Vitajte,
začínate čítať 62. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
December je o advente, vnútornom stíšení sa, no aj o tom, že sa snažím urobiť si nejakú redaktorskú radosť.
Znamená to, že odsúvam trochu do úzadia ťažké odborné rozhovory s vedcami a lekármi. A snažím sa dať priestor ľuďom, ktorých práca ma zaujala. Jednou z nich je Lucia Chrenko, autorka niekoľkých kníh pre ženy.
"Keď som vyrastala, posmievali sa mi za všetko: uši, lýtka, kilá aj výšku. Jedného dňa som si povedala, že už stačilo," vysvetľovala mi, keď sme sa stretli na káve vo francúzskom bistre.
Dodala, že pekné veci do jej života prišli až vtedy, keď si uvedomila, že to, čo jej hovoria iní, nie je pravda.
"Milujem ženský svet. Ale začala som si ho užívať, až keď som v seba uverila. Asi sa to celé naplnilo po tom, čo som sa stala matkou. Byť mamou Adama je pre mňa strop, pretože on je pre mňa vytúženým dieťaťom po tom, čo sa mi nedarilo otehotnieť. A pre neho som najkrajšia. Vďaka tomu verím, že som krásna, lebo on ma tak vidí."
Tento týždeň si v newsletteri Vizita priblížime tvorbu Lucie Chrenko, ale pozrieme sa aj na bizarné historky z medicíny a prinesieme vám aj podcast o tom, čo robiť, keď máte horúčku.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
V hrubom čreve pacienta našli muchu
Návšteva lekára občas nebýva len rutinnou záležitosťou, ale môže priniesť aj nečakané prekvapenie. Jeden prekvapivý objav čakal aj na lekárov v americkom štáte Missouri.
Počas bežnej kolonoskopie našli v hrubom čreve 63-ročného pacienta živú muchu.
Pacient nepociťoval žiadne príznaky a nemal ani poňatie, ako sa mohol hmyz dostať do jeho tela. Tvrdil, že deň pred zákrokom pil iba číre tekutiny, aby si vyčistil tráviaci trakt, presne podľa pokynov lekára.
„Je záhadou, ako si neporušená živá mucha našla cestu do priečneho hrubého čreva,“ uviedli odborníci v štúdii, ktorú uverejnil časopis American Journal of Gastroenterology.
Nevedno ako, no mucha prežila nebezpečnú cestu. Prekonala rôzne nástrahy, ktorými boli pacientove tráviace enzýmy aj žalúdočné kyseliny.
Na správu, ktorá obletela svet, nadviazal v texte na portáli The Conversation profesor anatómie Adam Taylor z Lancaster University.
„Ako profesor anatómie sa stretávam s mnohými príbehmi o zvláštnych veciach, ktoré sa nachádzajú v ľuďoch,“ vysvetľuje.
S príhodami sa rozhodol podeliť aj s čitateľmi. Viac o bizarných príbehoch sa dočítate v texte: V hrubom čreve pacienta našli muchu. Aké predmety sa najčastejšie strácajú v ľudskom tele?
Americkí lekári objavili u pacienta počas kolonoskopie živú muchu. (zdroj: Journal of the American College of Gastroenterology)Genetička: Predispozícia na alzheimera by sa mala dať testovať. Výsledok môže zmeniť život
Mnoho ľudí podľahne reklame a dá si urobiť v komerčnej firme genetické testy. Nie sú práve lacné a často neponúkajú kvalitné výsledky.
"Líšia sa spôsobom spracovania, obsahom, rozsahom aj kvalitou interpretácií dát. Môžu sa líšiť aj výberom dát, teda tým, ktoré genetické markery analyzujú, ale aj v odporúčaniach, ktoré klientovi dajú. Na základe vlastnej skúsenosti môžem povedať, že niektoré hodnotím ako naozaj slabé a nezrelé," hodnotí komerčne ponúkané testy genetička Zdena Bartošová, ktorá sa venuje nutrično-genetickému poradenstvu.
V niektorých prípadoch je však naozaj vhodné, aby si ľudia dali vypracovať genetickú analýzu. Napríklad, keď ich príbuzní trpeli na Alzheimerovu chorobu. Je dobré vedieť, či ste gény na jej vznik zdedili aj vy. Urobila tak aj ona.
"Otestovala som sa a ukázalo sa, že ako na potvoru, naozaj som to zdedila. Zmenilo to nielen môj životný štýl, ale aj samotné nazeranie na život a starnutie," hovorí genetička Bartošová.
