Vitajte,
začínate čítať 99. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Október je aj mesiacom boja proti rakovine prsníka.
"Nádory prsníka sú charakteristické tým, že najväčšie percento žien ochorie na zhubný nádor v období menopauzy. Vtedy v ženskom tele prebiehajú veľké hormonálne zmeny, na ktoré reaguje aj prsná žľaza. Postupne sa tkanivo prsnej žľazy nahrádza tukovým tkanivom," vysvetľuje v rozhovore pre SME onkologička Miroslava Malejčíková z Národného onkologického ústavu v Bratislave.
Zároveň dodáva, že v tomto veku už telo nemá takú veľkú regeneračnú a reparačnú schopnosť ako v mladosti. Preto aj skríning, teda cielené vyhľadávanie včasných foriem zhubného nádoru prsníka, je určený pre ženy od 50. do 69. roku života. Vtedy má najviac žien zhubný nádor prsníka.
Tento týždeň sa preto v newslettri Vizita pozrieme bližšie na rôzne mýty, ktoré o rakovine prsníka kolujú, či platí, že toto ochorenie majú častejšie ženy s väčšími prsiami, a ako nám v prevencii môže pomôcť strava.
Predstavíme si tiež laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu 2024, povieme si, prečo je dobré dať sa zaočkovať proti chrípke a priblížime si aj ďalší nebezpečný trend, ktorý sa šíri na sociálnych sieťach.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Skúmali malého červa a podaril sa im významný objav. Za mikroRNA získali Nobelovu cenu
Je to akýsi návod na použitie. Tak experti opisujú informácie uložené v chromozómoch. Každá bunka v tele ich má rovnaké, takže aj rovnakú sériu génov, a teda aj rovnakú sériu inštrukcií.
Existujú však rôzne typy buniek. Vedecké štúdie hovoria, že v ľudskom tele je ich približne dvesto rôznych typov. A každý má odlišné vlastnosti.
Ako tieto rozdiely vznikajú?
Túto otázku si kládli americkí vedci Victor Ambros a Gary Ruvkun. Pri bádaní objavili novú skupinu miniatúrnych RNA (ribonukleových kyselín, pozn. red.), ktoré hrajú pri regulácii génov kľúčovú úlohu.
V pondelok za tento objav získali Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Laureátov vybralo Nobelovo zhromaždenie Karolínskeho inštitútu v Štokholme, ich mená oznámil generálny tajomník zhromaždenia Thomas Perlmann. Ocenenie sa odovzdáva na základe poslednej vôle švédskeho chemika Alfreda Nobela.
"Hlavným prínosom tohto objavu je výrazné prehĺbenie nášho porozumenia základným bunkovým procesom. V porovnaní s minuloročnou Nobelovou cenou ide tentoraz o ocenenie, ktoré kladie dôraz na význam základného výskumu," komentuje udelenie ocenenia pre SME molekulárna biologička Lucia Ciglar z Rakúskeho technologického inštitútu.
"Tohtoroční laureáti túžili porozumieť genetike a vývoju malého červa - háďatka obyčajného. Ich cieľom nebolo vynájsť nový liek. Ako to však často býva, aj v tomto prípade objav, ktorý vzišiel zo základného výskumu, má obrovský potenciál v medicíne, keďže génová regulácia zohráva dôležitú úlohu pri vzniku alebo progresii mnohých chorôb," dodáva.
Viac sa dozviete v texte: Skúmali malého červa a podaril sa im významný objav. Za mikroRNA získali Nobelovu cenu.
Gary Ruvkun a Victor Ambros. (zdroj: TASR/AP)Onkologička: Väčšie prsia neznamenajú aj väčšie riziko rakoviny prsníka
Je najčastejšou onkologickou diagnózou u žien. Každých devätnásť sekúnd diagnostikujú lekári na celom svete rakovinu prsníka, uvádza portál Nie rakovine.
"Najprv je veľmi náročné spracovať definitívne potvrdenie diagnózy. Potom je veľmi ťažké prijať, že prichádza chemoterapia. Pacientky sa jej veľmi boja. Boja sa nežiaducich účinkov, predovšetkým straty vlasov," hovorí pre SME onkologička Miroslava Malejčíková z Národného onkologického ústavu.
"Naša spoločnosť stále nevie s pokorou prijať inakosť. Pacientky majú pocit, ako keby boli niečím poznačené, veľakrát sa vyhýbajú spoločnosti," dodáva.
Viac sa dočítate v rozhovore: Onkologička: Väčšie prsia neznamenajú aj väčšie riziko rakoviny prsníka.
