Vitajte,
začínate čítať 32. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Syndróm karpálneho tunela patrí medzi najčastejšie ochorenia zapríčinené útlakom nervov na hornej končatine.
Kým v minulosti sa toto ochorenie spájalo najmä s pisárkami, ktoré hodiny denne klepali texty na písacom stroji, dnes ním trpia najmä ľudia, ktorí pracujú v automobilkách či pri pásovej výrobe.
Syndróm karpálneho tunela trápi častejšie ženy ako mužov. Štúdia z roku 2016 hovorí, že sa s ním stretlo až 61 percent tehotných žien.
Hoci vinník dosiaľ nie je známy, odborníci odhadujú, že ním môžu byť opuchy spojené s hormonálnymi zmenami v tomto období.
Tento týždeň vám v newsletteri Vizita prinášame rozhovor s chirurgom Lukášom Šimkom o karpálnych tuneloch, dozvieme sa, prečo nie je dobré sedieť dlho s prekríženými nohami a pozrieme sa aj na to, ako môže pacientov potrápiť pigmentová degenerácia sietnice.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Prečo nie je dobrý nápad sedieť s prekríženými nohami?
Sedí sa vám pohodlne? Všimnite si držanie svojho tela a to, ako máte uložené nohy. Križuje ľavá noha pravú alebo naopak?
Približne 62 percent ľudí si prekladá pravú nohu cez ľavú, 26 percent to robí opačne a 12 percent nemá žiadnu preferenciu, uvádza staršia štúdia uverejnená v odbornom časopise Neuropsychologia.
Dôležitou otázkou je však to, ako veľmi je táto poloha sedenia prospešná pre naše zdravie.
Zodpovedať ju sa snažil na portáli The Conversation profesor Adam Taylor, ktorý je riaditeľom Centra pre výučbu klinickej anatómie na Lancasterskej univerzite.
Napriek tomu, že výskumy sú rozličné, možno túto polohu predsa len prehodnotíte.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte: Myslíte si, že oddychujete, ale mýlite sa. Prečo nie je dobrý nápad sedieť s prekríženými nohami?
Sedenie s prekríženými nohami. (zdroj: Adobe Stock)Myslela si, že takto vidí každý
Keď kanadskí rodičia Lemayovci zistili, že tri z ich štyroch detí trpia genetickou chorobou, ktorá ich pomaly oberá o zrak, vzali ich na cestu okolo sveta. Priali si, aby ešte stihli vidieť čo najviac a aby mali vizuálne spomienky, ak raz úplne oslepnú.
Lekár im diagnostikoval zriedkavé genetické ochorenie – pigmentovú degeneráciu sietnice. U pacientov sa postupne zhoršuje zrak, až ho stratia.
Matka detí Edith Lemayová pre CNN uviedla, že nevedia, ako rýchlo bude choroba postupovať, a nevedia, čo by pre deti mohli urobiť.
Očný chirurg Peter Böhm vysvetľuje, že ochorenie je vrodené a postihuje fotoreceptory, čiže svetlo-citlivé bunky sietnice a následne aj ďalšie vrstvy sietnice. Výsledkom je predčasné odumieranie buniek. To je spojené s postupujúcou stratou videnia.
Kľúčové je pritom stanovenie správnej diagnózy a genetické vyšetrenie príbuzenstva.
„Práve na základe genetického vyšetrenia a aj na základe anamnézy jedincov, ktorí v príbuzenstve touto chorobou ochoreli, vieme určiť aj priebeh a prognózu ochorenia a pripraviť pacienta, aby postupnú stratu videnia vedel zvládnuť aj za pomoci pomôcok pre slabozrakých,“ ozrejmuje Böhm.
Pigmentová degenerácia sietnice je stále menej známym ochorením, o ktorom sa v spoločnosti dlho nevedelo. Napríklad Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska eviduje s touto diagnózou 215 klientov.
Medzi nich patria aj dve sestry zo Žilinského kraja: Mária Papánková a Marta Dudoňová.
Viac o ich životnom príbehu a najmä o pigmentovej degenerácie sietnice sa dočítate v texte kolegu Michala Dudoňa: Myslela si, že takto vidí každý. Aký je život so zriedkavým ochorením očí.
Takto vidia svet pacienti s diagnózou pigmentová retinopatia. (zdroj: SLOVENSKÁ ÚNIA NEVIDIACICH A SLABOZRAKÝCH)Vďaka psovi či mačke sa dieťa môže vyhnúť potravinovým alergiám
Starostlivosť o zvieratá nie je len o túlení sa na gauči s mačkou či psom. Zvieratko potrebuje aj vašu pozornosť a čas. A keď má do rodiny pribudnúť dieťa, môže sa začať diskusia o tom, či si zviera pár ponechá.
Jedným z dôvodov proti je, okrem možného nedostatku času, aj obava z alergie. Nová japonská štúdia publikovaná koncom marca vo vedeckom časopise Plos One však prišla s protiargumentom.
Podľa nej deti žijúce v domácnosti s mačkami či psami čelia menšiemu riziku výskytu potravinových alergií. V prípade mačiek o 13 a psov o 16 percent. Výskumníci ich pritom porovnávali s deťmi, ktoré vyrastali v domácnosti bez zvieracích spoločníkov.
"V niektorých vysokopríjmových krajinách je viac ako jednému z desiatich detí diagnostikovaná potravinová alergia a ich výskyt medzi deťmi neustále narastá," upozorňuje spoluautor štúdie Hisao Okabe z lekárskej univerzity vo Fukušime.
