Problém splodiť dieťa má v súčasnosti v Európe približne každý piaty pár.
Podľa lekára Borisa Bajera, autora knihy Protokol prirodzenej plodnosti, jedným z hlavných mýtov, ktoré sa o neplodnosti tradujú, je, že za ňu vždy môže žena. Je predsa nositeľkou plodu.
"Je to hlúposť. Máme na to štatistiky, a tie hovoria jasne. Ak má pár problém splodiť dieťa, približne v 30 percentách má problém s plodnosťou žena, asi v 30 percentách muž, okolo 20 percent tvoria prípady, keď majú problém obaja v páre, a pri zhruba 20 percentách príčinu jednoducho nepoznáme," hovorí pre SME Bajer.
V texte sa dočítate:
- Akú sú na tom páry na Slovensku s neplodnosťou.
- Či neplodnosť rastie.
- Či sú častejšie neplodné ženy, alebo je problém na strane muža.
- Aký je rozdiel medzi vekom, ktorý máme v občianskom preukaze, a biologickým vekom.
- Na čo všetko sa z medicínskeho hľadiska treba pozrieť, ak má pár problém splodiť dieťa.
- Čo prispieva k nárastu neplodnosti.
- Ako môže pitie alkoholu, fajčenie alebo užívanie marihuany ovplyvňovať neplodnosť.
- Ako vplýva na neplodnosť teplo a chlad.
- Či môže za nárast neplodnosti stres alebo zhoršená kvalita spánku.
- Ako súvisí neplodnosť s obezitou alebo genetikou.
- Čo ho pri písaní knihy Protokol prirodzenej plodnosti prekvapilo.
- Aké má odporúčanie ohľadom výživy pre ľudí, ktorí chcú mať dieťa.
Nedávno ste vydali knihu s názvom Protokol prirodzenej plodnosti. Prvý náklad sa vypredal už v predpredaji. Očakávali ste, že vzbudí taký veľký záujem?
Keď som knihu písal, vôbec som nevedel, aký veľký záujem o ňu bude. Človek to nikdy nevie odhadnúť, pretože vplyv životného štýlu a stravovania na plodnosť je pomerne nová téma.
Aj ako lekár som sa učil, že keď má niekto problém s plodnosťou, mal by, nejako automaticky, hneď navštíviť kliniku asistovanej reprodukcie.
Neučil som sa o tom, že životospráva môže zlepšiť alebo zhoršiť plodnosť. Dokonca som bol sám skeptický, kým som sa tomu nezačal viac venovať.
Keď za mnou prišli prví ľudia, ktorí hovorili, že majú problém s neplodnosťou a chceli, aby som im pomohol z hľadiska výživy, hovoril som si, že s tým podľa mňa veľa neurobíme.
Potom som sa však do tejto témy viac ponoril. Naštudoval som si odborné štúdie a na základe nich sme začali aplikovať rôzne postupy.
A prišli prvé výsledky. Asi neexistuje krajší moment v praxi, ako keď vám klient pošle fotku dieťaťa.
Zároveň musím povedať aj to, že páry, ktoré sa snažia splodiť dieťa, sú skvelými klientmi z hľadiska dodržiavania plánu. Ich motivácia je taká silná, že robia všetko preto, aby sa dostali k cieľu.
Svetová zdravotnícka organizácia vydala v apríli tohto roka správu, že približne 17,5 percenta dospelej populácie trpí neplodnosťou. Hovoríme teda približne o každom piatom až šiestom človeku. Aká je situácia na Slovensku? Zhoduje sa s týmito číslami?
Samozrejme, tieto údaje sa líšia podľa toho, o ktorej časti sveta hovoríme. V Afrike, v dôsledku pohlavných chorôb, bude toto číslo vyššie.
Štatistiky zo Slovenska sú veľmi podobné ako v rozvinutom svete. Nie sme unikátom, neplodnosť u nás nie je nižšia.
Sú tieto čísla vyššie ako v minulosti, alebo sa iba o tejto téme nehovorilo?
Vyzerá to tak, že neplodnosť stúpa. Základným rizikovým faktorom je v tomto prípade najmä vek.
Vieme, že po tridsaťpäťke klesá fertilita alebo potenciál plodnosti. U ženy je to približne o polovicu. Treba však povedať, že to platí aj pre mužov, ukázali to už viaceré štúdie.
Jedným z mýtov, ktoré sa o neplodnosti tradujú, totiž je, že za neplodnosť môže žena. Veď ona je nositeľkou plodu. Je to hlúposť.
Máme na to štatistiky, a tie hovoria jasne. Ak má pár problém splodiť dieťa, približne v 30 percentách má problém s plodnosťou žena, asi v 30 percentách muž, okolo 20 percent tvoria prípady, keď majú problém obaja. Pri zhruba 20 percentách príčinu jednoducho nepoznáme.
Pri veku treba povedať aj to, že často o ňom hovoríme ako o faktore, ktorý nevieme ovplyvniť. Nie je to pravda, vieme sa predsa rozhodnúť, kedy dieťa chceme splodiť. Nejde však len o vek, ktorý máme v občianskom preukaze, ale aj o biologický vek daného človeka.
