Vitajte,
začínate čítať 55. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
„Pre mnohé ženy je diagnóza autizmu v dospelosti ,svetlom v tme‘, akýmsi zjavením, ktoré prináša viac sebapochopenia,“ vysvetľuje v texte na portáli The Conversation Rachel Moseley, psychologička, ktorá sa venuje výskumu na Bournemouth University vo Veľkej Británii.
Bájne osvietenie zažila na vlastnej koži. Sama totiž patrí k pacientkam, ktorej diagnostikovali túto poruchu až v neskoršom veku.
„Nezodpovedala som tomu, čo sa vtedy vedelo o autizme. Hoci som bola spoločensky nemotorná, zvládala som udržiavať očný kontakt a bola som dosť výrečná,“ spomína vedkyňa na svoje detstvo.
Napriek tomu, že diagnostika sa stále zlepšuje, aj dnes dievčatá často prepadajú cez diagnostické sito.
Tento týždeň si v newsletteri Vizita priblížime prečo to tak je, v čom sa dievčatá s poruchami autistického spektra líšia od chlapcov.
Pozrieme sa aj na novú štúdiu o lieku Ozempic a nahliadneme aj do sveta plastických operácií.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Prečo sú dievčatá s autizmom diagnostikované výrazne neskôr?
„Ako dieťa som si uvedomovala, že som iná. Bolelo ma to. Moju zvláštnosť a neschopnosť zapadnúť si uvedomovali dospelí, ale aj deti okolo mňa,“ spomína na svoje detstvo Rachel Moseley, psychologička, ktorá sa venuje výskumu na Bournemouth University vo Veľkej Británii.
Jej mame preto navrhli, aby s ňou navštívila špecialistu, ktorý preskúma, či netrpí poruchami autistického spektra. Detský psychiater však túto diagnózu zamietol.
Keď svojej mame oznámila, že chce byť psychologičkou a venovať sa poruchám autistického spektra, tá prišla s nečakaným priznaním: „Aj o tebe si mysleli, že si autistka,“ vyhŕkla.
Od tohto okamihu sa Rachel začala pozerať na svoj život z inej perspektívy. Prehodnocovala ho v spojitosti s novou diagnózou.
„Pre mnohé ženy je diagnóza autizmu v dospelosti ,svetlom v tme‘, akýmsi zjavením, ktoré prináša viac sebapochopenia,“ vysvetľuje.
Aj v tejto oblasti výskum stále napreduje, a tak vedci zisťujú čoraz viac o tom, aké rozličné prejavy môže mať autizmus, a tiež ako sa môže líšiť u ľudí s rôznym pohlavím a rodom.
„Pri každom poznatku sa svetlá rozsvietia pre viacerých z nás, ktorí sme sa cítili stratení,“ hovorí Moseley.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte s názvom: Prečo sú dievčatá s autizmom diagnostikované výrazne neskôr? Lepšie kamuflujú správanie.

Zhodenie pár kíl vás môže vyjsť veľmi draho
Na začiatku roka 2023 spôsobil liek Ozempic ošiaľ na sociálnych sieťach. Užívali ho bohatí podnikatelia, chválili sa ním aj hollywoodske hviezdy. Vo videách, ktoré videlo takmer pol miliardy ľudí, mnohí zdieľali zázračné premeny svojej postavy.
V lete tohto roka už k pozitívnym recenziám začali pribúdať aj negatívne skúsenosti.
Jedna respondentka v júli pre CNN napríklad povedala: „Priala by som si, aby som o tom nikdy v živote nepočula. Tento liek mi urobil zo života peklo. Stálo ma to veľa stresujúcich chvíľ, dni a noci, ale aj čas s rodinou. Stálo ma to veľa a nestojí to za to. Cena je príliš vysoká.“
Ďalšia pacientka sa vyjadrila, že hoci už rok neberie tento liek, stále má veľa zdravotných problémov. Aj nedávno vraj bola na urgentnom príjme, pretože vracala až bola dehydrovaná.
Nová štúdia, ktorú uverejnil odborný časopis JAMA, oficiálne spojila lieky Wegovy, Ozempic, Rybelsus alebo Saxenda, označované vo vedeckých kruhoch ako GLP-1 agonisti, so zvýšeným rizikom závažných zdravotných stavov.
Ide najmä o problémy týkajúce sa tráviaceho traktu: paralýzu žalúdku, pankreatitídu a obštrukciu (nepriechodnosť, pozn. red.) čriev.
Viac o novej štúdii sa dozviete v texte: Zhodenie pár kíl vás môže vyjsť veľmi draho. Prečo môže byť Ozempic nebezpečný?

Fermentovaný čaj pomáha znížiť riziko cukrovky
Jesenné sychravé rána priam vyzývajú na šálku teplého voňavého čaju. Ten nielen zahreje, ale ako začína potvrdzovať aj vedecký výskum, je aj zdraviu prospešný.
Nová štúdia ukazuje, že každodenné pitie tmavého čaju môže pomôcť zmierniť riziko a progresiu cukrovky druhého typu u dospelých.
Výskumníci z University of Adelaide v Austrálii a Juhovýchodnej univerzity v Číne zistili, že v porovnaní s ľuďmi, ktorí nikdy nekonzumovali čaj, mali tí, ktorí pili tmavý čaj každý deň, o 53 percent nižšie riziko prediabetu a o 47 percent nižšie riziko cukrovky druhého typu.
Ich závery sa potvrdili aj po zohľadnení iných rizikových faktorov cukrovky, akými sú vek, pohlavie, etnická príslušnosť či index telesnej hmotnosti (BMI).
Zistenia prezentovali na tohtoročnom výročnom stretnutí Európskej asociácie pre štúdium diabetu (EASD) v Hamburgu.
„Zistenia naznačujú ochranné účinky čaju na reguláciu glukózy v moči, lepšej inzulínovej rezistencie, a teda aj lepšej kontroly hladiny cukru v krvi. Tieto výhody boli najvýraznejšie u tých, ktorí tmavý čaj pijú denne,“ hovorí spoluautor štúdie Tongzhi Wu.
Viac o tejto téme a aj to, že tmavý čaj nie je čierny čaj, sa dočítate v texte kolegyne Michaely Džomekovej: Fermentovaný čaj pomáha znížiť riziko cukrovky. Expertka ho radí piť nesladený.