Štúdia poukazuje na to, že súvislosť medzi prítomnosťou domácich zvierat počas vývoja plodu alebo raného detstva a rizikom výskytu potravinových alergií do troch rokov sa líši v závislosti od kombinácie dvoch faktorov: druhu domáceho zvieraťa a typu alergénu.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Vďaka psovi či mačke sa dieťa môže vyhnúť potravinovým alergiám.
Kontakt so psom a mačkou môže znižovať potravinové alergie. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Vizita: Syndróm karpálneho tunela sa dnes spája s pásovou výrobou
Syndróm karpálneho tunela aj dnes trápi približne päť percent populácie.
Medzi rizikové povolania patrí aj dlhoročná práca s nástrojmi, napríklad skrutkovačom, motorovou pílou alebo pneumatickým kladivom.
"Bolesť sa málokedy zjaví zo dňa na deň. Môže sa to stať napríklad, keď niekto rekonštruuje dom alebo sa sťahuje a naraz prenáša veľa vecí. Ak jeden alebo dva dni mimoriadne preťažujeme ruku, môžu šľachy zareagovať akútnym opuchom, takzvaným edémom, čo hneď spôsobí útlak nervu. V priebehu dvoch až troch dní po záťaži vám môžu aj výrazne tŕpnuť prsty.
Ak ste však nemali podobný spúšťač, tak by bolesť nemala prísť zo dňa na deň, ale postupne," vysvetľuje v podcaste Vizita chirurg Lukáš Šimko, ktorý sa chirurgii ruky venuje v Univerzitnej nemocnici Bratislava.
"Tŕpnutie pociťujete viac a viac, strácate cit na prstoch a stupňuje sa aj nočná bolesť," opisuje prvé príznaky.
V novej epizóde podcastu Vizita sme sa rozprávali o tom, čo sa deje v ruke pri syndróme karpálneho tunela a kedy je už potrebná operácia ruky.
Rozhovor si môžete tiež prečítať v prepísanej forme: Chirurg: K syndrómu karpálneho kanála môže viesť háčkovanie aj práca v automobilke.
Chirurg Lukáš Šimko. (zdroj: Jozef Jakubčo)Podcast Zoom: Klamára neodhalíte z reči tela
Máme taký predsudok: mrazené či konzervované je zlé, najmä ak sa to týka ovocia. No nemusí to tak byť vždy, zdá sa totiž, že niektoré druhy sú konzervované či mrazené z pohľadu vitamínov lepšie. Skrátka, môžu ich mať viac.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či sa ovocie a zeleninu oplatí uchovávať, dozvieme sa, čo sledovať pri klamstve aj to, prečo by ste nemali hádzať vlhčené utierky do záchoda.
Z Archívu: Alergiu na mäso po uhryznutí kliešťom môžete dostať aj na Slovensku
V lete 2019 išiel jedenásťročný Samuel Hitka s rodičmi na obľúbený hamburger do reštaurácie v Stupave. Nebolo to nič nezvyčajné, pretože patrili k pravidelným hosťom. Nevšedná však bola o niekoľko hodín neskôr reakcia jeho organizmu.
"Po celom tele mal vyrážky, dostal anafylaktický šok a začal sa dusiť," hovorí pre denník SME jeho mama Ľubica Hitková.
"Mysleli sme si, že v jedle bola sója, na ktorú je alergický. Nikdy však na ňu nemal takú agresívnu reakciu. Majiteľ reštaurácie dokonca kvôli nám telefonoval dodávateľom a overoval si zloženie mäsa, ktoré bolo v hamburgeroch," pridáva detaily.
Vtedy ešte netušila, že anafylaktické šoky sa na dvanásť mesiacov stanú bežnou súčasťou ich života a v taške bude mať pre syna vždy pripravenú injekciu adrenalínu pre prípad núdze.
Až v roku 2020 prišli lekári na dôvod jeho stavov. Samuel sa stal prvým pacientom na Slovensku, ktorému diagnostikovali alfa-gal syndróm, teda alergickú reakciu na mäso, ktorú vedci spájajú s uhryznutím kliešťa.
Keďže prichádza jar a s ňou aj sezóna kliešťov, z archívu vyberám starší článok, v ktorom sme písali o netradičnom type alergie: Alergiu na mäso po uhryznutí kliešťom môžete dostať aj na Slovensku. Prvý prípad je zo Stupavy.
(zdroj: UNSPLASH/CC)Odporúčanie: Seriál Terapia pravdou
Terapia by mal byť bezpečný priestor, v ktorom sa nebojíte hovoriť o každodenných problémoch, ale aj o traumách skrytých hlboko vo svojom vnútri.
A ako by sa mal správať terapeut? Mal by byť chápavý, sústredený a nemal by vám hovoriť konkrétne veci, ktoré máte urobiť.
V seriáli Terapia pravdou sa stretávame s terapeutom Jimmym, ktorý nečakane príde o svoju ženu. Ani rok po nešťastnej udalosti sa s tým nedokáže vyrovnať. Zasahuje to aj do jeho práce. Nedokáže už svojich pacientov len počúvať. Rozhodne sa, že terapeutickú metódu zmení. Ku klientom začne byť brutálne úprimný.
A hoci je koniec seriálu jemne "prepálený", je skvelou zmesou smutno-smiešnych situácií. Uvedomíte si, ako veľmi sme si často všetci navzájom psychoterapeutmi. Seriál nájdete na Apple TV.