Nie je to dané aj tým, čo sa ešte väčšina z nás učila na hodinách biológie? Pretože základné poučky zdôrazňovali najmä to, že žena sa rodí s určitým počtom vajíčok, a ten časom klesá. Zatiaľ čo muži vraj schopnosť vytvárať spermie nestrácajú. Až neskôr sa ukázalo, že kvalita spermií môže s vekom klesať.
Určite, rovnako už dnes vieme aj to, že so stúpajúcim vekom rodičov sa zvyšuje aj riziko vzniku autizmu u detí a tiež niektorých neuropsychických a srdcovo-cievnych ochorení.
Samozrejme, biologický pohlavný trakt muža funguje inak. Spermie sa vytvárajú a dozrievajú zhruba dva až tri mesiace.
U ženy je to úplne inak. Je fascinujúce, že už keď sa žena rodí v lone svojej matky, má už všetky vajíčka, z ktorých neskôr môže vzniknúť plod.
Znamená to, že v určitom momente sa moja dcéra nachádzala už v lone mojej svokry, pretože, keď sa narodila moja žena, mala v sebe vajíčko, z ktorého vznikla naša dcéra.
Keď som si to prvýkrát uvedomil, bol som v nemom úžase. Bol to pre mňa fakt, z ktorého vám ide vybuchnúť hlava. Nikdy predtým som nad plodnosťou takto nepremýšľal.
Preto si treba uvedomiť, že životospráva mojej svokry počas tehotenstva ovplyvnila to, ako je na tom zdravotne moja dcéra. Aj preto by sme tehotenstvo vôbec nemali brať na ľahkú váhu.
Ak je totiž tehotná žena napríklad alkoholička, neovplyvňuje len svoje deti, ale aj ďalšiu generáciu.
Problém splodiť dieťa má približne každý piaty pár. (zdroj: Adobe Stock)Hovorili ste, že nezáleží len na veku, ktorý máme v občianskom preukaze, ale aj na biologickom veku. Tieto dva údaje nemusia byť totožné?
Nie, pretože sú ženy, ktoré majú 35, 36 alebo 37 rokov, ale biologicky sú na tom skvele. Môžu mať bezproblémové tehotenstvo bez akéhokoľvek rizika.
Naopak sú aj ženy, ktoré majú 25 alebo 26 rokov, čo je pekný fertilný vek, ale majú toľko rizikových faktorov, že sú v rámci neplodnosti niekde inde.
Vek nie je jediným faktorom. Existujú určité rizikové faktory neplodnosti. Štatistiky hovoria, že ak nenájdeme v páre žiadne rizikové faktory, šanca na plodnosť počas dvanástich mesiacov snaženia sa je 83 percent.
Ak máte jeden rizikový faktor, ktorým môže byť pitie alkoholu, fajčenie, zlá výživa, obezita, ale aj podvýživa či sedavý spôsob života, už je to len 71 percent.
Keď máte dva rizikové faktory, je to 61 percent, ak tri, tak 52 percent. A v prípade štyroch rizikových faktorov, je to 38 percent.
Pritom štyri rizikové faktory nájdete u množstva párov kedykoľvek. A to je dôvod, prečo je neplodnosť témou tejto doby.
Biológ: Keď vidím ľudí, ako sŕkajú kávu z papierových pohárov, chytám sa za hlavu (archívny rozhovor) Čítajte Aj ja mám fakt týkajúci sa plodnosti, pri ktorom mi takmer vybuchla hlava. Český biológ Jaroslav Petr, ktorý sa venuje reprodukčnej biológii a skúmaniu endokrinných disruptorov, mi v rozhovore povedal, že ak by sme mužov posudzovali podľa starých kritérií, dnes by už boli formálne všetci neplodní. Platí to?
Áno, platí, že kedysi boli kritériá striktnejšie. Neviem však, či by boli klasifikovaní ako potenciálne neplodní všetci.
No zároveň platí aj to, že dnes sa berie do úvahy oveľa viac faktorov, na základe ktorých sa určuje, či je daný človek neplodný.
Diagnostika neplodnosti je výsledkom interdisciplinárnych spoluprác. Nemôže ju riešiť urológ, gynekológ ani výživár samostatne. Mali by spolupracovať.
Niekedy dokonca potrebuje aj pomoc psychológa alebo fyzioterapeuta. Dobrým príkladom sú problémy s panvovým dnom. Aj tie môžu byť spojené s neplodnosťou, no keď sa panvovému dnu venujete, s pomocou fyzioterapeuta môže prísť k zlepšeniu.
Chcem tým len povedať, že neplodnosť je veľmi komplexná téma.
Diagnostika v medicíne napreduje, stále sa zlepšuje, to platí aj v prípade neplodnosti. Dnes už napríklad vieme o spermiách viac než v minulosti. Môžeme určiť rozličné indexy, ktoré nám napovedia, ako sú narušené.
Kedysi sa analyzoval len ejakulát a zisťovalo sa, aké je množstvo a pohyblivosť spermií. Dnes už vieme hlbšie zistiť, v čom je problém.
Platí to aj v prípade diagnostiky neplodnosti u žien.
Aké sú ďalšie faktory, ktoré prispievajú k nárastu neplodnosti?
