Vitajte,
začínate čítať 109. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Počet pacientov s osteoporózou (rednutie kostí, pozn. red.) v Európe stále rastie. Podľa klinického osteológa Martina Kužmu patrí medzi hlavné príčiny starnutie populácie, nezdravý životný štýl, sedavé zamestnanie, ale aj nedostatok vitamínu D.
"Pri osteoporóze dochádza v štruktúre kostí k zmenám, ktoré spôsobia, že sa zhorší, a následne sa kosti začnú lámať. Dochádza k ich mikropoškodeniu a následne k zlomeninám," vysvetľuje odborník v rozhovore pre SME.
"Dalo by sa to prirovnať ku katedrálam, v ktorých máte stĺpy a klenbu, ktoré ju držia pokope. Keď dôjde k zlomeniu stĺpa, nastane aj zhoršenie klenby, a teda zbúranie celého systému," dodáva.
V newsletteri Vizita sa tento týždeň pozrieme na ochorenia, ktoré môžu viesť k osteoporóze a aj na to, ako by sme sa správne mali starať o svoje kosti.
Priblížime si tiež, ako vyzerá moderná diagnostika detskej akútnej leukémie a čo vieme o novom víruse z Číny, ktorý vyvolal paniku na sociálnych sieťach.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Ľudia pomohli košickej neonatológii a do Európy prichádza nový liek na alzheimera
Pri súčasnej atmosfére v zdravotníctve a hromadných výpovediach lekárov je hľadanie dobrých správ o zdraví pomerne náročná úloha.
Nech však situácia vyzerá akokoľvek kriticky, pozitívom je, že dobré veci sa často dejú nielen vďaka systému, ale aj napriek (rozpadajúcemu sa) systému.
V texte s názvom: Ľudia pomohli košickej neonatológii a do Európy prichádza nový liek na alzheimera sme pre vás vybrali päť dobrých správ o zdraví, ktoré v médiách rezonovali v roku 2024.
Ilustračná fotografia. (zdroj: AdobeStock)Hematológ Trka: S hrôzou sledujem, ako ľudia čím ďalej, tým viac ignorujú vedecké výsledky
Detská akútna leukémia je pomerne vzácne ochorenie. Jej prvé príznaky bývajú dosť nešpecifické: únava, teplota, modriny alebo bolesti nôh.
No jej diagnostika neustále napreduje. Pribudli totiž nové metódy, vďaka ktorým zbierajú vedci čoraz viac informácií o tomto ochorení.
"Vieme omnoho viac o tom, aké genetické zmeny spúšťajú leukémiu," hovorí pre SME hematológ JAN TRKA, profesor lekárskej genetiky na 2. lekárskej fakulte Karlovej univerzity a vo Fakultnej nemocnici v Motole.
Najväčší počet detských akútnych leukémií diagnostikujú lekári pacientom v batoľacom až predškolskom veku, teda medzi druhým až šiestym rokom života.
Viac o tejto téme zistíte v rozhovore s názvom: Hematológ Trka: S hrôzou sledujem, ako ľudia čím ďalej, tým viac ignorujú vedecké výsledky.
Hematológ Jan Trka (zdroj: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová )Klinický osteológ: Osteoporóza nebolí. Začne bolieť až vtedy, keď dôjde k zlomenine
Výskyt osteoporózy v Európe dlhodobo rastie a v nasledujúcich rokoch odborníci očakávajú aj významný nárast zlomením u pacientov s týmto ochorením, uvádza Spoločnosť pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí.
Každý štvrtý pacient s osteoporózou, ktorý si zlomí bedro, pritom zomiera do jedného roka.
"Táto zlomenina je špecifická tým, že pacienta imobilizuje. V drvivej väčšine prípadov pacient musí podstúpiť operačný zákrok. Navyše väčšinou ide o starších pacientov, ktorí majú nad 65 alebo 70 rokov a majú už nejaké iné pridružené ochorenia. Preto sú aj rizikoví, čo sa týka operácie," vysvetľuje pre SME klinický endokrinológ a osteológ MARTIN KUŽMA z Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
"Okrem toho sú po operácii imobilní a môže dôjsť k ďalším komplikáciám. A to všetko prispieva k tomu, že sú viac náchylní na vznik infekcií, rozvoj ďalšej imobilizácie, v dôsledku čoho sa ich zdravotný stav neustále komplikuje. Je to začarovaný kruh, až nakoniec dochádza k úmrtiu," dodáva.
Viac sa dočítate v rozhovore s názvom: Klinický osteológ: Osteoporóza nebolí. Začne bolieť až vtedy, keď dôjde k zlomenine.
Martin Kužma. (zdroj: Marko Erd.)Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
Virológ Klempa: Na vírus z Číny nie je vakcína
Na severe Číny sa vo zvýšenej miere šíri ľudský metapneumovírus (HMPV). Aj v iných krajinách preto vzrastá obava, či svet opäť nečaká pandémia podobná covidu, ktorá sa začala pred piatimi rokmi.