Zážitok z kávy nie je pre každého rovnaký
Nikdy som nepociťovala účinky kofeínu. Môžem si dať kávu o desiatej večer, ale aj tak okamžite zaspím. Na návrh jedného výskumníka som raz za mesiac pila len kávu bez kofeínu, potom som opäť prešla na plne kofeínové nápoje. Opäť nič.
Ukázalo sa, že nie všetci máme rovnaký zážitok z kávy. To, ako na kávu reagujeme, či nám chutí, a dokonca aj to, ako ovplyvňuje riziko infarktu alebo hypertenzie, je do veľkej miery dané našimi génmi.
A zdá sa, že práve jeden gén – CYP1A2 – výrazne ovplyvňuje citlivosť nášho tela na kofeín. Gén CYP1A2 riadi enzým tiež nazývaný CYP1A2, ktorý je zodpovedný za rozkladanie kofeínu a jeho odstraňovanie z tela. To, aký variant tohto génu máte, vplýva na to, ako rýchlo váš metabolizmus kofeín spracuje.
"Približne polovica ľudí má dve kópie „rýchleho“ variantu CYP1A2, kofeín teda spracúvajú rýchlo. Ďalších 40 percent má len jednu kópiu a kofeín spracúvajú pomaly, zvyšných desať percent bez kópií je „ultrapomalých“, hovorí Ahmed El-Sohemy, profesor vied o výžive na Torontskej univerzite.
El-Sohemy je zakladateľom spoločnosti Nutrigenomix, ktorá spolupracuje s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pri vykonávaní genetických testov výživy.
Viac o tejto téme sa dozviete v preklade textu z Washington Post: Zážitok z kávy nie je pre každého rovnaký. Môže za to genetika.

Podcast Vizita: Estetická chirurgia je čoraz populárnejšia
Dopyt po estetických procedúrach je vyšší než kedykoľvek predtým, uvádza Britská asociácia estetických chirurgov. Medzi najpopulárnejšie zákroky stále patria zväčšenia pŕs a výplne pier.
Dôvody môžu byť podľa odborníkov rôzne, od klesajúcich nákladov na zákrok až po skresľovanie reality na sociálnych sieťach.
Výskumy tiež ukazujú, že skrášľovacie operácie podstupujú častejšie ľudia, ktorí majú nízke sebavedomie, alebo boli za svoj vzhľad v minulosti terčmi rôznych posmeškov.
Prvé prsné implantáty uzreli svetlo sveta v roku 1961. Vytvorili ich americkí plastickí chirurgovia Thomas Cronin a Frank Gerow. No aj predtým ženy hľadali metódy, ako zvýrazniť svoje poprsie. Používala sa napríklad volská chrupavka, silikónový tuk alebo hadí jed.
Estetická chirurgia bude témou aj nového dielu podcastu o zdraví Vizita. Pozvanie prijal estetický chirurg Lukáš Šimko zo súkromnej kliniky Interklinik.
Rozprávali sme sa o popularite estetických zákrokov na Slovensku, ale aj o tom, aké implantáty sa používajú pri zväčšení pŕs dnes, s čím by mali pacientky počítať, ak sa rozhodnú pre tento zákrok. Dozviete sa, aká je životnosť implantátov alebo či je operácia náročnejšia, ak ide o náhradu celého prsníka.
Odoporúčanie: Lukáš Šimko sa okrem estetickej medicíny venuje aj chirurgii ruky. Keď bol hosťom Vizity prvýkrát, rozprávali sme sa o syndróme karpálneho tunela. V staršej epizóde sa dozviete napríklad to, čo zapríčiňuje, že je nerv v ruke utláčaný, prečo ním trpia častejšie ženy ako muži a kedy je už nutná operácia.
Podcast Zoom: Džungľa ukrývala rozsiahlu civilizáciu, roky sme ju podceňovali
Ukrývala ich džungľa a to tak dobre, že sme ich rozsah a schopnosti roky rokúce podceňovali. Pred príchodom Kolombusa totiž mohli v Amazónii žiť milióny ľudí, a v to sofistikovaných kultúrach. Až teraz sa o ich schopnostiach čosi dozvedáme.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za dávnymi kultúrami Amazónie, povieme si príbehy niektorých zaujímavých liekov a dozvieme sa čosi aj o svetielkovaní cicavcov.
Odporúčanie: Podcast Ľudskosť o ADHD
Poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou (ADHD) lekári dieťaťu najčastejšie diagnostikujú medzi šiestym až deviatym rokom života.
Zaujímavé je, že v minulosti sa odborníci nazdávali, že ADHD je len akousi chorobou detí, ktorá sa v dospelosti vytratí.
Novšie výskumy však ukázali, že symptómy tejto poruchy si do dospelosti ponesie väčšina ľudí s ADHD s tým, že viaceré sa môžu počas dospievania zmeniť, čo zvykne neskôr komplikovať odhalenie ADHD.
Tento týždeň by som vám rada odporučila novú epizódu podcastu Ľudskosť, v ktorej sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Michaelou Trúchlou, ktorá sa venuje dospelým ľuďom s ADHD.