Vitajte,
začínate čítať jedenáste vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Sú obdobia, keď mám pocit, že práca v denníku je naozaj mlynček. Ubieha jeden deň za druhým, až kým nenastane koniec týždňa.
A v tej chvíli dostanete možnosť urobiť rozhovor s človekom, ktorý spôsobí, že sa váš vnútorný svet rozochveje.
Presne taký pocit som mala pri stretnutí s detským onkológom Robom Pietersom, ktorý je riaditeľom a spoluzakladateľom Centra princeznej Máximy v holandskom Utrechte.
Je to najväčšie centrum pre detských onkologických pacientov v Európe. Každý rok v ňom diagnostikujú viac ako 600 detí. Okrem toho sa venujú aj špičkovému výskumu.
Neostali sme len pri odborných výrazoch a nezabiehali sme len do molekulárnych mechanizmov. Náš rozhovor bol aj o emóciách. Rodičov, detí aj lekára.
A ja som mala zrazu pocit, že mám pre sebou niekoho, kto je nielen skvelým odborníkom, ale aj človekom. A to nie je samozrejmosť.
Paradoxom je, že texty o zdraví detí sa nám nedarí dostať k širšiemu publiku. Záujem o tieto témy je menší, bez ohľadu na to, či píšem o rakovine alebo o anorexii. No na druhej strane som presvedčená, že o týchto témach je dôležité písať.
Preto, ak si rozhovor prečítate a prípadne ho odporučíte aj ľuďom vo svojom okolí, poteším sa.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
(zdroj: Linda Kisková Bohušová/ESET Science Award )Rozhovor s detským onkológom Robom Pietersom
„Som veľmi optimistický človek. Rád žartujem a v nemocnici ma deti volajú doktor s veľkým úsmevom, pretože sa stále usmievam. Ani neviem, prečo to robím. Ale musím povedať, že čím som starší, tým je to ťažšie,“ hovorí v rozhovore pre SME Rob Pieters, riaditeľ holandského Centra princeznej Máximy, zameraného na liečbu detských onkologických pacientov a profesor detskej onkológie na Univerzite v Utrechte v Holandsku.
„Čoraz viac totiž rozmýšľam nad tým, aké je ťažké stratiť dieťa a ako veľmi to rodičov zasiahne. Čím ste starší, tým viac si to uvedomujete. Nie je to jednoduché,“ vysvetľuje.
Jeho snom bolo vybudovať centrum, kde deti trpiace rôznymi druhmi rakoviny dostanú špičkovú liečbu. Na Centre princeznej Máximy pracoval s ďalšími odborníkmi desať rokov. Dnes je to najväčšou nemocnicou pre liečbu detí s rakovinou v Európe.
V rozhovore s názvom Ak máte niekomu povedať dobrú a zlú správu, je dôležité začať tou zlou sme sa rozprávali o tom, čo je a ako vzniká akútna lymfoblastová leukémia, ako rodičom oznamuje, že ich dieťa trpí leukémiou, čo čaká detských pacientov s týmto ochorením, ale aj o tom, koľko detí sa vylieči a koľkým sa ochorenie znovu vráti.
Detský onkológ Rob Pieters. (zdroj: Linda Kisková Bohušová/ESET Science Award )Jedenie v neskorých hodinách zvyšuje hlad
Jedna z najpopulárnejších rád ako schudnúť hovorí, že by sa nemalo jesť v neskorých večerných hodinách.
Nečudo. Viaceré výskumy už ukázali súvislosť medzi neskorým nočným jedením a vyššou telesnou hmotnosťou či zvýšeným rizikom obezity.
Avšak doteraz len málo výskumov presne skúmalo, prečo to tak je. A práve na to sa zamerali americkí vedci v novej štúdii, ktorú uverejnil odborný časopis Cell Metabolism.
Zistili, že stačí jesť o niekoľko hodín neskôr, než je pre daného človeka bežné a v tele sa môžu zmeniť mnohé fyziologické a molekulárne mechanizmy, ktoré podporujú priberanie.
Nová štúdia dopĺňa nedávno uverejnený výskum, v ktorom experti ukázali, že jesť skôr počas dňa zvyšuje chuť do jedla a podporuje lepšiu kontrolu telesnej hmotnosti.
Viac o štúdii sa môžete dočítať v texte: Jedenie v neskorých hodinách zvyšuje hlad, odhalil výskum.
