Vitajte,
začínate čítať 112. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Tak ako si šetríme na dôchodok, mali by sme podľa odborníkov v priebehu rokov investovať aj do svojho zdravia.
Ako?
Vyváženým jedálnym lístkom a pohybovou aktivitou. Práve cvičenie totiž môže prispieť k zníženiu pádov, ktoré ohrozujú najmä seniorov a vedú k tomu, že sú odkázaní na starostlivosť rodinných príslušníkov či zdravotníkov. Dokonca môžu končiť smrťou.
Tento týždeň sa v newslettri Vizita pozrieme na to, ako môžu zlepšiť zdravotný stav seniorov vychádzky so psom, odkiaľ pochádzal patogén, ktorý zapríčinil zemiakový hladomor v Írsku, a priblížime si aj mýty o paliatívnej starostlivosti.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Zlepšujú pohyblivosť aj znižujú pády. Pravidelné vychádzky so psom sú prospešnejšie, než sa môže zdať
Pády sú u starších ľudí jednou z najčastejších príčin hospitalizácie a tiež najčastejšou príčinou náhodnej smrti vo vyššom veku.
Často totiž vedú k nebezpečnými zlomeninám, medzi ktoré patrí aj zlomenina bedra. Tá je pre seniorov mimoriadne nebezpečná. Dôvodom je najmä to, že je spojená so stratou nezávislosti, zvýšenou zdravotnou či domácou starostlivosťou, ale aj so skoršou úmrtnosťou.
Údaje, ktoré zhromaždila Trinity College v Dubline, hlavnom meste Írska, hovoria, že približne 30 percent ľudí v tejto krajine, ktorí majú nad 70 rokov, každý rok spadne. A približne jeden z ôsmich pacientov príde v dôsledku pádu každý rok na pohotovosť.
Odborníci upozorňujú, že tým, ako sa predlžuje dĺžka života, zvýši sa v priebehu nasledujúcich desaťročí aj počet starších ľudí, ktorých život ohrozí pád. Preto je dôležité, aby vedci hľadali stratégie, ktoré znižujú riziko pádov a zároveň sa dajú použiť vo veľkej časti populácie.
Ako by mali v realite vyzerať?
Podľa novej štúdie, ktorú uverejnil odborný časopis The Journals of Gerontology, môže seniorom pomôcť aj taká jednoduchá vec, ako je prechádzka so psom.
Viac sa dočítate v texte s názvom: Zlepšujú pohyblivosť aj znižujú pády. Pravidelné vychádzky so psom sú prospešnejšie, než sa môže zdať.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Zemiakový hladomor navždy zmenil Írsko. Vedci zistili, odkiaľ pochádzal patogén
Hladomor, ktorý medzi rokmi 1845 až 1852 zdevastoval Írsko, mal jasného vinníka - išlo o patogén Phytophthora infestans, ktorý napadol zemiaky. Vedci však doposiaľ nedokázali s presnosťou určiť pôvod tohto choroboplodného zárodku.
Niektorí sa domnievajú, že pochádza z Mexika, zatiaľ čo iní poukazujú na Južnú Ameriku.
Štúdia, ktorú zverejnili vedci v časopise PLOS One, však ukazuje, že mikrób, ktorý zemiakové plodiny infikoval plesňou a významne ovplyvnil írske dejiny, nakoniec predsa len prišiel z pohoria Ánd.
„Keď táto katastrofa zasiahla Európu a USA, [ľudia] sa okamžite snažili zistiť, kde vznikla. Nakoniec sa dostali k správam, že sa choroba vyskytovala medzi domorodými andskými Indiánmi, ktorí pestovali zemiaky,“ vysvetľuje pre denník The Guardian autorka štúdie Jean Ristainová. „DNA neklame. Genetika jednoducho ukazuje pôvod v danej oblasti.“
Výskumníčka ďalšiu diskusiu o pôvode patogénu nevylúčila, no podľa jej slov bude množstvu dostupných údajov zo štúdie ťažké čeliť.
Viac sa dočítate v texte kolegyne Andrey Drínovej: Zemiakový hladomor navždy zmenil Írsko. Vedci zistili, odkiaľ pochádzal patogén.
(zdroj: pexels.com/pixabay)Ľudia si myslia, že pri paliatívnej starostlivosti ide len o pacientov koniec. Je to mýtus, hovorí lekárka z hospicu
„Nedávno som sa stretla s myšlienkou, že v momente narodenia začíname umierať. Téma smrti je v našom živote stále prítomná, a je len na nás, či naberieme odvahu sa jej otvoriť,“ hovorí lekárka ZUZANA HAJSTER VOZÁROVÁ.
Pracuje na oddelení paliatívnej medicíny v Národnom onkologickom ústave v Bratislave a popritom sa stará o pacientov v závere života aj priamo u nich doma. Je jednou zo zakladateliek mobilného hospicu Most domov.
