Keď sa s niekým stretnete po prvý raz, automaticky v duchu tipujete jeho vek a podvedome hľadáte znaky, ktoré by ho prezradili.
Oči vám blúdia po detailoch – zachytíte šediny vo vlasoch, všimnete si vrásky na čele či okolo očí a sledujete celkové držanie tela.
Takéto odhady veku bývajú zväčša celkom presné. Výskumníci sa dlhodobo snažia replikovať túto vnútornú vekovú kalkulačku, aby zistili, či zodpovedá aj biologickému veku človeka - teda číslu založenému na vnútornom zdraví, ktoré môže zachytiť starnutie oveľa presnejšie než počet sviečok na narodeninovej torte.
Pomôcť by v tom mal nový krvný test, o ktorom píšu odborníci z oblasti neurológie v najnovšom článku publikovanom v časopise Nature Medicine.
Test dokáže analyzovať stovky bielkovín cirkulujúcich v krvi a vytvoriť akýsi biologický profil orgánov. Najviac pozornosti pritom púta mozog.
Kľúčom sú bielkoviny
Vedci na Stanfordovej univerzite sa už dávnejšie začali zamýšľať nad tým, prečo sa identické laboratórne myši, s rovnakou DNA a vychované v rovnakých podmienkach, v starobe tak líšia.
Niektoré hlodavce zvládli kognitívne testy na výbornú a pretekali sa na svojich bežiacich kolesách. Iné zabúdali jednoduché úlohy a len krívali z miesta na miesto.
Výskumníci pod vedením neurovedca Tonyho Wyss-Coraya sa snažili zistiť, čo sa v ich vnútri deje a otvorili tým novú oblasť výskumu o starnutí orgánov. Ich zistenia len posilnili rastúci pocit, že starnutie nie je lineárne a naznačili, že postupnosť starnutia orgánov by mohla ovplyvniť celoživotné zdravie.

Čo však proces biologického starnutia ovplyvňuje a ako súvisí s tým, aké choroby sa u nás časom rozvinú?
Zodpovedať by to mohol nový krvný test, ktorý hľadá súbory bielkovín jedinečných pre jedenásť kľúčových ľudských orgánov alebo orgánových sústav vrátane mozgu. Každá z týchto skupín bielkovín poskytuje prehľad o tom, aký zdravý je príslušný orgán.
„Vyvinuli sme krvný ukazovateľ veku vašich orgánov,“ povedal Tony Wyss-Coray a dodal, že vďaka nemu sú vedci schopní posúdiť vek orgánu a predpovedať pravdepodobnosť, s akou napríklad o desať rokov v súvislosti s ním ochoriete alebo nie.
Extrémne starý či extrémne mladý
Výskumníci analyzovali krvné vzorky takmer 45-tisíc ľudí vo veku od 40 do 70 rokov, ku ktorým mali prístup z databázy britského výskumu v oblasti zdravia.
Krvný test, ktorý vyvinuli, funguje na princípe merania hladín viac než 3000 bielkovín a ich priradenia k orgánom, ktoré ich produkujú. Prostredníctvom zložitých algoritmov dostali odpovede na otázky, o koľko sa proteínový „podpis“ pre každý hodnotený orgán líši od celkového priemeru u ľudí v danom veku.
Štandardná odchýlka väčšia ako 1,5 od priemeru zaradila orgán osoby do kategórie „extrémne starý“ alebo naopak „extrémne mladý“. Čím väčší bol počet starších orgánov, tým väčšia bola pravdepodobnosť ochorenia alebo predčasného úmrtia.
A ak by sa mal ako najlepší samostatný ukazovateľ vybrať jeden orgán, bol by to práve mozog. Jeho biologický vek bol podľa výsledkov štúdie najlepším indikátorom, koľko času človeku ešte ostáva.