Onkologička Miroslava Malejčíková. (zdroj: Marko Erd)Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
Chrípku mnohí podceňujú. Virologička hovorí, prečo robia chybu, a radí očkovanie
Hoci ľudia chrípku často podceňujú, Svetová zdravotnícka organizácia WHO upozorňuje, že ochorenie si každý rok na celom svete vyžiada tri až päť miliónov hospitalizácií. Navyše desiatky tisíc infekciu chrípkovým vírusom neprežijú.
Na základné otázky o víruse pre SME odpovedá virologička Tatiana Betáková, ktorá pracuje na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Viac sa dozviete v texte: Chrípku mnohí podceňujú. Virologička hovorí, prečo robia chybu, a radí očkovanie.
Chrípka (zdroj: ADOBE STOCK)Pozor na falošné magnetické pírsingy. Po ich prehltnutí hrozí deťom nebezpečenstvo
V piatok pred víkendom upozornila Fakultná nemocnica Motol v Prahe na webovej stránke na nebezpečný trend, pre ktorý museli ošetriť až päť detí. Keď si do úst vložili guľôčkové magnety, ktoré napodobňovali pírsing, prehltli ich.
Lekárka Kristýna Zárubová z pražskej nemocnice pre SME uviedla, že všetky deti už prepustili domov. Posledné dieťa, ktoré podstúpilo operáciu, opustilo nemocnicu v pondelok.
Primár urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) Marcel Brenner hovorí, že tento trend evidujú a považujú ho za mimoriadne nebezpečný. „Nedá sa vylúčiť, že v najbližšom čase sa s jeho následkami stretneme.“
V bratislavskej nemocnici majú niekoľkokrát za rok skúsenosti s deťmi, ktoré magnety prehltli pri hre.
Keď rodič zistí, že dieťa zjedlo magnet, mal by ho čo najskôr odovzdať do starostlivosti lekára.
„Vo veľmi krátkom čase môžu prísť kruté bolesti brucha, ktoré súvisia s náhlou nepriechodnosťou tráviacej sústavy,“ vysvetľuje Brenner.
Viac sa dozviete v texte kolegyne Michaely Dúbravky Džomekovej: Pozor na falošné magnetické pírsingy. Po ich prehltnutí hrozí deťom nebezpečenstvo.
Snímky gulôčkových magnetov v tráviacom trakte detí. (zdroj: Fakultná nemocnica Motol v Prahe)Používate aplikácie na sledovanie menštruácie? V čom by ste im nemali veriť
Do mobilov si záznam o menštruačnom cykle ukladá viac ako 50 miliónov žien. Prepočítavajú si, kedy sa majú pripraviť na menštruáciu, či im nemešká, kedy nastane ovulácia, alebo či neotehotneli.
V roku 2016 zakladateľka jednej z aplikácií na sledovanie menštruácie Ida Tinová informovala, že v nej po amerických prezidentských voľbách zaznamenali obrovský nárast používateľov, ktorí hlásili smútok.
Vedela to povedať, pretože tieto aplikácie vďaka vkladaným údajom dôverne poznajú svoje používateľky. Nielen ich náladu, ale aj ich životný štýl, telesné príznaky počas cyklu, sexuálny život a aj plány počať dieťa.
Austrálske výskumníčky Tessa Coppová z University of Sydney a Emmalee Fordová z University of Newcastle na odbornom webe The Conversation však poukazujú na to, že dôkazy o presnosti a kvalite aplikácií naznačujú, že nie vždy pomáhajú lepšie porozumieť telu.
Aj Karen Levyová, docentka informačnej vedy na Cornellovej univerzite, pre web Vox vysvetľovala, že často nezohľadňujú celú škálu potrieb žien.
„V ich dizajne sú zabudované silné predpoklady, ktoré môžu marginalizovať mnohé skúsenosti žien so sexuálnym zdravím,“ priblížila.
V rozsiahlom texte na tému intímneho dohľadu v Iowa Law Review v roku 2015 zdôrazňovala, že meranie nie je neutrálne. Zdôvodňovala to tým, že každá technológia merania a klasifikácie legitimizuje určité formy poznania a skúsenosti, zatiaľ čo iné robí neviditeľnými. Subjektívne zážitky tak zužuje na porovnateľné dátové body.