Ilustračné foto (zdroj: Pixabay.com / mohamed_hassan)Pacienti už nechodia len s jedným typom závislosti
„Ak chceme začať hovoriť o drogách a dieťa vo štvrtom ročníku základnej školy nemá sebaúctu k vlastnému telu, musíme začať s tým, aby si ho vážilo,“ hovorí v rozhovore pre SME Ivana Orlický , terapeutka z Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) v Bratislave.
Komunikáciu s dieťaťom považuje za veľmi dôležitú. Tvrdí, že rodičia by si mali vždy nájsť čas na dieťa a porozprávať sa o jeho dni a postrehoch. Ale kým nie sú predvolaní do školy, často sa oň vôbec nezaujímajú.
V rozhovore s mojou kolegyňou Michaelou Džomekovou vysvetľuje, či sú závislosti od počítača a sociálnych sietí nebezpečnejšie ako závislosti od drog, či je rozdiel medzi deťmi z lepšie situovaných a sociálne slabších rodín, ako sa s deťmi rozprávať o drogách alebo ako môže rodič odhadnúť, že dieťa niečo užilo.
Viac sa dočítate v texte: Terapeutka o drogách: Pacienti už nechodia len s jedným typom závislosti.
Ivana Orlický (zdroj: Jozef Jakubčo)Podcast Vizita: O vitamínoch s Viktorom Bielikom
Ľudia majú rôzne ranné rituály. Niekto začína deň šálkou kávy alebo čaju, iný zase pohárom vody a výživovými doplnkami.
Za zdravý životný štýl sa niekedy považuje aj užívanie vitamínov a minerálov v tabletkách. Čoraz častejšie sa však ozývajú hlasy odborníkov, ktorí hovoria, že tým si skvalitníme nanajvýš tak moč. A navyše zbytočne plytváme peniazmi.
„S nízkymi množstvom vitamínov zápasí človek od vzniku ľudstva. Existujú určité typy ľudí, ktoré pre ochorenie nedokážu dostať do organizmu potrebné dávky vitamínov a minerálov. Pritom v strave nemusia mať málo minerálov. Môže to byť dané tým, že ich tráviaci systém nedokáže vitamíny a minerály resorbovať (vstrebať, pozn. red.) a dostať do krvi,“ vysvetľuje v podcaste Vizita biológ Viktor Bielik, ktorý pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
„Jedna vec je množstvo vitamínov a minerálov v potrave a druhá, koľko z nich organizmus naozaj využije tým, že sa vstrebú do krvného obehu,“ dodáva.
V podcaste Vizita sme sa rozprávali o tom, kedy je užívanie vitamínov a výživových doplnkov užitočné, čo sa s nimi stane, keď ich prehltneme, ako interagujú s mikrobiómom v našich črevách a či ich môžu nahradiť fermentované potraviny.
Viktor Bielik. (zdroj: Marko Erd)Podcast Zoom: Máte pod tridsať? Dávajte si pozor na mŕtvicu
Nemusíte byť seniorom. Dokonca nemusíte mať ani tridsať a napriek tomu vám hrozí riziko, že vás môže zasiahnuť mŕtvica. Tá totiž postihuje aj mladých, no problémom je, že v takomto veku si prichádzajúce príznaky s takouto závažnou situáciou nespájame. No mali by sme a mali by sme si dávať pozor.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, že mŕtvica môže ľudí postihovať aj pred tridsiatkou, zistíme, prečo sú žeby v okolí Černobyľskej jadrovej elektrárne čierne a vyberieme sa aj za výskumom, ktorý sľubuje liek proti herpesu.
Podcast Gyncast: Rakovina vaječníkov je tichý zabijak
Gynekológovia sa najčastejšie stretávajú so štyrmi druhmi onkologických ochorení. Rakovinu krčka maternice a rakovinu prsníka pomáha odhaliť skríning. Ak žena neignoruje klinické príznaky, pomerne skoro dokáže byť diagnostikovaná (a následne úspešne liečená) aj rakovina sliznice maternice/endometria.
Súčasná medicína však stále nedokáže včasne odhaliť rakovinu vaječníkov. Navyše, ako hovorí Peter Kaščák, primár a prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky FN v Trenčíne, „vo väčšine prípadov nádory na vaječníkoch rastú veľmi rýchlo a preventívna prehliadka ich nemusí zachytiť“.
Prečo si žena vôbec nemusí všimnúť, že niečo nie je v poriadku? Je porucha cyklu príznakom rakoviny vaječníkov? Ktoré ženy sú najviac postihnuté? Bývajú rakovinou zasiahnuté oba vaječníky?
