Vitajte,
začínate čítať 57. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Jeseň je nielen obdobím krásne sfarbených stromov, ale aj zvýšeného výskytu rôznych infekcií a ochorení. Medzi najčastejšie patrí chrípka, nachladnutie, rozličné respiračné ochorenia a stále aj covid-19.
Hoci mnohé z nich berieme na ľahkú váhu, odborníci upozorňujú, že by sme ich nemali podceňovať. Každý rok na ne zomrie na Slovensku približne 2500 ľudí.
Ako sa môžete čo najlepšie chrániť?
Nezabúdajte na dôkladné a časté umývanie rúk, dostatok spánku, pravidelný a vyvážený príjem vitamínov, vetranie miestností a vyhýbajte sa miestam s vysokou koncentráciou ľudí.
Riziko nákazy zásadne znižuje aj očkovanie. Odborníci v tomto období odporúčajú očkovanie proti chrípke, pneumokokom aj covidu.
Neznamená to, že sa určite vyhnete nákaze. No priebeh ochorenia bude oveľa miernejší. Neskončíte v nemocnici, neskolí vás ťažký zápal pľúc a nebudete potrebovať pľúcnu ventiláciu.
Tento týždeň si v newsletteri Vizita pripomenieme starší rozhovor o zápale pľúc, pozrieme sa na to, prečo patrí zväčšenie pier výhradne do rúk lekára, a budeme sa venovať aj tomu, aký vplyv má životný štýl na plodnosť.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Plastický chirurg: Zväčšenie pier patrí do rúk lekára
Prvé prsné implantáty uzreli svetlo sveta v roku 1961. Vytvorili ich americkí plastickí chirurgovia Thomas Cronin a Frank Gerow.
No aj predtým ženy hľadali metódy, ako zvýrazniť svoje poprsie. Používali napríklad volskú chrupavku, silikónový tuk alebo hadí jed. V súčasnosti sú estetické chirurgické zákroky čoraz populárnejšie.
„Ak si žena zvolí príliš veľké a ťažké prsia, môže mať problém s tým, že nemôže dobre spávať na bruchu. Prsia aj veľa vážia, aj zavadzajú. Môže to byť nezvyk,“ vysvetľuje pre SME plastický chirurg Lukáš Šimko zo súkromnej kliniky Interklinik.
„Rovnako je to aj s oblečením. Treba ženám povedať, že ak si dajú urobiť veľké prsia a oblečú si väčšie šaty, budú vyzerať širšie, napriek tomu, že hmotnosť si možno zachovajú a budú mať úzky driek. Väčšie prsia opticky rozširujú postavu,“ dodáva.
V rozhovore s názvom: Plastický chirurg: Zväčšenie pier patrí do rúk lekára. Ak to robí kozmetička, je to nelegálne, sa dočítate, aké miery tela sú dnes ideálom krásy, prečo je facelifting náročnejšou operáciou ako zväčšenie pŕs, alebo či môže zväčšenie pŕs naozaj bolieť ako pôrod a prečo.
Chirurg Lukáš Šimko. (zdroj: Jozef Jakubčo)Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
Beh na liečbu depresie? Je ťažšie zmeniť životný štýl, ako užiť tabletku
Už viaceré štúdie ukázali, že beh je prínosný pre naše zdravie.
Výskumy ho spájajú so zníženým rizikom obezity , vysokého krvného tlaku, vysokého cholesterolu, cukrovky druhého typu alebo srdcovo-cievnych chorôb.
Čoraz viac štúdií sa však zameriava na to, ako môže športová aktivita pomôcť zlepšiť aj duševné zdravie.
Holandskí vedci nedávno na kongrese European College of Neuropsychofarmacology prezentovali výsledky výskumu, v ktorom sa rozhodli porovnať účinok antidepresív a behu na depresiu, úzkosť a celkové zdravie.
Ich výsledky uverejnil odborný časopis Journal of Affective Disorders.
Viac o štúdii sa dočítate v texte: Beh na liečbu depresie? Je ťažšie zmeniť životný štýl, ako užiť tabletku, tvrdia odborníci.
Ilustračná forografia. (zdroj: AdobeStock)Mužská menopauza je známa už desiatky rokov. Čo by ste o nej mali vedieť?
O ženskej menopauze sa hovorí pomerne veľa a často, no podstatne menej ľudí vie, že existuje aj jej mužská verzia.
Odborne sa nazýva andropauza, v medicínskom prostredí sa o nej hovorí už od 40. rokov minulého storočia. Vtedy bol tento stav známy ako mužské klimaktérium.
V nasledujúcom texte s názvom: Mužská menopauza je známa už desiatky rokov. Čo by ste o nej mali vedieť?, sme zhrnuli informácie, ktoré by ste mali o mužskej menopauze vedieť.
Pojem mužská menopauza používajú odborníci na opis klesajúcich hladín testosterónu súvisiacich so starnutím. (zdroj: Adobe Stock)Lekár Bajer: Fajčíte? Pijete? Nešportujete? Šancu na splodenie dieťaťa máte len 38 percent
Problém splodiť dieťa má v súčasnosti v Európe približne každý piaty pár.
Podľa lekára Borisa Bajera, autora knihy Protokol prirodzenej plodnosti, je jedným z hlavných mýtov, ktoré sa o neplodnosti tradujú, že za ňu vždy môže žena. Je predsa nositeľkou plodu.
