.
Tento odhad vychádza aj z predpokladu, že ojedinelé prípady z Číny a Japonska, keď sa pacienti nakazili ochorením Covid-19 aj druhýkrát, sú skutočne také raritné, ako sa zatiaľ javí.
Budovanie kolektívnej imunity sa dá vo všeobecnosti považovať za rozumnú stratégiu.
V prípade silne nákazlivých osýpok stačí dodržiavať povinné očkovanie a ochorenie sa nebude šíriť medzi ľuďmi. Vakcína telu "predstaví" vírus osýpok bezpečnou a regulovanou cestou a imunitný systém sa naučí, ako sa pred ochorením brániť.
Postup je však oveľa rizikovejší v prípade ochorení, proti ktorým sa nedá imunita budovať očkovaním, ale iba prekonaním choroby. Do tejto kategórie spadá aj Covid-19.
Bezpečná a účinná stratégia?
Platí, že u väčšiny ľudí ochorenie prebehne bezpríznakovo alebo im spôsobí iba mierne nepríjemnosti. Keď ochorenie prekonajú, vytvoria bariéru, cez ktorú vírus neprenikne ďalej do populácie.
Je však riskantné, a podľa viacerých expertov aj vysoko neetické, zámerne vystaviť nekontrolovanej nákaze aj zraniteľnú časť obyvateľstva.
Dôvodov je viac. Nákaze by sa malo predchádzať už len preto, že ide o nové ochorenie, ktorého dlhodobé následky zatiaľ nie sú známe.
Druhý dôležitý protiargument spočíva v tom, že ak sa vírus začne v krátkom čase šíriť naprieč populáciou, zaručene sa ním nakazia aj najrizikovejšie skupiny obyvateľstva. Seniorom, cukrovkárom a pacientom so srdcovo-cievnymi a onkologickými chorobami hrozia v dôsledku infekcie vážne komplikácie až smrť .
Nekontrolované šírenie nákazy a nárazové budovanie kolektívnej imunity presadzovala najmä Británia. Rýchle rozšírenie nákazy malo skrátiť celkové trvanie tamojšej epidémie.
Británia nezatvára nič. Spolieha sa na taktiku zo Spielbergovho filmu Čítajte Po nápore ostrej kritiky však napokon od radikálnej stratégie upustili a zaviedli opatrenia, ktoré majú zaručiť kontrolovanejší priebeh nákazy.
Epidemiologická analýza totiž v prípade Británie ukázala, že na dosiahnutie účinnej kolektívnej imunity by muselo ochorenie na ostrovoch prekonať až 47 miliónov ľudí.
Pri smrtnosti 2,3 percenta a 19 percentách ochorení s ťažkým priebehom by za krátky čas zomrel milión ľudí a ďalších osem miliónov by potrebovalo intenzívnu starostlivosť lekárov. Pod touto ťarchou by skolaboval nielen britský zdravotný, ale aj sociálny systém.
Stratégia Holanďanov sa tak javí ako kompromis medzi striktnou štátom nariadenou karanténou v štýle Číny a radikálnou voľnosťou Britov.
Realisticky pripúšťajú, že k nákaze dôjde, spoliehajú sa na budúcu kolektívnu obranyschopnosť, no zároveň sa snažia ochorenia strategicky rozložiť v populácii aj v čase.
Ak budú úspešní a šírenie infekcie naozaj zvládnu udržať pod kontrolou, mali by sa vyhnúť kolapsu a ohromným stratám na životoch, ktoré v týchto dňoch zažíva Taliansko.
Koronavírus SARS-CoV-2
Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.
- 25 otázok a odpovedí o Covid-19: všetko, čo potrebujete vedieť o nákaze a prevencii
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť
- Ako ochorenie Covid-19 popisujú pacienti
- Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk a obmedzením dotykov tváre?
- Ako si správne umývať ruky
- Mýty o novom koronavíruse
- Čo sú to vírusy a ako sa šíria?
- Ako sa vírusy prenášajú zo zvierat na ľudí?
- Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?
- Kto sú to superprenášači?
- Ako sa nový koronavírus rozšíril vo svete? (graf)
- Čo ak 2019-nCoV nezmizne? Dva možné scenáre spolužitia ľudstva a vírusu
