Vitajte,
začínate čítať 42. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Myšlienka vytvoriť podcast Vizita sa zrodila približne pred rokom. Chcela som prinášať rozhovory s lekármi, vedcami, výživovými poradcami či ošetrujúcim personálom nielen čitateľom, ale aj podcastovým poslucháčom a poslucháčkam.
Odvtedy sme pre vás nahrali viac ako 40 epizód, ktoré si vypočuli desaťtisíce ľudí. A tento týždeň získala Vizita ocenenie Podcast roka v kategórii Ucho, teda nováčik. Úprimne ma teší, že podcast ocenila odborná porota a našiel si svoje miesto medzi poslucháčmi.
V rebríčku počúvanosti Vizity kraľuje diel s biológom Viktorom Bielikom, s ktorým sme sa rozprávali o tom, či po prebudení je lepšie vypiť pohár vody, než siahať hneď po vitamínoch. K dnešnému dňu si ho vypočulo takmer 80-tisíc poslucháčov.
Druhá najpočúvanejšia časť sa týka sexuálneho a reprodukčného zdravia. S lektorkou vzťahovej a sexuálnej výchovy Radkou Mikšík a gynekologičkou Máriou Kubalovou o tom, ako vyzerá prehliadka u gynekologičky alebo aké sú najväčšie mýty v tejto oblasti. Vypočulo si ju približne 31-tisíc ľudí.
A trojicu najpočúvanejších dielov Vizity uzatvára epilepsia. S detským neurológom Gonzalom Alonsom Ramosom Riverom sme sa v časti s názvom: Spúšťačom epilepsie nemusí byť blikajúce svetlo, rozprávali o typických prejavoch epileptického záchvatu, ale aj o tom, ako vyzerá liečba detskej epilepsie, a či musí lekár pacientovi vždy nasadiť antiepileptiká. Aj tento diel si vypočulo viac ako 30-tisíc poslucháčov.
Počas leta bude mať podcast pauzu. Zastavíme sa, popremýšľame nad tým, čo by sme mohli zlepšiť, ako to urobiť čo najefektívnejšie a budeme hľadať nové témy, ktoré si budete môcť vypočuť hneď na jeseň.
Ale na našich fanúšikov nezabúdame - už 12. júla o 19.00 sa bude konať na Tyršáku špeciálne nahrávanie podcastu Vizita naživo. Hosťami budú urológ Ján Švihra mladší a výživová špecialistka Nikoleta Šimonová.
Rozprávať sa budeme o tom, ako strava ovplyvňuje (nielen) naše urologické zdravie. Budeme sa na vás tešiť.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newsletteru Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Varenie na plynovom sporáku môže byť rovnako zdraviu škodlivé ako pasívne fajčenie
Je používanie plynových sporákov bezpečné? Túto otázku si kladú odborníci už niekoľko rokov.
Nedávna štúdia napríklad ukázala, že asi jeden z ôsmich prípadov detskej astmy u amerických detí je spôsobený práve znečistením, ktoré vzniká pri varení na domácich plynových spotrebičoch.
Teraz sa k zisteniam pridáva ďalšia publikácia. Vedci z prestížnej Stanfordovej univerzity v nej ukázali, že plynové sporáky uvoľňujú znepokojujúce množstvo benzénu, chemickej látky, ktorá je spojená s rizikom vzniku leukémie a ďalšími ochoreniami.
Z ich zistení vyplýva, že používanie plynového sporáka môže zvýšiť vnútornú koncentráciu benzénu nad úroveň, ktorá sa vyskytuje v ovzduší pri pasívnom fajčení alebo dokonca nad úroveň nachádzajúcu sa v blízkosti ropných a plynových zariadení.
Výsledky uverejnil odborný časopis Environmental Science & Technology.
