Vitajte,
začínate čítať 78. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Vedci už roky hlásia problém a otvorene hovoria o tom, že antibiotiká prestávajú fungovať. Antimikrobiálna rezistencia postupuje rýchlejšie, ako sa odhadovalo aj v najhorších scenároch.
Baktérie si môžu vyvinúť antimikrobiálnu rezistenciu rozličnými spôsobmi. Prvý z nich je prirodzený. Ide o súčasť normálneho evolučného tlaku a ťahu, ktorý môžeme v prírode pozorovať.
„Čím je človek silnejší, tým sú silnejšie aj baktérie. Je to súčasť našej spoločnej evolúcie s baktériami. Jednoducho sa vyvíjajú rýchlejšie ako my. Čiastočne aj preto, že sa rýchlejšie množia a získavajú viac genetických mutácií,“ píše na portáli The Conversation mikrobiológ Johnatan Cox z Astonskej univerzity.
Druhou cestou, ako môže odolnosť proti antibiotikám vzniknúť, je spôsob, akým lieky používame.
„Jednou z bežných príčin je napríklad to, že ľudia nedokončia liečbu antibiotikami. Hoci sa môžu začať cítiť lepšie už niekoľko dní po tom, ako ich začnú užívať, je dobré si pamätať, že všetky baktérie si nie sú rovné. Niektoré môžu byť ovplyvnené antibiotikami pomalšie,“ dodáva odborník.
Znamená to, že ak priskoro prestanete užívať antibiotikum, baktérie, ktoré sa mohli pôvodne účinku lieku vyhýbať, sa začnú opäť množiť, čím prenesú svoju rezistenciu ďalej.
Vedec zdôrazňuje, že rovnako nebezpečné je aj zbytočné užívanie antibiotík, ktoré môže baktériám pomôcť, aby si rýchlejšie vyvinuli rezistenciu. Preto je dôležité užívať ich len na predpis lekára a tiež len na infekciu, na ktorú ich odporučí.
Tento týždeň si v newslettri Vizita povieme aj o tom, že LSD má potenciál pomáhať pacientom s generalizovanou úzkostnou poruchou a vysvetlíme si, aké rôzne funkcie má v našom tele cholesterol.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Stačila mikrodávka LSD a pacient nemal 12 týždňov úzkosti
Príbeh LSD (skratka pre dietylamid kyseliny lysergovej, pozn. red.) sa začal písať v roku 1938. Náhodne ho vtedy v laboratóriu vo Švajčiarsku objavil vedec Albert Hofmann. Od roku 1948 sa predávalo ako liek na všetko: schizofréniu, alkoholizmus, kriminálne správanie aj sexuálne deviácie.
V sedemdesiatych rokoch zasiahla psychedeliká prísna regulácia aj kultúrny odpor. Boli spojené s neetickým výskumom, nekontrolovaným rekreačným užívaním, vysokým rizikom zranenia a dokonca aj so smrťou.
Mnohí odborníci aj spotrebitelia sa snažili bojovať proti takémuto obrazu. Ich hlavným argumentom bolo, že psychedeliká poskytujú intelektuálny a duchovný pohľad na svet a navyše zvyšujú kreativitu. Napriek tomu však väčšina jurisdikcií na svete psychedeliká kriminalizovala.
Od roku 2000 sa vedci postupne začali ku skúmaniu psychedelík vracať. A v posledných rokoch sa objavuje čoraz viac výsledkov, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Nedávno napríklad odborníkov prekvapila správa, podľa ktorej by LSD mohlo uľahčiť život pacientom s generalizovanou úzkostnou poruchou.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte: Stačila mikrodávka LSD a pacient nemal 12 týždňov úzkosti. Zmení sa názor na psychedeliká?
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Antibiotiká prestávajú zaberať. Pacienti sa vyliečili za 17 dní, s nimi či bez nich
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hovorí o odolnosti proti antibiotikám ako o jednej z najväčších globálnych hrozieb a varuje, že tieto lieky prestávajú fungovať.
Mnohých prekvapila aj štúdia, ktorú v roku 2022 vydal prestížny časopis Lancet.