V rozhovore s názvom: Genetička: Predispozícia na alzheimera by sa mala dať testovať. Výsledok môže zmeniť život sa dozviete, čo je to gén, ako rýchlo už dnes vieme prečítať genóm človeka, či môžeme zdediť gény na alkoholizmus, násilie alebo kradnutie, alebo do akej miery môžu umelci alebo športovci zdediť talent po rodičoch.
Genetička Zdena Bartošová. (zdroj: Jozef Jakubčo)Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
Spisovateľka Chrenko: Posolstvami mojich kníh nie sú recepty, ale príbehy
Tak ma mama naučila, Bohémky a múzy. To sú názvy troch kníh, ktoré napísala Lucia Chrenko. Prvotným impulzom pri písaní prvej knihy bola túžba zachovať recepty svojej babky a mamy.
"Na materskej som totiž zistila, že keby som chcela urobiť zaváranú repu, ako ju robí moja mama, absolútne netuším, čo mám robiť. Pri zaváranej repe, uhorkách alebo domácom džeme som sa vždy spoliehala na mamu," hovorí autorka úspešných kuchárskych kníh.
"Nadišiel čas, keď som si povedala, že by som sa jej mala aspoň opýtať, ako to robí, lebo moja mama nepoužíva kúpené nálevové sáčky ani žiadne želatíny z obchodu. Má svoje finty aj na to, ako správne miešať najprv doprava, potom doľava."
Neskôr sa však rozhodla, že by mali byť ešte rafinovanejšie. Do Bohémok a Múz preto zahrnula aj príbehy z bežného života aj obľúbených talianskych a francúzskych miest.
Dve z jej kníh (Tak ma mama naučila a Bohémky) sa dostali do zoznamu 20 najkrajších kuchárskych kníh na svete.
Viac o tom, ako knihy Lucie Chrenko vznikajú, sa dočítate v texte: Spisovateľka Chrenko: Posolstvami mojich kníh nie sú recepty, ale príbehy.
Spisovateľka Lucia Chrenko. (zdroj: Jozef Jakubčo)Tvrdiť, že tlmenie bolesti pri pôrode je nadštandard, je nepochopenie dnešnej doby
„Nerozumiem, prečo sa deje to, že keď si žena poučenie o epidurálnej analgézii nevybaví vopred, tak sa veľmi zľahčuje bolesť, ktorú môže pri pôrode prežívať. Argumentuje sa tým, že to možno prežiť, ženy predsa prežívajú pôrod celé tisícročia a nemali epidurál. No vieme, že pôrodné bolesti vedia byť veľmi intenzívne a jednou zo základných povinností medicíny je, aby človek netrpel bolesťou,“ hovorí gynekológ a pôrodník Peter Kaščák.
Reaguje tak na tému, ktorú denník SME otvoril pred niekoľkými týždňami. Informoval o podaní epidurálnej analgézie, ktorá tlmí pôrodné bolesti, a o niektorých pôrodniciach, ktoré ju ženám nechcú poskytovať bez poučenia absolvovaného ešte pred pôrodom.
V texte kolegyne Michaely Žurekovej s názvom: Tvrdiť, že tlmenie bolesti pri pôrode je nadštandard, je nepochopenie dnešnej doby, Kaščák vysvetľuje, že z hľadiska medicíny a jej poslania by lekári na také niečo nemali mať právo.
Ilustračné foto. (zdroj: Unsplash/Marcel Fagin)Nechajte sa vyštípať wasabi
S tradičným japonským jedlom suši sa neodmysliteľne spájajú prílohy ako nakladaný zázvor, sójová omáčka a chýbať nesmie ani štipľavá zelená pasta z wasabi.
Práve s poslednou ingredienciou sa spája nový výskum, ktorý ukázal, že wasabi, teda japonský druh chrenu, zlepšuje krátkodobú aj dlhodobú pamäť. Minimálne sa to týka ľudí starších ako 60 rokov.
Výskum vykonal tím odborníkov na kognitívne zdravie a výskum starnutia z univerzity v Tóhoku. Podľa štúdie uverejnenej v odbornom časopise Nutrients podával počas troch mesiacov jednej skupine starších dobrovoľníkov denne tablety wasabi a druhej skupine placebo.