Viac sa dozviete v texte kolegyne Michaely Dúbravky Džomekovej: Používate aplikácie na sledovanie menštruácie? V čom by ste im nemali veriť.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Vizita: Ortopédia nie je mäsiarčina. Ženy sa v nej môžu uplatniť rovnako dobre ako muži
V Japonsku sa tri mesiace venoval detskej ortopédii, v rakúskom meste Graz riešil problémy s nádormi pohybového aparátu a v Paríži sa zdokonaľoval v chirurgii zápästia. Dnes je 35-ročný Boris Džula primárom ortopédie vo Fakultnej nemocnici v Prešove.
"V Tokiu sa práca začína skoro ráno a často sa končí neskoro v noci. Nie je to tak každý deň, no nie je to ani ojedinelé. Mnohí lekári na oddelení ani nejdú domov, pretože bývajú dve a pol alebo tri hodiny od nemocnice a neoplatí sa im to. Prakticky by len prišli a hneď by mohli ísť naspäť," spomína na zahraničné skúsenosti v novej epizóde Vizity Džula.
"Veľakrát sme dooperovali o jedenástej večer a potom sme sa presunuli na seminár, ktorý bol na klinike. Vnímanie práce v Japonsku bolo trochu iné než u nás," dodáva.
V novej epizóde sme sa rozprávali nielen o jeho zahraničných skúsenostiach, ale aj o tom, ako sa za uplynulých tridsať rokov posunula ortopédia, či je to povolanie vhodné aj pre ženy a či je náročnejšia výmena bedrového, alebo kolenného kĺbu.
Odporúčanie: Ak sa chcete dozvedieť viac o histórii chirurgie, odporúčam vám knihy Storočie chirurgov a Ríša chirurgov, ktoré vydalo vydavateľstvo Absynt.
Podcast Zoom: Pátrajú po pôvode covidu, stále nemáme istotu
O jeho pôvode stále nemáme istotu. Domnievame sa, že covid pochádza z čínskeho wuchanského trhoviska, no zrejme sa to už nikdy nedozvieme naisto. A teraz k tomu vyšla zaujímavá štúdia.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vrátime k pôvodu koronavírusu, zistime, že na Slovensku už je invázny sršeň ázijský a dozvieme sa, čo spravili lockdowny s očami detí.
Podcast Rutina: Dá sa prejesť do krásy?
Superpotravina pre krásu síce podľa doterajších vedeckých poznatkov neexistuje, ale to, čo jeme, ovplyvňuje to, ako sa cítime v našom tele. Dokonca existujú štúdie, podľa ktorých konkrétny typ stravovania viedol k menšiemu počtu vrások, zmierneniu prejavov psoriázy či nižšiemu riziku rakoviny kože.
Na druhej strane, podvýživa – aj taká, ktorú od oka nevidno – sa pokojne môže prejaviť neuspokojivým vzhľadom kože či vypadávaním vlasov. Nejde len o to, aby sme sa najedli, záleží aj na tom, čo vlastne jeme a či toho máme dosť.
V novej Rutine nutričná terapeutka Monika Kolář vysvetľuje, ako spolu koža a výživa súvisia. V rozhovore s moderátorkou Tímeou Krauszovou hovorili o tom, ako aj základné piliere jedla (bielkoviny, sacharidy a tuky) vplývajú na výzor a porozprávali sa aj o tom, či má zmysel robiť si testy na intolerancie pri problémoch ako akné.
Odporúčanie: ZKH s Borisom Klempom
"Ľudia, bohužiaľ, podľahnú konšpiráciám, tomu sa nevyhneme. Slovensko je tým veľmi typické. Ale nový rozmer je, že takýto človek, ktorý je v konšpiráciách na tej absolútne najvyššej úrovni, má takú vysokú funkciu. Je to splnomocnenec vlády. To je obrovský rozdiel," hovorí virológ Boris Klempa o prešetrovaní pandémie vládnym splnomocnencom Petrom Kotlárom.
"Neviem si predstaviť, čo vlastne pod mikroskopom videl. On tam spomínal, že bunky stratili kyslík, ale ako to potom vlastne videl? To je jednoducho experiment, nad ktorým sa dá naozaj len pousmiať a pripomína to osemročné dieťa. Inak k tomu naozaj neviem povedať viac," hovorí Klempa o tom, že Kotlár si kvapkal pod mikroskopom kvapku krvi a vakcínu a tak robil pokusy, či sú vakcíny bezpečné.
V čom je Kotlár nebezpečný? Čo by znamenalo pre Slovensko, ak by sme zakázali mRNA vakcíny? V čom všetkom majú budúcnosť? A ako veľmi toto nabúrava dôveru ľudí vo vedu a očkovanie? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s virológom Borisom Klempom.
Virológ Boris Klempa.
