Keď minulý týždeň postrehol správu o pneumónii v Bojniciach a o tom, že väčšina ľudí pochádza z Ráztočna, prvé, čo mu napadlo, bolo, že by to mohla byť Q horúčka.
"Preto som okamžite kontaktoval regionálny úrad – v podstate to spadá pod našu pôsobnosť,“ hovorí v rozhovore pre SME mikrobiológ a biochemik Ľudovít Škultéty z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.
Aj vďaka jeho intervencii sa podarilo včas odhaliť pôvodcu nákazy, baktériu Coxiella burnetii. Ide o patogén, ktorý patrí do tretieho stupňa biologického rizika pre svoju veľmi vysokú infekčnú schopnosť.
Virologický ústav SAV je jediným pracoviskom na Slovensku, ktoré je na prácu s ním vybavené a zároveň je aj Národným referenčným centrom pre laboratórnu diagnostiku rickettsióz, ochorení spôsobených rickéttsiami a im podobnými kliešťami prenášaných patogénov, kam patrí aj baktéria Coxiella burnetii.
Odborník hovorí, ako sa ochorenie Q horúčky, ktoré vyvoláva, prejavuje u človeka, ako dochádza k nákaze a čo sa môže skrývať za jeho opätovným výskytom po rokoch.
V Bojniciach hospitalizovali deväť ľudí s rovnakými príznakmi ochorenia pľúc nejasného pôvodu Čítajte V bojnickej nemocnici v súvislosti s nedávnymi hospitalizáciami potvrdili nákazu baktériou Coxiella burnetii. O akú baktériu ide?
Patrí medzi najnebezpečnejšie organizmy na svete. Stačí jedna až desať buniek, aby infikovala človeka, to je extrémne nízke číslo. Práve pre infekčnosť a to, že je veľmi rezistentná v prostredí, je dokonca evidovaná ako biologická zbraň. Nejde teda o bezvýznamnú baktériu.
Ľudovít Škultéty patrí k popredným osobnostiam SAV vo vednom odbore mikrobiológia a biochémia. (zdroj: Archív LŠ)Ako sa prenáša na človeka?
Najčastejšie vzdušnou cestou, pričom prežúvavce, väčšinou kravy, ovce a kozy, sú najvýznamnejším zdrojom infekcie. Táto baktéria je veľmi odolná a pretrváva vo vonkajšom prostredí mesiace až roky.
Môže sa šíriť vetrom aj na vzdialenosť dvoch, troch kilometrov. To znamená, že príznaky sa môžu objaviť aj u ľudí bez priameho kontaktu so zvieratami, stačí inhalácia kontaminovaného prachu či aerosólov.
Zohrávajú nejakú úlohu pri prenose napríklad aj psy a mačky?
Áno, baktéria bola potvrdená dokonca aj pri psoch a mačkách. Prenášačmi síce môžu byť aj kliešte, ale prenos na človeka sa nikdy reálne nepotvrdil. Kliešte skôr hrajú nejakú úlohu v prenose na prežúvavce.
Coxiella burnetii dokáže prežiť vo veľmi nepriateľskom prostredí vnútri bunky. Je to vlastnosť, ktorou fascinuje vedcov?
Áno, Coxiella burnetii je vnútrobunkový patogén, tak ako vírusy, ktoré sa dokážu rozmnožovať a prežiť vnútri buniek hostiteľa.
Coxiella je schopná prežiť v extrémnych podmienkach a dokáže sa prispôsobiť rôznym stresovým faktorom, čo zvyšuje jej virulentnosť a zložitosť jej kontroly a liečby.
Tieto vlastnosti sú predmetom intenzívneho výskumu, ktorý má za cieľ lepšie pochopiť mechanizmy jej prežitia a potenciálne vyvinúť účinnejšie terapeutické prístupy.
Čiže používa určité mechanizmy, aby „oklamala“ bunku a zabránila svojej likvidácii?
Pre väčšinu bakteriálnych infekcií je fagolyzozóm (špecializovaná vnútrobunková štruktúra, ktorá zneškodňuje patogény, pozn. red.) už poslednou inštanciou. Len čo sa tam bakteriálna bunka dostane, zničí sa.
Pre Coxiellu burnetii je však táto štruktúra ideálnym prostredím na rozmnožovanie. Práve preto stačia aj také nízke infekčné dávky.
Ako sa prejavuje Q horúčka? Líši sa v niečom od iných respiračných ochorení?
V skutočnosti sa príznakmi veľmi nelíši. Ide o ochorenie podobné chrípke – prejavuje sa nešpecificky vysokou horúčkou, zimnicou, bolesťami hlavy a svalov, suchým dráždivým kašľom a únavou.