„Mozog je strážcom dlhovekosti,“ povedal Wyss-Corray. „Ak máte starý mozog, máte zvýšenú pravdepodobnosť úmrtnosti. Ak máte mladý mozog, pravdepodobne budete žiť dlhšie.“
Obzvlášť silná sa ukázala súvislosť medzi extrémne starým mozgom a rozvojom Alzheimerovej choroby - pravdepodobnosť bola až 3,1-krát vyššia ako u osoby s normálne starnúcim mozgom.
Vek mozgu bol zároveň aj najpresnejším indikátorom celkovej úmrtnosti. Extrémne starý mozog zvýšil riziko úmrtia o 182 percent počas približne 15-ročného obdobia, zatiaľ čo jedinci s extrémne mladým mozgom mali počas rovnakého obdobia celkovo o 40 percent nižšie riziko úmrtia.
Starnutie mozgu je len jeden faktor
Neurovedec Wyss-Corray sa domnieva, že poznatky výskumu by mohli byť kľúčové pre medicínskych pracovníkov, ktorí by, napríklad v prípade Alzheimerovej choroby, mohli zasiahnuť ešte pred nástupom vonkajších príznakov.
„Toto je ideálna budúcnosť medicíny,“ povedal - nechodiť k lekárom až v momente, keď vás niečo bolí, ale snažiť sa ochoreniam predchádzať.
Na rozdiel od génov sú totiž proteíny modifikovateľné a zdravie orgánov sa dá ovplyvniť aj liekmi či životným štýlom.

Zvýšenie či zníženie šancí na predčasné úmrtie či rozvoj chorôb však ovplyvňuje oveľa viac faktorov, než len starnutie mozgu. Navyše, pravdepodobne proces funguje aj opačným spôsobom - choroby, ktoré sme prekonali alebo s nimi dlhodobo bojujeme, tiež prispievajú k starnutiu orgánov.
Podľa vedcov je dôležité pochopiť, ktoré premenné môžu mať najväčší vplyv, a až vtedy bude možné šance na zdravé starnutie maximalizovať.
„Tento prístup by mohol otvoriť cestu k experimentom na ľuďoch, u ktorých by vedci testovali nové spôsoby, ako predĺžiť život – a to tak, že by sledovali, ako tieto zásahy ovplyvňujú biologický vek rôznych orgánov u konkrétnych ľudí,“ vysvetľuje Wyss-Coray.
Hoci je nový test momentálne dostupný iba na výskumné účely, tím vedcov už v súčasnosti pracuje na jeho vývoji pre trh. Dostupný by mohol byť v priebehu najbližších dvoch až troch rokov.
3 tipy od neurologičky Alžbety Hlucháňovej, ako si dlhodobo udržať mozog v dobrej kondícii aj v staršom veku:
- Strava - Nie nadarmo sa hovorí - sme tým, čo jeme. Žiadne drastické diéty, ale nutrične vyvážená strava podľa toho, aký máme spôsob života, je základ. Pre zachovanie správneho pomeru dobrých a zlých baktérií v čreve sú dôležitým doplnkom probiotiká. Nejedno neurologické ochorenie sa spája práve s dysbiózou črevného mikrobiómu.
- Spánok - Je to alfa a omega. Je známe, že počas spánku regeneruje nielen naše telo, ale aj myseľ. Mozog si síce oddýchne, pretriedi informácie a najmä "pozametá" od odpadových látok, ktorých nadbytok vedie k neurodegeneratívnym ochoreniam. Dvadsaťminútový poobedný "šlofík" je zázračný a v noci je dôležitý 7-, 8-hodinový spánok pre potrebu dosiahnutia hlbokých štádií spánku. Spánková deprivácia významne narúša koncentráciu a pamäťové schopnosti.
- Pohyb - Tridsať minút denne. Ak nemáte čas na fitko alebo outdoorové aktivity, vymeňte výťah za schody, namiesto auta sa dopravte do práce pešo, ak to vzdialenosť dovoľuje. Každý pohyb sa ráta.
DOI: 10.1038/s41591-025-03798-1