Viac sa dočítate v texte: Varenie na plynovom sporáku môže byť rovnako zdraviu škodlivé ako pasívne fajčenie.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Po vypití piva sme pre komáre atraktívnejší
Určite to poznáte: je krásny letný večer, sedíte s priateľmi na terase, popíjate vychladený nápoj a v tom na vás zaútočia komáre. Zvyšok večera sa ošívate, škriabete a zaháňate otravný hmyz.
Napriek tomu, že komáre v našich končinách neprenášajú žiadne smrteľné ochorenie, ich uštipnutie je všelijaké, len nie príjemné.
"Každý z nás má priateľa, ktorý je posiaty štípancami od komárov a aj takého, ktorý nemá ani jeden. Je to preto, že na to, aby komáre našli ľudí, ktorých uštipnú, používajú čuch. A niektorí ľudia im jednoducho voňajú lepšie," píše na portáli The Conversation Maisie Vollans, doktorandka na Oxfordskej univerzite vo Veľkej Británii, ktorá sa venuje ekológii komárov.
V texte zhrnula vedecké štúdie, ktoré sa zaoberali tým, ako veľmi môžu byť zmena stravy, používanie dezodorantov alebo nastriekanie oblečenia repelentom účinné v boji proti komárom.
Viac o tejto téme sa dozviete v článku: Po vypití piva sme pre komáre atraktívnejší. Ako sa dá otravný hmyz odpudiť?
(zdroj: TASR/AP)Nespavosť má každý a všetci chcú len tabletky
"Tras je príznak. Z medicínskeho hľadiska ide o rytmický pohyb končatín alebo častí tela. Dôležité je, že pacient ho nevie ovládať a ani stlmiť. Ak je naozaj intenzívny, začína pacientovi prekážať v bežných aktivitách. Práve to ho najčastejšie privedie k lekárovi," hovorí pre SME neurológ Michal Minár z II. neurologickej klinike LF UK a UNB v Bratislave.
Dodáva, že pre Slovákov je stále háklivou otázkou, aký vplyv na ich tras má požitie alkoholu.
"Vždy, keď sa to pýtam, mám pocit, že sto percent Slovákov nepije, všetci sú zarytí abstinenti. Vtedy sa treba opýtať opatrne, či sa tras zmení, keď si pacient dá náhodou jeden pohárik na oslave narodenín alebo na Silvestra."
V rozhovore s názvom: Neurológ: Nespavosť má každý a všetci chcú tabletky. No oblbovákmi sa zlý spánok nevyrieši sme sa rozprávali o trase, syndróme nepokojných nôh ale aj problémoch s nespavosťou.
Neurológ Michal Minár. (zdroj: SME - MARKO ERD)Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
Pre špinavý vzduch umiera viac ľudí než pri autonehodách
Zou Yi žije na trinástom poschodí mrakodrapu v Pekingu, hneď oproti televíznej veži, ktorú si každý deň pred odchodom do práce odfotí. Aj keď vežu každý deň sníma z rovnakého uhla, zábery zozbierané za tri roky sa líšia.
„Za oknom som videl budovu, ktorá sa črtala v smogu. Niekedy úplne zmizla a inokedy sa zas ukázala," povedal Zou pre CNN.
Nejde o kúzelný príbeh, budova zmizla pre intenzívne znečistenie ovzdušia, ktorým je Peking známy. Aj keď sa situácia v hlavnom meste Číny zlepšila, stále existujú obavy, že sa smog po pandemickom reštarte ekonomiky opäť vráti.
Nemusíme však cestovať až do Číny, aby sme si všimli znečistené ovzdušie. Aj keď nás nezahaľujú mračná smogu, špinavý vzduch na Slovensku zapríčiňuje respiračné ochorenia aj predčasné úmrtia.
Viac sa dočítate v texte Ester Viktórie Ziffovej: Pre špinavý vzduch umiera viac ľudí než pri autonehodách.
Ilustračné foto. (zdroj: SME - MARKO ERD)Ľudia, ktorým nechutí zelenina nemusia zúfať
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo z kŕmidiel sŕkajú nektár len kolibríky?