„Z predchádzajúcich štúdií na zvieratách sme vedeli, že wasabi má zdravotné výhody. Čo nás však skutočne prekvapilo, bola dramatická zmena. Zlepšenie bolo naozaj významné,“ uviedol Rui Nóči, vedúci výskumník štúdie a docent v Inštitúte rozvoja, starnutia a rakoviny na Tóhockej univerzite, pre CBS News.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte kolegyne Michaely Džomekovej: Nechajte sa vyštípať wasabi. Pravidelné užívanie totiž starším ľuďom zlepšuje pamäť.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Zoom: Naozaj objavili pyramídu starú 27-tisíc rokov
Ak by to bola pravda, bola by to revolúcia nielen v archeológii. V Indonézii vraj objavili pyramídu, ktorá môže mať až 27-tisíc rokov. Akurát, že tomu nik neverí a skutočnou otázkou je, ako mohol takýto kontroverzný výskum vyjsť vo vedeckom časopise.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom obzrieme za veľmi zvláštnym tvrdením o našej dávnej minulosti, zistíme, či nás čističky vzduchu ochránia pred ochoreniami a dozvieme sa čosi o výhodách vegánskej stravy.
Podcast Vizita: Horúčka je pre telo náročný stav
Bežná teplota zdravého ľudského tela sa pohybuje v rozmedzí od 35,8 do 37 stupňov Celzia.
Ak teplomer ukazuje vyššiu hodnotu, znamená to, že máte horúčku. A tiež, že vo vašom tele pravdepodobne prebieha neúprosný boj s infekciou.
Hoci vám to možno nikdy nenapadlo, horúčka predstavuje pre telo vážnu investíciu. Zohriať celý systém o niekoľko stupňov Celzia ho totiž stojí naozaj veľa energie.
Rýchlosť metabolizmu sa zvýši zhruba o 10 percent na každý stupeň, o ktorý stúpne telesná teplota. Na to, aby človek prežil, musí telo spaľovať viac kalórií. A to všetko sa deje v snahe posilniť imunitný systém.
Tento týždeň bola mojou hostkou farmaceutka Karin Marček Malenovská. Rozprávali sme sa o tom, ako v našom tele vzniká horúčka, ktoré teplomery ju dokážu najpresnejšie zmerať, akými liekmi ju môžeme znížiť, či je iné dávkovanie u detí a dospelých, a v ktorých situáciách by sme mali vyhľadať lekára.
Odporúčanie: Zima je obdobie, keď sa na nás ľahšie a rýchlejšie lepia rôzne patogény. V starších častiach Vizity sme sa rozprávali s virologičkou Tatianou Betákovou o víruse chrípky, nedávno aj s pneumológom Štefanom Laššánom o pneumokokoch.
Tento rok odborníci zaznamenali medzi deťmi zvýšený počet prípadov takzvaného suchého alebo studeného zápalu pľúc. Bližšie informácie sme vám priniesli v dvoch textoch v denníku SME.
Odporúčanie: Kniha Bolestná láskavosť
Bol piatok 21. októbra roku 1966. Deti, ktoré navštevovali základnú školu v Aberfane vo Veľkej Británii, sa už pravdepodobne tešili na jesenné prázdniny.
O 9.15 sa však ozvalo nečakané dunenie a na mestečko sa rýchlosťou 130 kilometrov za hodinu začalo valiť 150-tisíc ton hlušiny, ktorú nad mestom navrstvili počas dolovania čierneho uhlia. Stošestnásť detí sa jesenných prázdnin nedožilo.
Na miesto rýchlo prišli balzamovači mŕtvol z celej krajiny. Ich úlohou bolo očistiť potrhané telá a pomôcť identifikovať osoby, aby rodinám dopriali dôstojnú rozlúčku s ich deťmi.
Bolestná láskavosť rozpráva príbeh jedného z nich. Wiliam Lavery je najmladší balzamovač v krajine, a keď prichádza na miesto, ešte netuší, ako táto skúsenosť ovplyvní jeho život.
Hoci ide o historický román a postavy sú vymyslené, autorka Jo Browning Wroeová priznáva, že pri písaní jej prvotiny ju inšpiroval rozhovor s dvomi balzamovačmi, ktorí v mladosti pomáhali počas tragédie v Aberfane.
Bolestná láskavosť nie je len románom o tragédii, ale aj o rodinných vzťahoch, priateľstve, láske a strate.
Zosuv 40 000 m³ banského odpadu zabil 21. októbra 1966 takmer polovicu detí základnej školy vo waleskej dedinke Aberfan, obyvatelia sa s tragédiou dodnes nevyrovnali. (zdroj: TASR/AP)