„Dnes panuje názor, že rakovina sa nezačína priamo na vaječníku, ale zväčša na vajíčkovode. Z tohto dôvodu sa významne zmenil aj prístup k sterilizácii žien.“
V aktuálnom Gyncaste, ktorý moderuje naša externá spolupracovníčka Jana Imrichová, sa dozviete, že napriek onkologickej diagnóze je súčasná prognóza postihnutých žien oveľa lepšia.
Nechýbajú ani informácie o liečbe rakoviny vaječníkov, o nevyhnutnosti podpornej liečby, či pravdepodobnosti recidívy.
Z archívu: Odmietol liečbu, no sny si nestihol splniť
Zhruba každý pracovný deň v roku sa jeden slovenský muž dozvie, že má rakovinu semenníka. Vyjadrené v číslach výskytu tohto onkologického ochorenia je Slovensko šieste najhoršie v Európe.
„Avšak v súčasnosti na Slovensku okolo 95 percent pacientov prežíva minimálne päť rokov od stanovenia diagnózy nádoru semenníka, bez ohľadu na štádium ochorenia,“ hovorí v staršom rozhovore pre SME prednosta I. onkologickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave profesor Dalibor Ondruš.
V rozhovore s mojím kolegom Viktorom Kiššimonom hovorí o tom, koľkým pacientom týždenne oznámi, že majú rakovinu semenníkov, ako sa v tej chvíli cíti, ako zvyknú reagovať pacienti, ale aj čo je príčinou jej vzniku.
Viac sa dočítate v texte: Onkourológ: Pacient odmietol liečbu, lebo si chcel splniť sny. Nestihol to.
Profesor Dalibor Ondruš je prednostom I. onkologickej kliniky LF UK a Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. (zdroj: SME - Marko Erd)Odporúčanie: Malý princ
Knihu Malý princ od Antoina de Saint Exupéryho určite netreba predstavovať. Vyšla v miliónoch výtlačkoch, aj v rôznych vydaniach a jazykoch na celom svete.
Pred troma rokmi urobilo vydavateľstvo Albatros pomerne odvážny počin. Vydali Malého princa s novými ilustráciami. A nie hocijakými. Išlo o fotoilustrácie, ktoré na Islande vytvorila česká ilustrátorka Eliška Podzimková.
V čase, keď kniha vychádzala, som ešte žila v Prahe a mala som česť Elišku stretnúť. Je to človek s veľkým príbehom.
Keď mala šestnásť rokov, popasovala sa s rakovinou lymfatických uzlín. Sama o sebe hovorí, že počas liečby dosiahla vrcholné štádium nudy.
Zabíjala ju tým, že skladala niekoľkotisícové puzzle. A potom jej rodičia kúpili jej prvý tablet. Začala vytvárať jedinečné ilustrácie, ktoré zožali celosvetový úspech.
A hoci som sa zhrozila, keď som počula o vydaní Malého princa bez Exupéryho kresieb, musím povedať, že Eliškina verzia má špecifické čaro.
Ak vás zaujíma jej životný príbeh, osobne o ňom rozpráva v tomto TED Talku.
Nie je to zadarmo
Pred niekoľkými týždňami ubehol rok, odkedy pracujem v denníku SME, v ktorom som hlavnou redaktorkou sekcie Zdravie. Mám to šťastie, že robím prácu, ktorá ma veľmi baví. Zdravie alebo Primár, ako túto sekciu voláme, mi prirástol k srdcu a pomaly sa rozvíja.
Vďaka slobode, ktorú mám pri výbere tém, vám pravidelne prinášame informačne bohaté rozhovory s odborníkmi, vedecko-popularizačné texty, tento newsletter a, od septembra, aj nový podcast Vizita.
Dnešná doba praje hoaxom a aj ja som sa už z rôznych e-mailov „dozvedela“, kto všetko ma vraj platí. Raz je to „Šoroš“, inokedy farmaceutické firmy alebo zdravotné poisťovne.
Pravda je úplne inde – platíte ma vy, čitatelia a predplatitelia SME. Bez vás by nič nevzniklo.
Oddnes do konca novembra ponúkame predplatné so zľavou až do výšky 52 percent. Od 1. novembra zvyšujeme ceny od päť eur pri ročných produktoch, o desať eur pri dvojročných produktoch.
Ak si kúpite predplatné cez tento odkaz alebo akýkoľvek môj text, podporíte priamo moju prácu. Ďakujem.