O ľudskom metapneumovíruse sa denník SME rozprával s virológom BORISOM KLEMPOM z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Viac sa dozviete v texte kolegu Jána Krempaského s názvom: Virológ Klempa: Na vírus z Číny nie je vakcína.
Virológ Boris Klempa. (zdroj: SME/Marko Erd)Zlepšite si kondíciu týmto jednoduchým, vedecky podloženým trikom
Ak ste si predsavzali, že v roku 2025 zlepšíte svoju kondíciu, máte šťastie, pretože k tomuto cieľu vás dovedie takmer každé cvičenie. Ale zo všetkých možností cvičenia je len málo takých účinných, jednoduchých, prispôsobivých ako fartlek.
Fartlek je neformálnou verziou intervalového tréningu.
Ak chcete začať s tréningom fartlek, vyrazte von, niekoľko minút sa rozcvičujte pri akejkoľvek aktivite, ktorá vás najviac baví - či už je to chôdza, beh, bicyklovanie, jazda na jednokolke, alebo na snežniciach - a potom si zvoľte orientačný bod v krátkej vzdialenosti pred sebou. Môže to byť strom, farebná poštová schránka alebo nezvyčajný skalný útvar.
Zrýchlite tempo aktivity, kým k nemu nedôjdete. Potom znížte svoje pôvodné tempo, spomaľte tep a dýchanie a vyhľadajte ďalší orientačný bod. Vzdialenosť medzi týmito cieľmi môžete meniť a na začiatok sa zamerajte na 30 minút fartlekov raz týždenne.
Fartleky sú jedným z najbezpečnejších spôsobov, ako do svojich aktivít vniesť intenzitu. A čoraz viac vedeckých poznatkov naznačuje, že intenzita aj v malom množstve môže tréningu prospieť - nielen pre vašu silu a vytrvalosť, ale aj pre zdravie a dlhovekosť.
„Fartlekový tréning je celkom dobrý spôsob, ako zlepšiť kondíciu,“ povedal Ulrik Wisloff, vedúci výskumnej skupiny pre srdcové cvičenia na Nórskej univerzite vedy a techniky v Trondheime, ktorý už desaťročia skúma cvičenie a zdravie.
„Robím ho a odporúčam ľuďom, ktorí hovoria, že nemajú radi cvičenie, pretože nikdy nie je nudný.“
Viac sa dozviete v texte s názvom: Zlepšite si kondíciu týmto jednoduchým, vedecky podloženým trikom, ktorý pôvodne vyšiel na webe denníka Washington Post.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Unsplash.com)Podcast Vizita: Cvičenie po pôrode je dôležité. Môže vám pomôcť rýchlejšie sa zotaviť
Pôrod je pre telo náročná udalosť. U väčšiny žien po ňom pretrvávajú rôzne druhy bolesti, najmä v oblasti rodidiel a prsníkov, ale aj silné bolesti hlavy, bolesti kĺbov a chrbtice. Nájsť si po zotavení čas na cvičenie sa môže zdať mnohým ženám takmer nemožné.
V novej epizóde podcastu sme v štúdiu privítala Moniku Šichmák Bočovú, zakladateľku Centra vzdušnej akrobacie.
Rozprávame sa o tom, prečo je dôležité, aby si ženy po pôrode našli čas na cvičenie a či sa dá plnohodnotne cvičiť aj s dieťaťom.
Podcast Zoom: Novú civilizáciu by mohli vytvoriť chobotnice
Ak by z našej planéty zmizol človek, aký druh by mohol vybudovať ďalšiu civilizáciu? Aj takúto otázku si položili vedci a... nuž, odpoveď vás možno prekvapí. Myslia si totiž, že by to mohli byť chobotnice.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za dôvodmi, prečo by chobotnice mohli nahradiť ľudí, a keďže sa nám začína nový rok aj so všetkými tými predsavzatiami, pozrieme sa, ako byť šťastným, ale podľa vedy.
Podcast Brainstorming: Vošli ste do miestnosti a netušili ste prečo? Zažili ste prospektívny výpadok pamäti
Už ste niekedy vošli do miestnosti a potom ste sa čudovali, prečo ste tam vôbec išli? Ak áno, zažili ste jav, ktorý odborníci volajú prospektívny výpadok pamäti.
Vďaka pamäti si totiž dokážeme nielen spomenúť na veci, ktoré sa už stali. Pomáha nám tiež zapamätať si, čo máme urobiť v budúcnosti: zamknúť dvere pri odchode do práce, kúpiť cestou chlieb či vyzdvihnúť dieťa zo škôlky.
V novej epizóde podcastu Brainstorming sme sa neurovedkyňou Dominikou Fričovou pozreli bližšie na to, ktoré časti mozgu sú dôležité, aby sme si niečo zapamätali, či majú rybičky naozaj krátku pamäť a ako vyzeral život pacienta, ktorý si po operácii mozgu už nedokázal zapamätať nič nové.
