Vitajte,
začínate čítať 77. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Niektoré obdobia roka sú ako stvorené na nové začiatky. Pre niekoho je to január plný predsavzatí, pre milovníkov outdoorových športov zase jar.
Medzi najobľúbenejšie športy patrí určite beh, no pomaly sa začínajú plniť aj cyklotrasy a parky.
Ortopedický chirurg Alister Hart z University College London hovorí, že nemusíte cvičiť od útleho detstva, aby ste pocítili zdravotné benefity športu. Kĺby, kosti a svaly vám budú rovnako vďačné, aj keď začnete športovať neskôr.
Tento týždeň sa preto v newslettri Vizita bližšie pozrieme na to, čo hovoria o tejto téme vedecké štúdie, zodpovieme otázku, ako je možné, že v Česku hlásia tisíce prípadov čierneho kašľa a na Slovensku len stovky a odhalíme, ako sa zubné strojčeky za sto rokov zmenili.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Kosti sú živé. Nedostatok pohybu znižuje ich kvalitu a pevnosť
Začať s cvičením v strednom veku vôbec nie je jednoduché. Človek musí prekonať pochybnosti o vlastných schopnostiach a aj veľké množstvo bolesti.
Ortopedický chirurg Alister Hart z University College London, ktorý počas svojej kariéry operoval tisíce opotrebovaných bedier a kolien, však v texte na portáli The Conversation upozorňuje na to, že ak začnete cvičiť aj v takom veku, môžete svojim kĺbom naozaj pomôcť.
„Po tom, čo som videl tisíce snímok z magnetickej rezonancie (MRI, pozn. red.) cvičencov v strednom veku (bežcov aj cyklistov) a lenivcov, ktorí trávia čas najmä na gauči, lepšie chápem, aký prospešný je beh tomto veku pre kolená, bedrá a chrbticu,“ vysvetľuje odborník, ktorý sa venuje výskumu behu na ľudské telo.
Dodáva, že mnohé výsledky výskumu ho naozaj prekvapili.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte: Kosti sú živé. Nedostatok pohybu znižuje ich kvalitu a pevnosť.
(zdroj: ilustračné foto: Adobe Stock)Česi hlásia tisíce prípadov čierneho kašľa, na Slovensku evidujeme stovky. Ako je to možné?
Čierny kašeľ mnohí považovali za ochorenie, ktoré už patrí do minulosti. Od roku 2023 však mnohé krajiny Európy aj zvyšku sveta hlásia nárast počtu prípadov.
Susedné Česko dokonca aktuálne prežíva najväčšiu epidémiu čierneho kašľa za posledných 60 rokov.
„Pôvodne sme podľa dát očakávali tento nárast už v roku 2020, pre covid však k tomu nedošlo. Dva roky sa u nás prípady čierneho kašľa takmer nevyskytovali. Teraz len doháňame to, čo covid prerušil,“ vysvetľuje aktuálnu situáciu pre denník SME epidemiologička Kateřina Fabianová z Centra epidemiológie a mikrobiológie Štátneho zdravotného ústavu ČR.
Od začiatku roka do 21. apríla eviduje krajina celkovo 9 370 prípadov čierneho kašľa.
„Toto číslo výrazne prevyšuje počty hlásených prípadov v rokoch po zavedení očkovania - v roku 1958, keď sa zavádzalo plošné očkovanie bolo hlásených 18 978 prípadov a o dva roky neskôr bolo 5 668 prípadov,“ dodáva.
Najvyššia chorobnosť je stále vo vekovej skupine 15 až 19 rokov a počet nakazených v nej stále rastie. Alarmujúci je podľa Fabiánovej nárast chorých detí do jedného roka života. Tých lekári v Česku evidujú od začiatku roka 128.
Zatiaľ čo susedná krajina hovorí o tisíckach prípadov, Slovensko ich hlási stovky.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte s názvom: Česi hlásia tisíce prípadov čierneho kašľa, u nás evidujeme stovky. Ako je to možné?
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Vizita: Časy sa zmenili. Tínedžerov trápia viac krivé zuby než nosenie strojčeka
Oči, nos, vlasy, úsmev a.... A tiež zuby sú jednou z prvých vecí, ktoré si na ľuďoch všímame. Výskumy hovoria, že ak sú rovné, viac sa usmievame a dokonca máme aj väčšiu šancu uspieť na pracovných pohovoroch.
„Čo sa týka detí, estetika nie je prioritou. Dôležité je najmä zdravie zubov a funkčnosť chrupu samého osebe. Nesprávne polohy zubov a čeľustí ovplyvňujú mnohé funkcie, ktoré telo potrebuje v ústnej dutine vykonať,“ vysvetľuje v podcaste Vizita čeľustný ortopéd Marián Sabo.
„Nie je to len prijímanie potravy a živín, teda či si vie dieťa bez problémov z jedla odhryznúť a potravu požuť, ale je to aj výslovnosť, dýchanie alebo poloha jazyka,“ dodáva prezident Slovenskej ortodontickej spoločnosti.
V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, kedy vyrobili prvý zubný strojček, ako sa postupom času menil, či jeho nosenie predstavuje pre tínedžerov stále traumu, ale aj o tom, či vám môže skomplikovať kontrolu na letisku.
Podcast Zoom: Tínedžerka objavila najväčšieho rybojaštera
Našli najväčšieho rybojaštera a objavila ho jedenásťročná Angličanka. Teraz je z nej vedkyňa, keďže jej objav nielenže vyšiel vo vedeckom magazíne, ale zároveň ukázal, aké ohromné tvory žili na našej planéte pred 200 miliónmi rokov.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vrátime do čias obrovitánskych rybojašterov, zistíme, či budú na fľašiach s alkoholom veľké zdravotné varovania a dozvieme sa aj, prečo sme z Marsu ešte nedoviezli vzorky odobraté vesmírnymi vozidlami.
Podcast Rutina: Všetko o botoxe
Keď hovoríme o antiagingu alebo spomaľovaní starnutia, na rozum hneď prichádza botox. Občas sa mylne zamieňa s kyselinou hyalurónovou, no botox sa nepichá do pier, ale do svalov. Tie dočasne znehybní, vďaka čomu sa na povrchu na koži netvoria vrásky.
Podľa čoho sa však plastická chirurgička Alexandra Markotánová z kliniky ENVY rozhoduje, koľko mililitrov produktu aplikuje? A je botox vhodný pre každého? Aj o tom je nová epizóda podcastu Rutina.
Odporúčanie: Rozhovor s Viktorom Bielikom
Beh nie je pre každého, telesná práca a pohyb áno, povedal v staršom rozhovore pre SME biológ Viktor Bielik.
Mnohí ľudia, ktorí chcú do svojho života zaradiť športovú aktivitu, si najskôr zvolia beh.
Preto som sa rozhodla, že je čas oprášiť pre čitateľov tento rozhovor. Dozviete sa v ňom napríklad to, ako by si mali bežecký tréning prispôsobiť ľudia s nadváhou alebo obezitou alebo či musíme minimálne 30 minút bežať bez prestávky, aby mala športová aktivita zmysel.
(zdroj: Unsplash.com)