Ukázala, že odolnosť proti antibiotikám v roku 2019 priamo zapríčinila 1,27 milióna úmrtí a bola spojená s ďalšími takmer piatimi miliónmi.
So zaujímavým zistením prišiel nedávno aj výskum, ktorý uverejnil Journal of General Internal Medicine. Hovorí totiž, že použitie antibiotík u pacientov nemalo žiadny merateľný vplyv na závažnosť alebo trvanie kašľa. A to ani v prípadoch, keď ich naozaj trápila bakteriálna infekcia.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte: Antibiotiká prestávajú zaberať. Pacienti sa vyliečili za 17 dní, s nimi či bez nich.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Vizita: Bez cholesterolu by sme neprežili. Potrebuje ho každá bunka
Slovo cholesterol v sebe nesie negatívny náboj. K jeho znižovaniu nabádajú nielen kardiológovia, ale aj nutriční špecialisti.
Bez cholesterolu by sme však neprežili. Potrebuje ho každá bunka nášho tela.
Ako teda získal takú zlú povesť?
Pravidelne, raz za mesiac sa Vizita zmení. Náročné rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej rozpráva so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarzovou, ktorú možno poznáte aj z podcastu Dve baby aj o vede.
V novej epizóde sa zhovárajú o tom, či existuje dobrý a zlý cholesterol, aké úskalia prináša popularizácia vedy, ale aj o tom, prečo by ste mali počúvať Vizitu cez aplikáciu Toldo.
Podcast Zoom: Mafiáni používajú pradávnu metódu popravy
Diali sa pred tisíckami rokov a archeológov tieto nálezy miatli. Až kým sa nedostali k talianskym mafiánskym praktikám, ktoré im ukázali, že naši dávni predkovia používali zvláštne rituálne obety.
Tento týždeň v podcaste Zoom preskúmame kruté rituálne obety z kamennej doby, dozvieme sa, že nikdy nie je neskoro začať behať, a zistíme, že dotyky sú naozaj zdravé.
Podcast Rutina: Biochemička búra mýty o kozmetike
Ak by si to nezjedla, tak si to ani nedávaj na pleť. Ak tú zložku nevieš ani prečítať, prečo sa ňou natieraš?
Podobných, zrejme dobre myslených rád, sú sociálne siete plné. Nie sú však pravdivé ani nápomocné, hovorí v podcaste Rutina biochemička a formulátorka kozmetických produktov Vendula Ficelová.
S redaktorkou Tímeou Krauszovou v najnovšej epizóde rozoberali mýty o kozmetike, ktoré šíria neopodstatnený strach. Rozprávali sa o tom, ako funguje regulácia kozmetiky v Európskej únii, prečo sa stáva, že niekedy náš Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje na nebezpečnú kozmetiku a čo hovorí biochemička na konkrétne kauzy, ktoré v posledných rokoch rozvírili diskusie.
Odporúčanie: Rozhovor so Štefanom Laššánom
Pri rozhovoroch s lekármi opakovane narážame na problematiku antimikrobiálnej rezistencie.
Pneumokokový zápal pľúc je celosvetovým problémom. Globálne patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Štatistiky hovoria, že ani z dlhodobého hľadiska sa za uplynulých dvadsať rokov úmrtnosť na toto ochorenie zásadne nemení a dosahuje okolo osem percent.
Naopak, rastie závažnosť priebehu ochorenia. Pacienti vyžadujú intenzívnu starostlivosť a rôzne formy ventilačnej podpory.
„Veľmi zaujímavé je, že tento rok sa nám nahromadili ľudia v strednom veku bez vážneho predchádzajúceho predchorobia s ťažkými zápalmi pľúc, ktoré postihovali minimálne jeden pľúcny lalok, často aj s prítomnosťou baktérií v krvi,“ hovorí v staršom rozhovore pre SME pneumológ Štefan Laššán , prednosta Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava.
V rozhovore sa dočítate, prečo sú fajčiari častejšie chorí, alebo v akých vekových skupinách býva najväčší výskyt pneumokokových infekcií.
Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