„Je to hlúposť. Máme na to štatistiky, a tie hovoria jasne. Ak má pár problém splodiť dieťa, približne v 30 percentách má problém s plodnosťou žena, asi v 30 percentách muž, okolo 20 percent tvoria prípady, keď majú problém obaja v páre, a pri zhruba 20 percentách príčinu jednoducho nepoznáme," hovorí Bajer pre SME .
V rozhovore s názvom: Lekár Bajer: Fajčíte? Pijete? Nešportujete? Šancu na splodenie dieťaťa máte len 38 percent sa dočítate, ako sú na tom páry na Slovensku s neplodnosťou, na čo všetko sa z medicínskeho hľadiska treba pozrieť, ak má pár problém splodiť dieťa, alebo ako vplývajú na neplodnosť teplo a chlad.
Denisa Prokopčáková a Boris Bajer. (zdroj: SME)Rozhovor si môžete tiež vypočuť ako podcast:
Podcast Vizita: Bunky z pupočníkovej krvi zachraňujú životy
Pupočníkovú krv môžeme bez výčitiek označiť za zázračnú tekutinu. Ide o krv novorodenca, ktorá zostáva po jeho narodení a prestrihnutí pupočníka v placente a v pupočnej šnúre.
Jej výnimočnosť spočíva v tom, že obsahuje vzácne krvotvorné kmeňové bunky. Tie sú mladé, svieže a najmä nezaťažené získanými ochoreniami, rôznymi liečbami alebo starnutím.
Krvotvorné kmeňové bunky sa používajú na liečbu vyše 80 život ohrozujúcich ochorení. Patria k nim aj leukémia, nádory lymfatického systému alebo chudokrvnosť.
Tento týždeň zavítala do nášho štúdia molekulárna genetička Dominika Raffajová z Cord Blood Center. Rozprávali sme sa o tom, kedy a ako sa pupočníková krv odoberá, na čo všetko je dobrá a či si ju môže dať odobrať aj žena, ktorá trpí tehotenskou cukrovkou.
Odporúčanie: V posledných rokoch pribúda počet rizikových tehotenstiev. Odborníci tento jav pripisujú viacerým okolnostiam: nárastu civilizačných ochorení, vyššiemu veku rodičiek aj ich horšiemu zdravotnému stavu.
Vedci z Karlovej univerzity objavili nedávno metódu, ktorá by mohla tehotným ženám pomôcť. Vyvinuli nové testy, ktorými dokážu už v prvom trimestri s vysokou pravdepodobnosťou predpovedať vážne komplikácie v neskorších fázach tehotenstva.
S vedúcou výskumného tímu profesorkou Ilonou Hromadníkovou z 3. lekárskej fakulty Karlovej univerzity som sa o týchto testoch rozprávala v texte s názvom: Objav českej vedkyne môže pomôcť budúcim mamičkám. Presnejšie odhalí rizikové tehotenstvo.
Podcast Zoom: Na myšiach otestovali látku proti starnutiu
Po tridsiatke máme problém. Teda, problémov mávame kopu, ale ukazuje sa, že klesá plodnosť: a to mužov aj žien. Vedci teraz na myšiach otestovali látku, ktorá by s tým mohla pomôcť.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by sa dala predĺžiť plodnosť žien, dozvieme sa, prečo bývajú dievčatá s autizmom diagnostikované výrazne neskôr a vyberieme sa za dávnou komplexnou civilizáciou, ktorá na Sahare prežila aj bez dažďa.
Z archívu: Pneumologička: Slováci sa často pýtajú, či pri užívaní antibiotík môžu piť pivo.
Národný portál zdravia uvádza, že na zápal pľúc spôsobený baktériami zomrú každý rok stovky Slovákov. V súčasnosti patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí spomedzi ochorení, ktorým vieme zabrániť. Napriek tomu, ho ľudia podceňujú.
„Pri bakteriálnom zápale pľúc môžu vzniknúť rôzne komplikácie. Najčastejšie to býva takzvaný výpotok - to je tekutina, ktorá sa kopí medzi pohrudnicou, ktorá vystiela hrudník, a pohrudnicou, ktorá obaľuje pľúca ako igelit,“ vysvetľuje v staršom rozhovore pre denník SME pneumologička Katarína Dostálová.
Viac o zápale pľúc sa dočítate v texte: Pneumologička: Slováci sa často pýtajú, či pri užívaní antibiotík môžu piť pivo.
Pneumologička Katarína Dostálová. (zdroj: Jozef Jakubčo)Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
Odporúčanie: Podcast Zoom+
Mali by sme cvičiť. To je asi banálne konštatovanie, akurát, že sa to ľahšie hovorí, ako robí.
Samotné cvičenie je fascinujúcim fenoménom. Otázka nie je len, kedy a koľko cvičiť, no najmä z pohľadu biológie: aké môže mať stredne či vysokointenzívne pravidelné cvičenie vplyv na naše zdravie, na rehabilitáciu, na starnutie, ale aj na procesy v jednotlivých orgánoch, tkanivách a v bunkách.
Cvičenie je vážna veda. Aj preto ho skúmajú a zaoberajú sa ním nielen tréneri, ale aj lekári, vedci a vedkyne. Jednou z nich je lekárka a vedkyňa Barbara Ukropcová, ktorá pôsobí v Biomedicínskom centre SAV aj na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského.
Tomáš Prokopčák sa s ňou rozprával v ďalšej epizóde podcastu Zoom plus, špeciálneho vydania podcastu Zoom. Raz do mesiaca vám v nej prinesieme rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia vedy, výskumu či vzdelávania.