Odpoveďou je, že na rozdiel od vrabcov, piniek a väčšiny ďalších vtákov môžu ochutnať sladkosť. Nesú totiž genetické inštrukcie potrebné na detekciu molekúl cukru.
Podobné je to aj u ľudí. Naša DNA obsahuje génové sekvencie kódujúce molekulárne detektory, ktoré nám umožňujú rozpoznať sladké.
Je to však zložitejšie. Na schopnosť cítiť sladkosť, ako aj iné chute, vplýva nielen genetická výbava, ale aj potraviny, s ktorými sa stretávame či choroba.
Neurovedkyňa Monica Dusová z univerzity v Michigane, ktorá skúma, ako konzumácia príliš veľkého množstva cukru otupuje pocit sladkosti. V texte na odbornom portáli The Conversation približuje, čo vplýva na to, čo položíme na tanier.
„Chuť je taká ústredná pre naše stravovacie návyky, že pochopenie toho, ako ju formujú gény a životné prostredie, má zásadný vplyv na výživu, potravinovú vedu a prevenciu chorôb,“ zdôrazňuje.
V texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Ľudia, ktorým nechutí zelenina nemusia zúfať. Neurovedkyňa radí, ako si vytrénovať chuť sa dozviete, aká je úloha génov pri vnímaní chuti, čo sa stane ak znížime dávku soli a cukru, alebo ako môže choroba zmeniť chuť.
(zdroj: Pixabay / silviarita)Podcast Vizita: Podprsenka nie je len kus odevu, treba ju vnímať ako zdravotnú pomôcku
Nosenie nesprávnej veľkosti podprsenky nie je len nepohodlné, ale aj zdraviu škodlivé. Podprsenka, ktorá neposkytuje správnu oporu, môže viesť k bolestiam, poškodeniu kože alebo k jej natiahnutiu.
Pritom vôbec nejde o ojedinelý jav. Výskumy hovoria, že nevhodnú podprsenku nosí približne 80 percent žien.
„My už sme na trhu nejaký ten piatok a relevantná báza našich zákazníčok je dostatočne veľká na to, aby som vedel tento údaj spresniť. Na Slovensku sa toto číslo blíži takmer k sto percentám,“ hovorí v podcaste Vizita Marian Tar, jeden zo spolumajiteľov predajní Attractiv, ktoré sa venujú predaju bielizne a profesionálnemu brafittingu.
V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, aké najčastejšie chyby robíme pri výbere podprsenky, aké prínosy môže mať jej správny výber pre naše zdravie, alebo prečo by ženy nemali nosiť obľúbenú push up podprsenku celý deň.
Podcast Zoom: Prečo si myslíme, že kedysi boli ľudia milší
Kedysi bolo všetko lepšie. Aj tie mravy boli menej uvoľnené, aj mladí vedeli, čo sa patrí, aj ľudia boli čestnejší a láskavejší.
Akurát... že neboli.
Vedci sa pozreli na to, prečo takéto predsudky mávame v hlavách a ako sa nám v nich usadili.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či kedysi naozaj bývali ľudia lepší, dozvieme sa, či by nám taurín mohol predlžovať život a vysvetlíme si, že prečo sa klamári mýlia, a prečo v lete musíme nosiť slnečné okuliare a natierať sa opaľovacím krémom.
Odporúčanie: Kniha Jestli vůbec někdy
(zdroj: Denisa Koleničová)Už niekoľko rokov si pravidelne kupujem malé zbierky poviedok, ktoré vydáva vydavateľstvo Listen.
Musím priznať, že kvalitatívne trochu kolíšu a nie z každej som nadšená. Táto sa mi však páčila veľmi.
Ak by som mala vybrať jednu poviedku, ktorú si určite zapamätám, je to Magdička od Petry Dvořákovej.
Hoci postavy sú vymyslené, túto poviedku autorka napísala ako poctu a poďakovanie profesorovi Jánovi Starému, ktorý stál za zásadným prevratom v liečbe leukémie v Českej republike.