Ako hovorí, na Slovensku sme zvyknutí, že paliatívna starostlivosť nastupuje až po ukončení systémovej liečby. Vo svete sa však začína implementovať skôr. „Keď sa o pacienta začne starať paliatívny tím, predĺži sa nielen kvalita, ale aj dĺžka jeho života,“ zdôrazňuje.
Vníma, že paliatívny sektor je podfinancovaný. „Pripadá mi to akési vyústenie toho, že sme vytesnili smrť zo životov a medicína nám priniesla pocit, že zvíťazíme nad všetkým. Myslíme si, že zomierame až v nemocnici po tom, ako zlyhá všetko ostatné. Nezamýšľame sa však nad kvalitou času v závere nášho života,“ myslí si.
V rozhovore vysvetľuje aj mýty, ktoré sa s paliatívnou starostlivosťou spájajú. „Najčastejšie sa ľudia domnievajú, že ide o pacientov koniec. Predstavuje však starostlivosť o pacienta so život limitujúcim ochorením. Nejde pritom len o pacienta, ale aj o rodinu."
Viac sa dočítate v rozhovore kolegu Michala Dudoňa: Ľudia si myslia, že pri paliatívnej starostlivosti ide len o pacientov koniec. Je to mýtus, hovorí lekárka z hospicu.
Hajster Vozárová sprevádza ľudí v závere života, no uvedomuje si, že smrť sa týka každého z nás. (zdroj: Gabriela Teplická, QEP)Podcast Vizita: Dobré správy v roku 2024? Prelom v prevencii HIV aj úspešná zbierka pre košickú neonatológiu
Pri napätí, ktoré stále panuje v slovenskom zdravotníctve, je hľadanie dobrých správ o zdraví pomerne náročná úloha. Nech však situácia vyzerá akokoľvek kriticky, pozitívom je, že dobré veci sa často dejú nielen vďaka systému, ale aj napriek (rozpadajúcemu sa) systému.
Navyše vedci na celom svete stále prichádzajú s novými objavmi, zlepšujú terapeutické postupy alebo prinášajú mnohým pacientom úľavu v podobe úspešnej liečby.
Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Odborné rozhovory vystrieda priateľská debata. Rozprávam sa v nej totiž so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarzovou.
V novej epizóde rekapitulujeme rok 2024: aký bol vo svete zdravia a biomedicíny a priniesol aj nejaké dobré správy?
Podcast Brainstorming: Einsteinov mozog rozdelili na viac ako dvesto častí. Čo o ňom dnes vieme?
Je považovaný za najvýznamnejšieho vedca 20. storočia. Albert Einstein prišiel s teóriou relativity a významne prispel k rozvoju kvantovej mechaniky aj kozmológie.
Jeho mozog dodnes fascinuje mnohých odborníkov a koluje o ňom množstvo mýtov. Ale čo o ňom naozaj vieme?
V novej epizóde Brainstormingu sa s neurovedkyňou Dominikou Fričovou bližšie pozrieme na to, čo sa stalo s mozgom Alberta Einsteina, ako ho odborníci skúmali, či odhalili nejaké paradoxy a kde sa aktuálne nachádza.
Podcast Zoom: Galaxie sa mohli zrodiť inak
Roky rokúce pátrame po spôsoboch, ako žiť dlhšie, lepšie a ako opravovať poškodené kúsky našich tiel. Teraz napríklad vedci hľadajú spôsob, ako zregenerovať poškodené nervy... a odpoveďou by mohli byť gardénie.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na istú chemikáliu v gardéniách, dozvieme sa o alternatívnej hypotéze o zrode galaxií, a zistíme, ako by sa dal vytvárať kyslík priamo na Mesiaci.
Podcast Rutina: Oplatí sa investovať do neviditeľných zubných strojčekov?
Niekto to už má za sebou, iní si odkladajú svoj prvý zubný strojček na neskôr, pretože to nie je lacný špás. Okrem kovových strojčekov je dnes na trhu aj tzv. neviditeľný strojček z umelej hmoty. Oveľa menej zasahuje do vizáže, a v novej epizóde Rutiny zistíte, či je rovnako efektívny ako klasika.
Moderátorka Tímea Krauszová v nej zisťovala, ako prebieha liečba neviditeľným strojčekom, koľko stojí a či to bude bolieť. Na jej otázky odpovedala čeľustná ortopedička Jana Linská.
Doktorka Linská prišla do štúdia aj so svojou klientkou Veronikou Pokornou, ktorá porozprávala o svojich osobných skúsenostiach s liečbou. Opísala, ako vyzerá jej bežný deň, o koľko dlhšie trvá jej ústna hygiena a či jej výsledok stojí za ten čas a peniaze, ktoré do strojčeka investovala.
